V predchádzajúcich vydaniach bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO sme Vám predoslali, že témam súvisiacim s rozsahom a metódami cenovej regulácie v sieťových odvetviach sa v bulletine budeme venovať osobitne. Po úpravách týkajúcich sa problematiky zavedenia eura na Slovensku a po množstve právnych úprav prijatých majoritne v skrátenom legislatívnom konaní s ambíciou zmierniť dopady finančnej a hospodárskej krízy, ktoré sme pre Vás mali záujem spracovať prednostne, Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO prinášame už avizované témy, prostredníctvom ktorých nadviažeme na aprílové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO s prepojením aj na ďalšie jeho predchádzajúce vydania. V súvislosti s metódami cenovej regulácie v sieťových odvetviach sa špeciálne zmienime o úpravách zakotvujúcich v slovenskom právnom poriadku štandardy kvality, ktorých aplikácia sa v jednotlivých krajinách uskutočňuje postupne. Z krajín, ktoré štandardy kvality zaviedli, však Slovensko patrí medzi tie prvé.
V odvetviach s fungujúcou hospodárskou súťažou snaha presadiť sa na trhu motivuje podnikateľov poskytovať tovary a služby v kvalite a za ceny, ktoré sú porovnateľné s konkurenciou. V odvetviach, v ktorých z rôznych príčin konkurenčné prostredie nefunguje a produkty poskytuje len monopolný subjekt, prípadne len malé množstvo silných subjektov, je potrebné trhový mechanizmus vyrovnávania dopytu a ponuky nahrádzať vonkajšími zásahmi do trhu jeho reguláciou, aby zo strany týchto subjektov nedochádzalo k zneužívaniu ich dominantného postavenia. Prípadom netrhového prostredia sú aj prirodzené monopoly vznikajúce v sieťových odvetviach, teda v tých odvetviach podnikania, ktoré na zabezpečenie svojho fungovania vyžadujú vybudovanie nákladných sietí, či rozvodov. Oblasti podnikania spadajúce do sieťových odvetví, v ktorých prirodzené monopoly vznikajú, sú strategicky dôležitými oblasťami, nakoľko komodity dodávané v sieťových odvetviach, teda energie (elektrina, plyn, teplo), ale aj dodávky pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadovej vody ako aj služby súvisiace s dodávkou týchto komodít, predstavujú základné životné potreby obyvateľstva. Kontinuálne a kvalitné zabezpečovanie týchto komodít je z tohto dôvodu jedným zo základných predpokladov fungovania ekonomiky, pričom existencia dominantných subjektov monopolného charakteru determinuje aj vzájomné vzťahy vznikajúce v rámci sieťových odvetví medzi výrobcami, distribútormi, dodávateľmi týchto komodít a medzi ich odberateľmi. Miera závažnosti dopadov správania sa týchto monopolných subjektov na hospodárstvo, či životnú úroveň obyvateľstva jednotlivých krajín je natoľko významná, že vo všetkých štátoch Európskej únie našla odraz v podobe štátnej regulácie sieťových odvetví.
V právnom poriadku SR je základným legislatívnym rámcom pre vykonávanie štátnej regulácie v sieťových odvetviach zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o regulácii v sieťových odvetviach“), ktorý štátnu reguláciu v sieťových odvetviach zveruje Rade pre reguláciu a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej v texte len „úrad“ alebo len „ÚRSO“).
Základný rámec regulácie v sieťových odvetviach vymedzuje regulačná politika, ktorú vypracúva Rada pre reguláciu, táto definuje priority regulačnej politiky na príslušné regulačné obdobie s ambíciou zakotviť a aplikovať také regulačné nástroje a metódy regulácie, ktoré zabezpečia transparentný a nediskriminačný výkon činností v sieťových odvetviach, a to vrátane kontrolných mechanizmov, prostredníctvom ktorých bude možné sledovať dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, prípadné zneužívanie dominantného postavenia na trhu, a v neposlednom rade aj ochranu práv odberateľov s dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny odberateľov. Regulačná politika je strategickým dokumentom, ktorý ustanovuje východiská, princípy a spôsoby regulácie sieťových odvetví, ktorými podľa regulačnej politiky pre nastávajúce obdobie 2009 až 2011 sú (1) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a s tým súvisiace služby, (2) výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu a s týmito činnosťami súvisiace služby, (3) výroba a rozvod tepla a (4) vodné hospodárstvo.
Regulačná politika definuje postupy Rady pre reguláciu a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vo väzbe na právne predpisy SR, ktoré boli platné a účinné ku dňu jej vypracovania pre výkon regulácie v sieťových odvetviach.
Na regulačnú politiku nadväzuje činnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý svojou legislatívou určuje (1) rozsah cenovej regulácie na nasledujúce regulačné obdobie a spôsob jej vykonania, (2) rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, či (3) spôsob určenia výšky primeraného zisku.
REGULOVANÉ OBLASTI
Obdobne ako na Slovensku, aj v krajinách Európskej únie sa štátna regulácia v sieťových odvetviach vykonáva v rámci tzv. regulačných období. Doba trvania regulačného obdobia je v jednotlivých krajinách rôzna, preferovaná je dĺžka 3 až 5 rokov, no existujú krajiny, v ktorých regulačné obdobie trvá aj kratší časový úsek, napríklad vo Fínsku a Slovinsku 2 roky, v Grécku a Švédsku schvaľujú tarify každoročne. Mnohé rozdielnosti možno nájsť aj pri vymedzení jednotlivých oblastí, ktoré sú predmetom regulácie zo strany štátov Európskej únie, o niektorých sa zmienime aspoň okrajovo. Súhrnne však možno konštatovať, že regulácia sieťových odvetví v členských krajinách Európskej únie sa vzťahuje predovšetkým na oblasti plynárenstva a elektroenergetiky.
K činnostiam, ktoré sú v oblasti elektroenergetiky regulované vo väčšine európskych krajín patria predovšetkým (1) prenos, (2) pripojenie a prístup do siete ako aj (3) poskytovanie podporných služieb. Pri regulácii sieťových odvetví do oblasti regulácie v oblasti elektroenergetiky nebýva zahrnutá regulácia ceny silovej elektriny, výnimkou z tohto pravidla je však napríklad Poľsko a Grécko. Za špecifický prípad možno považovať Španielsko, ktoré síce cenu silovej elektriny nereguluje, avšak odškodnenie za uviaznuté náklady sa rozpočítava na všetkých prevádzkovateľov distribučných sústav a následne sa v podobe osobitnej položky uhrádza všetkými odberateľmi. O zavedení regulácie aj pre cenu silovej elektriny uvažuje viacero štátov, do budúcnosti preto možno predpokladať, že predmetom regulácie bude aj táto komodita.
V rámci činností v oblasti plynárenstva sú v európskych krajinách majoritne regulované (1) prístup do prepravnej siete, (2) pripojenie a prístup do distribučnej siete, (3) preprava a (4) distribúcia. Za činnosti regulované v krajinách Európskej únie skôr minoritne možno považovať regulovanie ťažby a uskladňovania, tieto sú regulované v Holandsku, v Taliansku, ale aj v Českej republike. Regulovanie vzťahujúce sa len na určité prípady sa uplatňuje pri cene dodávky pre konečných zákazníkov, pričom v Maďarsku, v Poľsku, v Dánsku, v Španielsku a vo Francúzsku sa reguluje cena dodávky pre všetkých koncových zákazníkov, v Írsku a v Holandsku je regulovaná cena dodávky pre domácnosti a malé podniky, v Taliansku cena dodávok plynu pre domácnosti a v Českej republike sa reguluje dodávka poslednej inštancie.
Okrem oblasti elektroenergetiky a plynárenstva sa štátna regulácia v sieťových odvetviach v krajinách Európskej únie pomerne často vzťahuje aj na odvetvie teplárenstva, ktoré je regulované v 15 členských krajinách. Štátnu reguláciu ropy možno v rámci členských krajín Európskej únie zaradiť k skôr výnimočným, o čom svedčí i skutočnosť, že v rámci 27 členských štátov Európskej únie sa jej regulácia vykonáva len v 4 krajinách.
Z celkového počtu 27 členských krajín Európskej únie podporuje energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov 16 z nich, a to vrátane Slovenska. V oblasti podpory zelenej energie sa pri regulácii využíva najmä princíp stanovenia výkupných cien energie z obnoviteľných zdrojov a domácich surovín.
REGULAČNÉ MODELY A METÓDY
Obdobne ako je možné nájsť rozdielnosti v oblastiach regulácie sieťových odvetví, aj regulačné metódy v sieťových odvetviach používané v Európskej únii sú odlišné. Spôsoby regulácie možno rámcovo rozdeliť na modely regulácie motivujúce regulované subjekty k produkčnej efektívnosti, ktoré možno sumárne nazvať stimulačným spôsobom regulácie („incentive based regulation“), reprezentovaným napríklad reguláciami „price-cap“ modelmi, o ktorých sa ešte zmienime. Opakom je nestimulačný spôsob regulácie („non-incentive based regulation“), využívajúci napríklad „cost-plus“ reguláciu alebo „rate-of-return“ reguláciu, ktorým sa taktiež budeme venovať v ďalšom texte. Európska komisia primárne podporuje využívanie stimulačných metód regulácie, z aplikácie ktorých by vo finále mali profitovať aj spotrebitelia. Stimulačné metódy postupne nahrádzajú metódy, ktoré regulované subjekty nemotivujú zlepšiť ich investičnú a prevádzkovú efektivitu.
Najpoužívanejšia je regulácia „price-cap“ modelmi, teda regulácia pomocou cenového stropu, limitu. Základom pre jej aplikáciu je stanovenie pevnej tarify, maximálnej ceny za regulované činnosti na určité regulačné obdobie. Regulácia pomocou cenového limitu určuje úroveň cien a mieru rastu, akou ich regulované subjekty môžu zvyšovať, tie potom môžu flexibilne meniť ceny, ak sa nedotýkajú určeného cenového stropu. Zvýšenie zisku tak závisí od schopnosti regulovaného subjektu znižovať náklady, motivuje k produktívnosti a inováciám. Regulácia pomocou cenového limitu je teda stimulačným spôsobom regulácie, ceny prispôsobuje podľa indexu cenového stropu, ktorý reflektuje celkovú mieru inflácie v ekonomike, efektivitu spoločnosti a infláciu cien vstupov, pričom určením cenového limitu ustanovuje regulátor cenovú hladinu za jednotku na dlhšie časové obdobie a regulovaným subjektom tak vytvára príležitosť, aby si ponechali zisk, ktorý dosiahnu, pokiaľ sa budú správať efektívne a zredukujú svoje náklady. V teórii sú známe rôzne modely regulácie „price-cap“, pričom môže ísť buď o určenie ceny, za ktorú môže regulovaný subjekt produkt predávať, alebo je určená maximálna cena, resp. je stanovené maximálne povolené zvýšenie ceny. Na základe britskej skúsenosti sa začína najviac využívať metóda pomocou určenia cenového stropu odvodeného od indexu spotrebiteľských cien („RPI – X price-cap“). Medzi krajiny využívajúce reguláciu pomocou cenového limitu sa od roku 2009 zaradilo aj Slovensko.
Regulácia prostredníctvom cenového limitu je opakom „rate-of-return“ regulácie, teda regulácie, v rámci ktorej majú regulované subjekty určenú mieru návratnosti kapitálu. Pri regulácii na základe miery návratnosti sú teda ceny upravené takým spôsobom, aby investori získali určitú stanovenú návratnosť na investíciách. Regulácia na základe miery návratnosti zaručuje bezpečnosť investícií v zmysle zaručenia ich návratnosti ako aj zníženie kapitálových nákladov. Nevýhodou „rate-of-return“ regulácie je, že nezaručuje stimuly na zvyšovanie efektívnosti, pretože regulované subjekty zo znižovania nákladov neprofitujú, návratnosť je viazaná na objem kapitálových investícií. Regulácia na základe miery návratnosti je teda nestimulačným spôsobom regulácie. V Európe je využívanie „rate-of-return“ regulácie skôr výnimočné, s istou variáciou tejto regulácie sa možno stretnúť vo Fínsku, kde sa miera návratnosti kapitálu vypočítava ex-ante.
Opakom regulácie pomocou cenového limitu je aj „revenue-cap“ regulácia, teda regulácia pomocou výnosového stropu, ktorá reprezentuje relatívne nový prístup, pretože v minulosti bol vo väčšine krajín využívaný princíp nákladovej regulácie („cost-plus regulation“), pri ktorej sa každoročne posudzovali náklady regulovaných subjektov a na základe vykázaných nákladov regulovaného subjektu sa určila primeraná miera zisku (priradila sa zisková prirážka) a stanovila výsledná cena. Nákladová regulácia je nestimulačným spôsobom regulácie, jej nevýhodou je, že je málo flexibilná, nakoľko každoročné tarifné zmeny je potrebné vykonávať komplexným tarifným konaním a na jej základe môžu byť napriek tomu vytvorené ceny, ktoré nereflektujú skutočné náklady. V porovnaní s nákladovou reguláciou je základom „revenue-cap“ regulácie princíp, že jednotlivým regulovaným subjektom sú stanovené povolené výnosy („revenue cap“) pre určité vopred dané, regulačné obdobie. Obdobne ako pri regulácii na základe miery návratnosti, aj pri regulácii pomocou výnosového stropu možno za nevýhodu považovať to, že nepodporuje hospodársku súťaž, regulované subjekty nemotivuje k efektívnemu správaniu sa, pretože tieto majú výnos zabezpečený za akýchkoľvek okolností. S reguláciou pomocou výnosového stropu sa možno stretnúť napríklad v Nemecku, v Španielsku, v Írsku a v Nórsku, avšak samotná aplikácia tejto regulácie je v spomínaných členských krajinách Európskej únie rozdielna.
Regulácia „yardstick“ je založená na komparácii štandardov výkonu regulovaných subjektov, pričom porovnávanie sa realizuje na základe štatistických informácií sústredených od porovnateľných subjektov, teda od spoločností s podobným predmetom činnosti a obdobnou veľkosťou, mnohokrát pôsobiacich na rozdielnych trhoch. Subjekty dosahujúce najvyššie štandardy sú odmeňované, a naopak tie, ktorých štandardy sú najnižšie, sú penalizované. Tento mechanizmus poskytuje regulátorovi viac informácií o spoločnostiach a ich nákladoch, znižuje informačnú výhodu regulovaných subjektov a zároveň ich motivuje znižovať náklady. Čím viac sa porovnávané regióny navzájom podobajú, tým lepšie sú podmienky pre yardstick konkurenciu. V rámci „yardstick benchmarkingu“ sa využívajú mnohé analytické metódy, najrozšírenejšími sú regresná analýza („regression analysis“) umožňujúca odhadnúť hodnoty parametrov, čím napomáha predpovedať hodnoty výstupných premenných aj tam, kde na výpočet nebol dostatok dát, a analýza obalu dát („Data Envelopment Analysis“, známa aj pod skratkou „DEA“), umožňujúca určiť úroveň nákladov, ktorú by efektívne fungujúca spoločnosť mala byť schopná dosiahnuť v konkrétnych trhových podmienkach.
ŠTANDARDY KVALITY
V súvislosti s regulačnými metódami v sieťových odvetviach nemožno nespomenúť ďalší dôležitý regulačný nástroj na dosiahnutie vplyvu štátu na tvorbu cien energií a reguláciu monopolov, ktorým sú štandardy kvality, tieto predstavujú rozšírenie regulačných postupov v procese zvyšovania transparentnosti a účinnosti regulácie, pričom regulované subjekty nútia dodržiavať predpísané požiadavky (štandardy) na spoľahlivosť, bezpečnosť a kvalitu dodávaných tovarov a služieb, za ktoré zákazník platí určitú cenu. Ich cieľom je zabrániť skrytému zvyšovaniu profitu regulovaných subjektov na úkor znižovania kvality poskytovaných tovarov a služieb. V prípade nedodržania predpísaných štandardov sú ustanovené kompenzačné mechanizmy, ktoré sa môžu odraziť v znížení ceny poskytovaných tovarov a služieb v sieťových odvetviach. Štandardy kvality sú do legislatívy jednotlivých štátov zavádzané postupne, Slovensko však patrí medzi prvé štáty, ktoré ich v svojom právnom poriadku zakotvili, a aj z tohto dôvodu považujeme za potrebné venovať im v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO osobitné miesto.
S účinnosťou odo dňa 1. septembra 2008 vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví štyri vyhlášky, a to vyhlášku č. 315/2008 Z. z., vyhlášku č. 316/2008 Z. z., vyhlášku č. 317/2008 Z. z. a vyhlášku č. 328/2008 Z. z., ktorými boli ustanovené štandardy kvality dodávanej elektriny, plynu, tepla, vody a služieb spojených s ich dodávkami, ktoré musia regulované subjekty uplatňovať.
Predmetné vyhlášky ÚRSO ustanovujú nielen štandardy kvality, ale regulovaným subjektom z nich vyplýva aj povinnosť štandardy kvality sumárne vyhodnotiť za kalendárny rok a toto vyhodnotenie zaslať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví spôsobom, v rozsahu a štruktúre, ktoré určuje príslušná vyhláška ÚRSO a jej prílohy pre konkrétnu regulovanú komoditu, a to najneskôr do dňa 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka. Zber a vyhodnocovanie dát sa tak prvýkrát uskutoční v roku 2009, pričom údaje sú regulované subjekty povinné predkladať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do dňa 28. februára 2010.
Z dôvodu, že vyhlášky ÚRSO neupravujú spôsob zberu dát o plnení štandardov kvality tak, aby predkladané sumárne vyhodnotenia mali jednotnú formu umožňujúcu vytvorenie databázy vhodnej na automatizované elektronické spracovávanie a vyhodnocovanie údajov, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vypracoval pre každú regulovanú komoditu metodiku elektronického zberu dát o plnení štandardov kvality, ktorú zverejnil na svojej internetovej stránke. Do doby vytvorenia špeciálneho softwéru na zber, predkladanie a vyhodnocovanie údajov o plnení štandardov kvality budú na elektronický zber údajov použité jednotné tabuľky vytvorené v programe Excel, ktoré po obsahovej stránke zahŕňajú všetky povinné údaje, ktoré sú regulované subjekty povinné sledovať. O zbere dát o plnení štandardov kvality sa zmienime aj v ďalšom texte pri jednotlivých regulovaných oblastiach.
ELEKTROENERGETIKA
Dňa 1. septembra 2008 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 315/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb (ďalej v texte len „vyhláška ÚRSO č. 315/2008 Z. z.“). Cieľom vyhlášky ÚRSO č. 315/2008 Z. z. je zabezpečenie spoľahlivej, hospodárnej a kvalitnej dodávky elektriny a poskytovaných služieb, ochrana odberateľov elektriny a súčasne ochrana oprávnených záujmov regulovaných subjektov.
V rámci základných pojmov vyhláška ÚRSO č. 315/2008 Z. z. vymedzila pojem (1) porucha vo vzťahu k prenosu alebo distribúcii elektriny, (2) obnovenie prenosu alebo distribúcie elektriny a (3) posledným definovaným pojmom je pojem udalosť.
Vyhláška ÚRSO č. 315/2008 Z. z. upravuje viaceré štandardy kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb, a to podľa kategórie povolení vydávaných Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na výkon činností v elektroenergetike, pričom na základe uvedeného hľadiska definuje (1) štandard kvality pri prenose elektriny, teda štandard kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb súvisiacich s prenosom elektriny, ktorý je vymedzený v § 2 predmetnej vyhlášky napríklad ako overenie správnosti vyúčtovania platby za prenos elektriny a odstránenie zistených nedostatkov vyúčtovania v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za prenos elektriny, (2) štandard kvality pri distribúcii elektriny, teda štandard kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb súvisiacich s distribúciou elektriny, ktorého úprava je obsiahnutá v § 3 citovanej vyhlášky, pričom týmto štandardom je napríklad overenie správnosti vyúčtovania platby za distribuovanú elektrinu a odstránenie zistených nedostatkov vo vyúčtovaní v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za distribúciu elektriny, a (3) štandard kvality pri dodávke elektriny, teda štandard kvality poskytovaných služieb súvisiacich s dodávkou elektriny, vymedzeným v § 4 predmetnej vyhlášky, ktorým je napríklad overenie správnosti vyúčtovania platby za dodanú elektrinu a odstránenie zistených nedostatkov vo vyúčtovaní v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za dodávku elektriny.
Zo znenia vyhlášky ÚRSO č. 315/2008 Z. z. vyplýva regulovaným subjektom povinnosť (1) sledovať štandardy kvality v rozsahu uvedenom v prílohách č. 1 až 8 predmetnej vyhlášky za každý kalendárny rok, (2) tieto štandardy kvality osobitne vyhodnocovať za každý kalendárny rok v rozsahu, štruktúre a spôsobom ustanoveným touto vyhláškou, takto vyhodnotené štandardy kvality za celý predchádzajúci kalendárny rok následne (3) predkladať ÚRSO a súčasne ich (4) zverejňovať na internetovej stránke regulovaného subjektu alebo v jeho výročnej správe a v prípade, ak to nie je možné, zverejniť ich iným obvyklým spôsobom do dňa 28. februára za predchádzajúci kalendárny rok. Metodika elektronického zberu dát o plnení štandardov kvality v elektroenergetike, ktorú vypracoval ÚRSO, je sprístupnená na tomto linku.
TEPLÁRENSTVO
Dňa 1. septembra 2008 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 316/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného tepla a poskytovaných služieb pri dodávke tepla (ďalej v texte len „vyhláška ÚRSO č. 316/2008 Z. z.“).
Vyhláška ÚRSO č. 316/2008 Z. z. zakotvila vymedzenie viacerých pojmov, a to napríklad pojmu (1) obmedzenie alebo prerušenie dodávky tepla, (2) plánované obmedzenie alebo prerušenie dodávky tepla, (3) vynútené obmedzenie alebo prerušenie dodávky tepla, či pojmu (4) obnovenie dodávky tepla.
Štandard kvality dodávaného tepla je predmetnou vyhláškou ÚRSO č. 316/2008 Z. z. v jej § 2 definovaný ako (1) zabezpečenie maximálneho tepelného príkonu na odbernom mieste podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla v priebehu určeného času dodávky tepla na vykurovanie, (2) dodržanie určeného času dodávky tepla na vykurovanie v množstve podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa, (3) zabezpečenie dodávky tepla na vykurovanie v množstve potrebnom na dosiahnutie výslednej teploty podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z., (4) dodržanie vykurovacej krivky alebo odberového diagramu dohodnutého v zmluve o dodávke a odbere tepla a (5) dodržanie teploty teplej úžitkovej vody na odbernom mieste podľa § 3 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, pričom za nedodržanie teploty teplej úžitkovej vody na odbernom mieste sa nepovažuje krátkodobé zníženie teploty teplej úžitkovej vody na odbernom mieste pod 45ºC pri odbere nad inštalovaný výkon ohrievača v trvaní do troch hodín.
Okrem štandardu kvality dodávaného tepla vyhláška ÚRSO č. 316/2008 Z. z. v § 3 definuje štandard kvality služieb súvisiacich s dodávkou tepla, ktorý vymedzuje napríklad aj ako dodržanie oznámeného termínu začiatku plánovaného obmedzenia alebo prerušenia dodávky tepla, alebo aj ako overenie správnosti vyúčtovania platby za dodané teplo a odstránenie zistených nedostatkov v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za dodávku tepla. V súvislosti so štandardom kvality služieb súvisiacich s dodávkou tepla obsahuje vyhláška ÚRSO č. 316/2008 Z. z. aj ustanovenia zakotvujúce lehoty, ktorých dodržanie ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť dodávok tepla, zo znenia ktorých napríklad vyplýva, že lehota na odstránenie poruchy pri obmedzení dodávky tepla je najviac 24 hodín od nahlásenia poruchy.
Regulovaným subjektom ustanovuje vyhláška ÚRSO č. 316/2008 Z. z. povinnosť (1) sledovať štandardy kvality v predpísanom rozsahu v súlade s príslušnými prílohami predmetnej vyhlášky za každý kalendárny mesiac, pričom mesačne sa musí sledovať aj počet tých štandardov kvality, ktoré neboli dodržané, (2) štandardy kvality sumárne vyhodnocovať za kalendárny rok, a to v rozsahu príloh č. 1 a 2 tejto vyhlášky najneskôr do dňa 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka, vyhodnotené štandardy kvality následne (3) predkladať ÚRSO a súčasne ich (4) zverejňovať na internetovej stránke regulovaného subjektu, a ak to nie je možné, tak iným obvyklým spôsobom najneskôr do dňa 28. februára za predchádzajúci kalendárny rok. Metodika elektronického zberu dát o plnení štandardov kvality v oblasti teplárenstva, vypracovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, je sprístupnená na tomto linku.
PITNÁ VODA A ODPADOVÁ VODA
Dňa 1. septembra 2008 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 317/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávania pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a súvisiacich služieb (ďalej v texte len „vyhláška ÚRSO č. 317/2008 Z. z.“), ktorá vymedzila (1) štandard kvality dodávania pitnej vody verejným vodovodom a súvisiacich služieb a (2) štandard kvality odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a súvisiacich služieb, pričom v súvislosti s vymedzením týchto štandardov kvality obsahuje vyhláška ÚRSO č. 317/2008 Z. z. aj ustanovenia zakotvujúce lehoty, ktorých dodržanie ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť dodávania pitnej vody, resp. odvádzania a čistenia odpadovej vody.
V zmysle § 1 vyhlášky ÚRSO č. 317/2008 Z. z. je štandardom kvality dodávania pitnej vody verejným vodovodom a súvisiacich služieb napríklad (1) dodržanie limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej v texte len „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“), (2) zabezpečenie preskúšania meradla podľa § 30 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ale napríklad aj (3) overenie správnosti vyúčtovania úhrady za dodávku vody a odstránenie zistenej nesprávnosti vyúčtovania v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania úhrady za dodávku vody, ak zmluva o dodávke vody neustanovuje inak.
Štandardom kvality odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a súvisiacich služieb je na základe § 2 vyhlášky ÚRSO č. 317/2008 Z. z. napríklad (1) dodržanie množstva odvádzanej vody na jednotku času dohodnutého v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, ak toto množstvo nie je dohodnuté v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, podľa prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie (§ 33 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách), ak toto množstvo nie je určené ani v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie, podľa smerných čísel spotreby vody ustanovených osobitným predpisom, ktorým je Príloha č. 1 k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody, (2) dodržanie hodnôt pretlaku v pretlakovej kanalizačnej sieti alebo podtlaku v podtlakovej kanalizačnej sieti dohodnutých v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, ak tieto hodnoty nie sú dohodnuté v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, podľa prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie, ale napríklad aj (3) overenie správnosti vyúčtovania úhrady za odvádzanie, prípadne čistenie odpadových vôd a odstránenie zistenej nesprávnosti vyúčtovania v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania úhrady za odvádzanie, prípadne čistenie odpadových vôd, ak zmluva o odvádzaní odpadových vôd neustanovuje inak.
Vyhláška ÚRSO č. 317/2008 Z. z. ustanovila regulovaným subjektom povinnosť (1) sledovať štandardy kvality v rozsahu uvedenom v prílohách č. 1 a 2 predmetnej vyhlášky, (2) vyhodnocovať štandardy kvality osobitne za každý nedodržaný štandard kvality za predchádzajúci kalendárny rok, vyhodnotené štandardy kvality následne (3) predkladať ÚRSO a súčasne ich (4) zverejňovať na internetovej stránke regulovaného subjektu, a ak to nie je možné, tak iným obvyklým spôsobom najneskôr do dňa 28. februára za predchádzajúci kalendárny rok. Metodika elektronického zberu dát o plnení štandardov kvality vo vodárenstve, ktorú vypracoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, je sprístupnená na tomto linku.
PLYNÁRENSTVO
Dňa 1. septembra 2008 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb v plynárenstve (ďalej v texte len „vyhláška ÚRSO č. 328/2008 Z. z.“), ktorá v rámci základných pojmov vymedzila pojmy (1) porucha a (2) obnovenie prepravy plynu alebo distribúcie plynu.
Vyhláška ÚRSO č. 328/2008 Z. z. ďalej definuje viaceré štandardy kvality plynu, a to (1) štandard kvality plynu pri jeho uskladňovaní a služieb súvisiacich s jeho uskladňovaním, (2) štandard kvality plynu pri jeho preprave a služieb súvisiacich s jeho prepravou, (3) štandard kvality plynu pri jeho distribúcii a služieb súvisiacich s jeho distribúciou a (4) štandard kvality plynu pri jeho dodávke a služieb súvisiacich s jeho dodávkou.
Štandard kvality plynu pri jeho uskladňovaní a služieb súvisiacich s jeho uskladňovaním vymedzila vyhláška ÚRSO č. 328/2008 Z. z. v ustanovení § 2, zo znenia ktorého vyplýva, že týmto štandardom je napríklad overenie správnosti vyúčtovania platby za uskladňovanie plynu a odstránenie zistených nedostatkov vyúčtovania v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za uskladňovanie plynu.
Podľa § 3 vyhlášky ÚRSO č. 328/2008 Z. z. je štandardom kvality plynu pri jeho preprave a služieb súvisiacich s jeho prepravou napríklad overenie správnosti vyúčtovania platby za prepravu plynu a odstránenie zistených nedostatkov vyúčtovania v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za prepravu plynu.
Štandard kvality plynu pri jeho distribúcii a služieb súvisiacich s jeho distribúciou je definovaný v § 4 vyhlášky ÚRSO č. 328/2008 Z. z., v zmysle ktorého je týmto štandardom napríklad overenie správnosti vyúčtovania platby za distribúciu plynu a odstránenie zistených nedostatkov vyúčtovania v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za distribúciu plynu.
Štandard kvality plynu pri jeho dodávke a služieb súvisiacich s jeho dodávkou definovala vyhláška ÚRSO č. 328/2008 Z. z. v jej ustanovení § 5, z ktorého znenia vyplýva, že týmto štandardom je napríklad overenie správnosti vyúčtovania platby za dodávku plynu a odstránenie zistených nedostatkov vyúčtovania v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za dodávku plynu.
Zo znenia § 7 vyhlášky ÚRSO č. 328/2008 Z. z. vyplýva regulovaným subjektom povinnosť (1) sledovať štandardy kvality v rozsahu uvedenom v prílohách č. 1 až 7 predmetnej vyhlášky za každý kalendárny rok, (2) tieto štandardy kvality vyhodnocovať za každý kalendárny rok v rozsahu, štruktúre a spôsobom ustanoveným touto vyhláškou, takto vyhodnotené štandardy kvality za celý predchádzajúci kalendárny rok následne (3) predkladať ÚRSO a súčasne ich (4) zverejňovať na internetovej stránke regulovaného subjektu alebo v jeho výročnej správe a v prípade, ak to nie je možné, zverejniť ich iným obvyklým spôsobom do dňa 28. februára za predchádzajúci kalendárny rok. Metodika elektronického zberu dát o plnení štandardov kvality v plynárenstve, vypracovaná ÚRSO, je sprístupnená na tomto linku.
NOVELA ZÁKONA O ENERGETIKE
Štandardov kvality v oblasti plynárenstva sa týkala aj ďalšia právna úprava, a to novela zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákon o energetike“), ktorá bola s účinnosťou odo dňa 15. marca 2009 vykonaná prostredníctvom zákona č. 73/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „novela zákona o energetike“ alebo len „novela“). Dôvodom prijatia tejto novely zákona o energetike bolo zabrániť opakovanému ohrozeniu dodávok plynu pre odberateľov plynu na Slovensku ako aj vyriešenie ďalších otázok súvisiacich s kritickou situáciou, v akej sa Slovensko ocitlo začiatkom roku 2009. Z uvedených dôvodov sa zmeny vykonané novelou v zákone o energetike týkali predovšetkým úpravy štandardov bezpečnosti dodávok plynu a rozšírenia cenovej regulácie. Vzhľadom na potrebu promptného legislatívneho vyriešenia spomínaných otázok s prihliadnutím na prípadné závažné dôsledky ich neriešenia bola predmetná právna úprava v NR SR prerokovaná a následne schválená v skrátenom legislatívnom konaní. Úpravy zakotvené v zákone o energetike s účinnosťou odo dňa 15. marca 2009 citovanou novelou Vám detailne priblížilo aprílové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Výkladom novely zákona o energetike sme nadviazali na predchádzajúce úpravy týkajúce sa zákona o energetike, ktorým sa venovali tri minuloročné vydania bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, a to decembrové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, ním sme obsahovo nadviazali na ďalšie minuloročné, a to konkrétne na májové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, v ktorom sme sa znovu vrátili k zmenám v oblasti energetiky, ktoré sme Vám v minulom roku sprostredkovali vo februárovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.