Oblasť nelegálnej práce a zamestnávania v Slovenskej republike upravuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z dôvodu potreby transponovania smerníc 2009/50/ES a 2009/52/ES bol uvedený zákon novelizovaný. O zmenách účinných odo dňa 20. júla 2011 Vás informujeme v celom článku.
Dňa 29. júna 2011 Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o nelegálnom zamestnávaní“), ktorá nadobudla účinnosť dňa 20. júla 2011.
Účelom zákona č. 223/2001 Z. z. (ďalej len „novela“) je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (ďalej len „smernica 2009/52/ES“) a smernicu Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len „smernica 2009/50/ES“).
Smernica 2009/52/ES zakazuje zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín (občanov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie), ktorí sa neoprávnene (bez príslušného dokladu oprávňujúceho na pobyt) zdržiavajú na území členských štátov, s cieľom účinnejšie bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu.
Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, alebo je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Nelegálnym zamestnávaním rozumieme zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu (1) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, (2) fyzickej osoby a má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo (3) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Pôvodné znenie ust. § 2 ods. 5 bolo nahradené novým znením, v ktorom sa nelegálne zamestnávanie definuje aj ako zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) a ktorý vykonáva závislú prácu. Závislou prácou v zmysle Zákonníka práce rozumieme výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ nesmie nelegálne zamestnávať fyzickú osobu. Podľa novej úpravy uvedený zákaz platí nie len pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, ale aj pre nepodnikajúcu fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby výkonom závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. V praxi pôjde o práce na súkromné účely v prospech nepodnikajúcej fyzickej osoby, napr. ak sa štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí nemajú oprávnenie na pobyt v Slovenskej republike, nelegálne podieľajú na vedení a zabezpečovaní chodu domácnosti tejto nepodnikajúcej fyzickej osoby.
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre inšpektorát práce bola stanovená povinnosť pravidelne posudzovať riziko nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a identifikovať tie rizikové odvetvia ekonomických činností, v ktorých sa sústreďuje nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky. Národnému inšpektorátu práce sa ustanovuje informačná povinnosť voči Európskej komisii. Predmetom posudzovania rizika nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 5 zákona vykonávaného inšpektorátom práce je hodnotenie rizika výskytu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a to v jednotlivých odvetviach, najmä v tých, kde sa predpokladá najväčší výskyt takého nelegálneho zamestnávania. Národný inšpektorát práce je povinný Európskej komisii každoročne do 1. júla predkladať informácie o počte kontrol v jednotlivých rizikových odvetviach za predchádzajúci kalendárny rok.
Priestupku sa podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu. Tento priestupok podľa novej úpravy prejednávajú nie len Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj inšpektoráty práce. Právnická a fyzická osoba, ktorá nelegálne zamestnávala štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má novú povinnosť, a to okrem uloženej pokuty za nelegálne zamestnávanie zaplatiť aj ďalšie dodatočné platby podľa článku 6 smernice 2009/52/ES, napr. dlžnú mzdu, náklady na doručenie dlžnej mzdy a dodatočnú platbu v sume rovnajúcej sa dani z príjmu, poistnému na sociálne poistenie a poistnému na zdravotné poistenie.
Novelou boli sprievodne novelizované i niektoré ďalšie zákony. Do pozornosti Vám dávame zmeny v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Účelom zmien je stanovenie podmienok vstupu a pobytu cudzincov, ktorí sú držiteľmi modrej karty vydanej členským štátom EÚ, na územie tohto členského štátu a pobytu dlhšieho ako tri mesiace na území tohto členského štátu na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ako aj podmienok vstupu ich rodinných príslušníkov a cudzincov, ktorí sú držiteľmi modrej karty a ich rodinných príslušníkov v iných členských štátoch ako v členskom štáte, ktorý modrú kartu vydal. Modrá karta Európskej únie vydaná podľa zákona o pobyte cudzincov sa považuje za povolenie na prechodný pobyt.
Podľa novely môže cudzinec, ktorý má povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s držiteľom modrej karty alebo s cudzincom podľa ust. § 38 ods. 1 písm. e) (t.j. cudzincom, ktorý je na obdobie piatich rokov oprávnený na nepretržitý pobyt na území Európskeho hospodárskeho priestoru ako držiteľ modrej karty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti), podnikať alebo vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.
Modrá karta oprávňuje cudzinca vstúpiť, zdržiavať sa, pracovať na území Slovenskej republiky, vycestovať z územia Slovenskej republiky a opätovne vstúpiť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bola policajným útvarom vydaná. Ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 32 ods. 1, udelí policajný útvar na účel vysokokvalifikovaného zamestnania cudzincovi modrú kartu na tri roky alebo, ak je obdobie trvania pracovného pomeru kratšie ako tri roky, policajný útvar udelí modrú kartu na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní. Vysokokvalifikované zamestnanie je zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššou odbornou kvalifikáciou sa rozumie kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu.