1. ABSTRAKT
Úvod novej právnej úpravy je venovaný definíciám pojmov používaných v stavebnej praxi podľa nového Stavebného zákona. Niektoré pojmy sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy a niektoré definície sú nové, prípadne prevzaté pojmy sú novým Stavebným zákonom precizované. Podľa nového Stavebného zákona ostáva definícia stavby nezmenená a stále ide v prípade stavby o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Povedzme si niečo o zmenách a doplneniach v novej právnej úprave.
2. DROBNÁ STAVBA
Nový zákon podrobnejšie definuje aký objekt sa považuje za drobnú stavbu a doterajšie znenie rozširuje.
Podľa § 2 ods. 4 nového zákona: „Drobná stavba je stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. Drobnými stavbami sú najmä a) prízemné stavby, konštrukcie, zariadenia alebo výrobky dovezené na miesto osadenia alebo výrobky zmontované z konštrukčných prvkov na mieste osadenia, (ďalej len „zmontovaný výrobok“) pevne spojené so zemou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m2 a výšku 5 m, najmä kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobných zvierat, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne, stavby športových zariadení a garáže, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbku 3 m, najmä pivnice, žumpy, retenčné nádrže, bazény, c) stavby na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m2 a výšku 5 m, najmä sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, d) oplotenie z pevných nepriehľadných materiálov do výšky 1,6 m alebo oplotenie z ľahkých priehľadných materiálov do výšky 2 m od priľahlého terénu, e) elektrická prípojka pre pripojenie odberného elektrického zariadenia do sústavy podľa osobitného predpisu, telekomunikačná prípojka k elektronickej komunikačnej sieti, pripojovací plynovod pre pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti, vodovodná prípojka alebo kanalizačná prípojka a jej zaústenie do verejnej kanalizácie, f) nástupné ostrovčeky verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky a priepusty, g) informačná konštrukcia je konštrukcia s informačnou plochou, ktorej účelom je verejné šírenie informačných, navigačných, kultúrnych, reklamných, športových a iných informácií bez ohľadu na spôsob osadenia, upevnenia a konštrukčného vyhotovenia a materiálového vyhotovenia, ktorej najväčšia informačná plocha je najviac 20 m2, h) nabíjacia stanica pre elektromobily s celkovým výkonom do 22 kW s jedným alebo viacerými nabíjacími bodmi situovanými v exteriéri vrátane odberných elektrických zariadení pre nabíjacie stanice a ich inštalácie, i) zariadenie na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane.“
Za drobné stavby sa nepovažujú (i) stavby skladov horľavín a výbušnín, (ii) stavby pre civilnú ochranu, (iii) stavby pre ochranu pred požiarmi, (iv) stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením a (v) stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.
3. JEDNODUCHÁ STAVBA
Podľa § 2 ods. 6 nového Stavebného zákona: „Jednoduchá stavba je stavba alebo stavebná konštrukcia, ktorá nemá výrazný vplyv na svoje okolie. Jednoduchými stavbami sú a) bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2a majú najviac dve nadzemné podlažia; môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo ustúpené podlažie, b) stavby na individuálnu rekreáciu, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2a majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo ustúpené podlažie, c) zmontované výrobky pevne spojené so zemou, ak ide o bytovú budovu alebo o budovu užívanú verejnosťou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 6 m, d) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, ak z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb, e) oporné múry s maximálnou výškou 3 m nad najnižšou úrovňou priľahlého terénu, f) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbku 6 m, ak z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb, g) informačné konštrukcie, ktorých najväčšia informačná plocha presahuje 20 m2, h) podzemné elektrické vedenia vrátane súčastí sústavy podľa osobitného predpisu, podzemné vedenia elektronickej komunikačnej siete a plynárenské zariadenia vrátane súčasti siete podľa osobitného predpisu, i) nadzemné elektrické vedenia vrátane súčastí sústavy podľa osobitného predpisu, nadzemné vedenia elektronickej komunikačnej siete a plynárenské zariadenia vrátane súčasti siete podľa osobitného predpisu, j) nabíjacie stanice pre elektromobily s výkonom nad 22 kW vrátane odberných elektrických zariadení pre nabíjacie stanice a ich inštalácie, k) zariadenie na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW, l) trafostanice.“
Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre ochranu pred požiarmi, stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením a stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.
4. VYHRADENÁ STAVBA
Ustanovenie § 2 ods. 8 prináša nový pojem, tzv. vyhradená stavba. Nový pojem zákon definuje najmä z dôvodu potreby kontrolných statických posudkov, vedenia stavieb a nárokov na zhotoviteľa stavby. Vyhradené stavby nie sú kategóriou stavieb, ktoré by si vyžadovali osobitné úpravy pre ich povoľovanie, projektant však musí v správe o prerokovaní stavebného zámeru (§ 23 ods. 1) uviesť, že ide o vyhradenú stavbu. Pri určovaní, či ide o vyhradenú stavbu, musia byť splnené podmienky ako technologickej náročnosti, tak aj podmienka zvýšených nárokov na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.
Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.
Vyhradenými stavbami sú a) jednopodlažná budova s možnosťou jedného medzipodlažia a s rozponom strešnej konštrukcie viac ako 30 m, b) viacpodlažná budova s výškou poslednej stropnej konštrukcie viac ako 32 m nad úrovňou terénu, c) viacpodlažná budova s rozponom nosnej konštrukcie viac ako 12 m, okrem strešnej konštrukcie s rozponom do 24 m, d) budovy alebo inžinierske stavby určené pre verejnosť, v ktorých sú zhromažďovacie priestory pre 1 200 a viac osôb, najmä budovy s koncertnými sálami, divadlá, budovy s priestormi slúžiacimi pre zábavu obyvateľstva, výstavné pavilóny alebo štadióny, e) budovy, v ktorých konštrukčnom systéme sú použité ako nosné prvky predpäté konštrukcie, f) stavby diaľnic a výstavba nových úsekov ciest I. triedy v novom území, g) mosty na diaľniciach a cestách I. triedy, mosty s rozpätím nosnej konštrukcie viac ako 30 m pri betónových prefabrikovaných nosných konštrukciách alebo viac ako 20 m pri ostatných typoch nosných konštrukcií a lávky s rozpätím nosnej konštrukcie viac ako 20 m, h) tunely, i) oporné múry a zárubné múry, protihlukové steny a násypy, zárezy a odrezy s výškou viac ako 10 m, j) koľajové dráhy a trolejbusové dráhy, k) lanové dráhy okrem lyžiarskych vlekov, l) letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia, m) priehrady a iné vodné stavby na zadržiavanie vody s výškou viac ako 8 m nad najnižšou kótou základovej škáry alebo zadržiavaným objemom nad 1 mil. m3, n) nádrže čistiarní odpadových vôd nad 500 ekvivalentných obyvateľov, o) nádrže a silá s celkovou výškou viac ako 12 m nad úrovňou terénu alebo s rozponom viac ako 12 m alebo nádrže a silá slúžiace na uskladnenie výbušných hmôt a hmôt s vysokou horľavosťou, vrátane plynov, p) skládky nebezpečných odpadov, q) elektrické vedenia veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ak nie je v tomto zákone uvedené inak, r) ostatné inžinierske stavby neuvedené v iných ustanoveniach tohto zákona s výškou viac ako 50 m nad úrovňou terénu alebo s rozponom nosných konštrukcií viac ako 12 m, s) stavby jadrových zariadení.
5. STAVEBNÉ ÚPRAVY
Pojem stavebné úpravy doterajší starý stavebný zákon používal, ale nedefinoval. Po novom je v zmysle nového Stavebného zákona jasnejšie, čo sa pre účely ďalších konaní vo veci stavieb, považuje stavebná úprava.
Podľa § 2 ods. 9 nového zákona: „Stavebnými úpravami sú stavebné práce, ktorými sa a) upravuje stavebná konštrukcia existujúcej stavby, ale ktoré nie sú zmenou stavby, najmä stavebná obnova obvodového plášťa alebo strešného plášťa budovy, vnútorné stavebné úpravy bez zmeny veľkostných parametrov stavby,
b) upravuje, vymieňa alebo dopĺňa elektrické vedenie, elektroenergetické zariadenie, vedenie elektronickej komunikačnej siete, telekomunikačné zariadenie, plynárenské zariadenie a siete verejného vodovodu a verejnej kanalizácie o technologické prvky, ak úprava, výmena alebo doplnenie stavby plní účel pôvodnej stavby alebo je jej súčasťou a ak sa nemení jej trasa, c) mení reliéf terénu, menia fyzikálne vlastnosti podložia alebo ovplyvňujú odtokové pomery, ak nie sú súčasťou technologického postupu zhotovovania stavby, najmä terénna úprava, meliorácie, ťažobné a iné zemné práce, (ďalej len „terénna úprava“), d) upravuje pozemok v súvislosti so zmenou spôsobu jeho využívania na iný účel, trvale upravuje pozemok a stavba vo verejnom záujme súvisiaca s ochranou, tvorbou a obnovou krajiny a so zakladaním prvkov vegetácie a vegetačných plôch plniacich ekostabilizačnú, protieróznu, vodozádržnú alebo rekreačnú funkciu, s osadením a prevádzkou zmontovaného výrobku na pozemku, zriadením vjazdov, spevnených plôch do 40 m2, pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby (ďalej len „vonkajšia úprava“).“
Stavebné úpravy sú teda podľa odseku 9 také stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú na už existujúcej stavbe, teda po kolaudácii a ktorými sa nezasahuje do nosných konštrukcií takým spôsobom, aby vyžadovali potrebu predchádzajúceho komplexného posúdenia ako pri zmene stavby.
6. BUDOVY A INŽINIERSKE STAVBY
Nový Stavebný zákon nahradil pojem pozemné stavby pojmom budovy.
Budova je priestorovo sústredená zastrešená stavba, ktorá je určená a stavebno-technicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí. Podľa účelu sa budovy členia na bytové budovy a nebytové budovy.
Bytovou budovou je budova, v ktorej je najmenej polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená na trvalé bývanie.
Nebytovou budovou je budova, ktorá nie je bytovou budovou. Ak je časť nebytovej budovy určená na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytovú budovu.
Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy všetkých podlaží.
Inžinierskou stavbou je stavba, ktorá nie je budovou. Inžinierskymi stavbami sú najmä pozemné komunikácie, stavby dráh a stavby na dráhe, letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia, vodné stavby, líniové stavby, siete technického vybavenia územia, banské stavby, stavby ťažkého priemyslu, športoviská a informačná konštrukcia.
Siete technického vybavenia územia sú systémy nadzemných a podzemných rozvodov a zariadení vody, elektriny, plynu, kanalizácie a elektronické komunikačné siete.
Líniovou stavbou je inžinierska stavba, ktorá tvorí súvislú stavebno-technicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu. Prípojky stavieb alebo pozemkov na siete technického vybavenia územia nie sú líniovými stavbami, ak nie sú ich súčasťou.
Podrobné členenie inžinierskych stavieb bude riešené vykonávacou vyhláškou.
7. ZMENA DOKONČENEJ STAVBY
V záujme odstránenia existujúcich nejasností obsahu termínu „zmena dokončenej stavby“ sa novým Stavebným zákonom v ust. § 5 zavádza vymedzenie znakov vymedzujúcich zmenu stavby, ktorá určuje začatie právneho postupu.
Zmenou dokončenej stavby je nadstavba, prístavba a vstavba.
Vstavbou je vloženie novej stavebno-priestorovej štruktúry do existujúceho objemu budovy, pričom sa nemení vonkajší pôdorysný a výškový rozmer budovy; vstavbou sa podľa vloženej funkcie zväčšuje alebo zmenšuje počet podlaží a podlahová plocha budovy.
Prístavbou je pôdorysné rozšírenie existujúcej stavby pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby.
Nadstavbou je zvýšenie existujúcej stavby o najmenej jedno podlažie, podkrovie alebo ustúpené podlažie pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby.
Za zmenu dokončenej stavby sa považuje aj uzatvorenie skládky odpadov alebo jej časti, alebo vykonanie jej rekultivácie, ak stavebné práce na tieto účely neboli predmetom pôvodného stavebného povolenia skládky odpadov.
8. STAVEBNÝ POZEMOK, SUSEDNÝ POZEMOK A SUSEDNÁ STAVBA
Definícia stavebného pozemku je prevzatá z terajšej právnej úpravy. Nový Stavebný zákon však vymedzil termíny „susedný pozemok“ a „susedná stavba“, z dôvodu problémov v konaniach pri určovaní okruhu účastníkov konania. Právna úprava daná novými definíciami platí pre všetky správne konania a pri vydávaní iných opatrení stavebného úradu podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku, ale pomôže aj na komunikáciu stavebníka pri zabezpečovaní podkladov na konanie.
Stavebný pozemok je časť územia určená územnoplánovacou dokumentáciou na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
Susedným pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie pozemok so spoločnou hranicou s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce. Susedným pozemkom je aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce, ak pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná prevádzka môže mať priamy vplyv na doterajšie užívanie pozemku alebo stavby na ňom.
Susedná stavba je stavba na susednom pozemku.
9. DOKUMENTÁCIA STAVBY
Nový pojem dokumentácia stavby je súhrnným označením pre všetky listinné a elektronické dokumenty vzťahujúce sa na stavbu a na uskutočňovanie stavebných prác od prípravy stavby až po jej dokončenie a kolaudáciu. Počas uskutočňovania stavebných prác musí byť na stavenisku u stavbyvedúceho prístupný projekt stavby overený stavebným úradom a stavebný denník Po kolaudácii je dokumentácia stavby u vlastníka stavby počas prevádzky stavby a s prevodom vlastníctva stavby by mala prejsť na nového vlastníka.
Dokumentácia stavby je ucelený súbor dokumentov, ktoré textovo opisujú a graficky znázorňujú stavbu. Súčasťou dokumentácie stavby je dokladová časť, ktorú tvorí súbor súvisiacich dokladov.
Stupňami dokumentácie stavby sú projektová dokumentácia, realizačná dokumentácia a prevádzková dokumentácia.
Dokumentácia stavby sa vypracuje spravidla v elektronickej podobe a ukladá sa v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „informačný systém“). Povinnosť ukladania v informačnom systéme sa nevzťahuje na prevádzkovú dokumentáciu. Dokumentácia stavby uložená v informačnom systéme sa považuje za sprístupnenú na stavenisku, u stavbyvedúceho a po kolaudácii stavby u vlastníka stavby.
Zatiaľ, kým nie je zabezpečená plná elektronizácia verejnej správy, pre fyzické osoby, bude možné dokumentáciu stavby viesť aj v listinnej podobe s následnou konverziou.
Dodávame, že podľa prechodných ustanovení § 84 nového Stavebného zákona osoba môže vykonať akýkoľvek procesný úkon podľa tohto zákona aj v listinnej podobe do 31. marca 2029; fyzická osoba môže vykonať akýkoľvek procesný úkon podľa tohto zákona aj v listinnej podobe aj po tomto dátume.
Zákonodarca však, ako uvádza dôvodová správa, preferuje elektronickú podobu komunikácie v rámci stavebného konania a procesný úkon v listinnej podobe zákon uvádza ako možnosť.
10. PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA
Projektová dokumentácia je rozhodujúcim podkladom pre uskutočňovanie stavebných prác, ktorých výsledkom je zhotovenie novej stavby, zmena dokončenej stavby, stavebné úpravy a odstránenie stavby.
Stupňami projektovej dokumentácie sú stavebný zámer, projekt stavby, projekt stavby na ohlásenie a vykonávací projekt.
Stavebný zámer je textové a grafické vyjadrenie urbanistického, architektonického a základného stavebného riešenia navrhovanej stavby vrátane zabezpečenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti navrhovanej stavby a jej prevádzky, jej umiestnenia do územia, napojenia na dopravnú infraštruktúru a na siete technického vybavenia územia, zmeny existujúcej stavby alebo odstránenia stavby; je podkladom na konanie o stavebnom zámere.
Projekt stavby je textové a grafické vyjadrenie architektonického a stavebno-technického riešenia stavby, jej technického, technologického a energetického vybavenia vrátane zabezpečenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti a vybavenia stavby požiarnymi zariadeniami a napojenia na dopravnú infraštruktúru a na siete technického vybavenia územia v území v súlade so stavebným zámerom alebo vyjadrenie návrhu zmeny stavby, uskutočnenia stavebnej úpravy alebo odstránenia stavby. Projekt stavby je podkladom na zhotovenie stavby a uskutočnenie stavebných prác, ak tento zákon neustanovuje ďalej inak.
Projekt stavby na ohlásenie je textové a grafické vyjadrenie architektonického a stavebno-technického riešenia stavby, na ktorú sa vyžaduje ohlásenie. Projekt stavby na ohlásenie je podkladom na zhotovenie stavby na ohlásenie a uskutočnenie stavebných prác.
Vykonávací projekt je detailným rozpracovaním overeného projektu stavby na účely uskutočňovanie stavebných prác a povinne sa spracováva pre vyhradenú stavbu.
11. REALIZAČNÁ DOKUMENTÁCIA
Realizačnou dokumentáciou sa rozumejú všetky dokumenty súvisiace s uskutočňovaním stavebných prác od začatia výstavby až po kolaudáciu stavby (zmeny stavby).
Ide teda o súbor dokumentov o výrobnej príprave zhotoviteľa stavby, stavebný denník, dokumentácia skutočného zhotovenia stavby a záverečné stanovisko stavbyvedúceho.
Ako uvádza dôvodová správa, okrem toho, že realizačná dokumentácia slúži na uskutočňovanie stavebných prác, je aj dokumentáciou o uskutočnených stavebných prácach, o ich čase a personálnom a materiálovom zabezpečení. Umožňuje aj spätné vysledovanie pôvodu a financovania stavebných výrobkov a stavebných prác, napríklad, na účely reklamácie alebo na účely finančnej kontroly.
Stavebný denník je dokumentačným záznamom postupu stavebných prác od prevzatia staveniska do úplného dokončenia stavebných prác a odovzdania a prevzatia stavby. Stavebný denník sa vedie spravidla v elektronickej podobe; ak ide o súbor stavieb, stavebný denník sa vedie samostatne pre každú stavbu.
Záverečným stanoviskom stavbyvedúceho je osvedčenie súladu zhotovenej stavby s overeným projektom stavby; záverečné stanovisko stavbyvedúceho je podkladom na kolaudáciu stavby. Záverečné stanovisko stavbyvedúceho nie je potrebné na stavby a stavebné úpravy, ktoré sa ohlasujú.
Dokumentácia skutočného zhotovenia stavby je textové a grafické zdokumentovanie skutočného zhotovenia stavby a je podkladom na kolaudáciu stavby.
12. PREVÁDZKOVÁ DOKUMENTÁCIA
Nový pojem prevádzková dokumentácia stanovuje evidenciu dokumentov o údržbe stavby a jej technického vybavenia, o jednotlivých opravách, revíziách a výmenách zariadení počas prevádzky stavby (objednávky, dodacie listy, faktúry, záručné listy, revízne správy, energetický certifikát, a podobne).
Prevádzkovú dokumentáciu tvoria najmä dokumenty o stavebných úpravách a o údržbe stavby a jej vnútorného vybavenia.
Účelom prevádzkovej dokumentácie je dosiahnuť, aby sa pre vlastníkov (prevádzkovateľov) stavieb stalo samozrejmosťou mať systém prevádzkovej dokumentácie ako súčasť prevádzky stavby. S prevodom stavby na nového vlastníka (prevádzkovateľa) by mala na neho prejsť aj prevádzková dokumentácia, pretože je trvalo spojená s prevádzkou stavby počas celej ekonomicky opodstatnenej životnosti stavby.
13. ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY VO VÝSTAVBE
Ustanovenia § 12 až § 17 nového Stavebného zákona upravujú postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku výstavby. Štátnu správu vo výstavbe vykonáva (i) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, (ii) regionálny úrad, (iii) stavebný úrad, (iv) špeciálny stavebný úrad a iný stavebný úrad.
Takzvaným ostatným ústredným orgánom štátnej správy v oblasti výstavby bude po novom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Prvostupňovým stavebným úradom zostáva obec. Regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR bude odvolacím orgánom voči rozhodnutiam stavebného úradu. Nedotknuté zostávajú špeciálne stavebné úrady a iné stavebné úrady (upravené teraz v § 120 a 121 stavebného zákona).
Nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky spracúva základné koncepčné materiály v oblasti štátnej stavebnej správy a zabezpečuje metodické riadenie, zabezpečuje spoluprácu so susednými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi EÚ. Vytvára koncepciu bezpečnosti a vhodnosti výstavby a jednotnej technickej politiky určením všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Významnou oblasťou pôsobnosti úradu je koordinovanie, metodické riadenie a kontrola výkonu štátnej správy vykonávanej regionálnymi úradmi a stavebnými úradmi v prenesenom výkone štátnej správy.
Publikované dňa 21.03.2025.
