Verejná správa

Novela Colného zákona

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2013

Nová právna úprava zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon čiastočne modifikuje režim následných colných kontrol, upravuje inštitút zabezpečenia colného dlhu a harmonizuje právnu úpravu niektorých ustanovení zákona s nariadením 2454/93 Komisie, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady 2913/92 ustanovujúce Colný kódex Spoločenstva. Novela sa dotkla aj úpravy niektorých ustanovení zákona o hazardných hrách.

Dňa 1. júla 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 135/2013 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“). Uvedená novela reaguje na harmonizáciu národnej legislatívy v colnej oblasti s požiadavkami úniového práva. Modifikuje právny režim vykonávania následných colných kontrol s cieľom zefektívnenia a zrýchlenia ich výkonu. 

Colný úrad oznámi kontrolovanej osobe začiatok následnej kontroly. V oznámení uvedie (1) miesto výkonu následnej kontroly, (2) dátum jej začatia a (3) jej predmet s uvedením údajov o colných vyhláseniach alebo s uvedením obdobia, na ktoré sa následná kontrola vzťahuje. V prípadoch rizika znehodnotenia, zničenia alebo pozmenenia účtovných alebo iných dokladov, môže orgán kontroly začať s výkonom následnej kontroly aj bez oznámenia.

Kontrolovaná osoba má viacero povinností, novela okrem doteraz vyžadovanej povinnosti (1) umožniť colnému úradu výkon následnej kontroly a (2) vstupu do svojho sídla, zakotvuje povinnosť poskytnúť všetky požadované podklady a materiály aj v elektronickej podobeKontrolovaný subjekt tiež zabezpečí vhodné podmienky na vykonanie následnej kontroly a umožní colnému úradu skontrolovať tovar, na ktorý sa vzťahuje kontrolované colné vyhlásenie. 

Predchádzajúca právna úprava priznávala kontrolovanej osobe užší rozsah oprávnení ako platné znenie, ktoré priniesla novela. V súčasnosti má kontrolovaná osoba právo vyjadriť sa k nedostatkom zisteným v procese následnej kontroly ústnou aj písomnou formou. Kontrolovaná osoba sa môže vyjadriť tiež k spôsobu vykonávania následnej kontroly, vrátane metód obstarania, vykonania a vyhodnotenia dôkazov.

Protokol o následnej kontrole colný úrad vyhotoví, ak sa preukázalo, že boli nesprávne uplatnené colné predpisy. Obsah protokolu taxatívne určuje ust. § 12 ods. 17 Colného zákona. Jedným z podkladov pre vyhotovenie protokolu je aj vyššie uvedené vyjadrenie k nedostatkom od kontrolovanej osoby. Okamih vyhotovenia protokolu je totožný s okamihom ukončenia následnej kontroly. Dňom vyhotovenia protokolu sa zároveň končí následná kontrola.

Zistenie, že v súlade s colnými predpismi je potrebné dodatočne vymerať colný dlh sa eviduje v účtovnej evidencií kontrolujúceho subjektu spolu s určením dlžnej sumy. Colný úrad výšku predmetnej sumy oznámi dlžníkovi prostredníctvom rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu. 

Následná kontrola sa podľa predošlej právnej úpravy mohla uskutočniť do troch rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo, alebo v ktorom bolo tovaru pridelené colné určenie. Zmenou je vypustenie tejto trojročnej lehoty.

Novela zákona priniesla možnosť vyrovnať colný dlh aj v hotovosti do pokladne colného úradu. Obmedzenie sa týka sumy colného dlhu. Uvedenou formou možno zabezpečiť colný dlh maximálne vo výške 1.659,70 Eur.

Tieto zmeny nadobudli účinnosť dňa 1. júla 2013.


Schválená novela č. 135/2013 Z. z. okrem uvedených zmien v Colnom zákone sprievodne novelizovala aj zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“).

Zavádza sa nová forma štátnej lotérie. Podľa ust. § 2 písm. l, štátnou lotériou budeme rozumieť hazardnú hru, ktorú tvoria číselné lotérie, špeciálne bingo, lotéria dokladov o prijatí tržby vyhotovených registračnou pokladnicou (ďalej len „pokladničný doklad“) a hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu.

Dôvodom zavedenia novej formy lotérie, ako vyplýva z dôvodovej správy k novele, je snaha o podporu kupujúcich, aby si pri nákupe vždy vyžiadali doklad o zaplatení, čím sa očakáva čiastočné zvýšenie daňových príjmov štátu, nakoľko obchodníci by nemohli ukracovať štát na dani z pridanej hodnoty.

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o hazardných hrách demonštratívne vymenováva formy lotériových hier, ktorými sú najmä (1) žrebové lotérie, (2) tomboly, (3) číselné lotérie, (4) bingo, (5) okamžité lotérie a (6) lotéria pokladničných dokladov. 

Lotéria pokladničných dokladov je lotériová hra, v ktorej je neurčitý počet žrebov. Rozhodujúcim znakom, ktorý odlíši túto formu lotérie od ostatných je skutočnosť, že hráč môže získať žreb tejto lotérie výlučne na báze údajov z pokladničného dokladu. Žreby bude vydávať výlučne prevádzkovateľ lotérie po predložení pokladničného dokladu. Zaplatenie vkladu nebude podmienka pre účasť na tejto hre. Výhry sa žrebujú podľa schváleného herného plánu. Výhercom je hráč, ktorý má žreb s číslom alebo iným označením zhodným s vyžrebovaným číslom alebo iným označením žrebu

Udelenie licencie na prevádzkovanie štátnej lotérie bude po novom potrebné aj v prípade lotérie pokladničných dokladov, avšak v rozhodnutí o jej udelení sa nebude uvádzať počet žrebov, cena žrebu a celková výška hernej istiny.

Do lotérie pokladničných dokladov budú z dôvodu nadobudnutia účinnosti uvedených zmien odo dňa 1. septembra 2013 zaradené žreby vydané prevádzkovateľom hráčovi po predložení pokladničného dokladu vyhotoveného po 31. auguste 2013.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....