Národná rada SR prijala dlho avizovanú novelu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Základným cieľom novej právnej úpravy je posilnenie nástrojov na zjednodušenie začatia konania, nástrojov na urýchlenie konania ako i zamedzenie obštrukcií účastníkov konania. Medzi hlavné nástroje na urýchlenie konania patrí zakotvenie, resp. určenie lehôt, v ktorých má súd vydať vybrané procesné rozhodnutia.
Dňa 19. októbra 2011 Národná rada SR prijala veľkú novelu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo len „OSP“), ktorej hlavným účelom je vytvorenie nástrojov smerujúcich k urýchleniu súdneho konania.
Medzi základné nástroje, ktorými má dôjsť k urýchleniu, resp. skráteniu trvania súdnych konaní, patrí predovšetkým zavedenie lehôt, v ktorých má súd vydať vybrané procesné rozhodnutia. Vo všeobecnosti novela pracuje s 30-dňovými lehotami (pre prvostupňové súdy) a so 60-dňovými lehotami (pre odvolacie súdy vzhľadom na potrebu oboznámenia sa s prípadom). Zavedenie procesných lehôt je reakciou aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa nového ust. § 58a pokiaľ je v Občianskom súdnom poriadku stanovená lehota, v ktorej má súd povinnosť rozhodnúť o návrhu účastníka, predmetná lehota začne plynúť od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Nakoľko v platnom OSP sú upravené osobitné lehoty so samostatne určeným počiatkom ich plynutia, ako napr. pri predbežnom opatrení, novela počíta aj s možnosťou plynutia lehoty odlišným spôsobom, než stanovuje nové pravidlo v ust. § 58a a to konkrétne slovami „ak zákon neustanovuje inak“. Nedodržanie lehoty nebude mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
Navrhovateľ podľa ust. § 95 ods. 1 OSP môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa nového ods. 3 predmetného ustanovenia musí súd o zmene návrhu rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.
Navrhovateľ môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom, súd v takom prípade konanie zastaví buď celkom alebo čiastočne. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či sa jedná o manželstvo alebo nie. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Zásadným spôsobom novela reaguje na podnety zo súdov týkajúcich sa obštrukcií účastníkov a ich právnych zástupcov v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na pojednávaní. V ust. § 119 novela upresnila, za akých podmienok bude možné pojednávanie odročiť. I naďalej platí, že pojednávanie je možné odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastníkovi, ktorý navrhuje odročiť pojednávanie, vzniká povinnosť oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať, že takýto dôvod bude. Novela presne upravila aj podstatné náležitosti návrhu na odročenie pojednávania. Toto bude musieť obsahovať (1) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, (2) deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel a (3) ak to je možné i uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónneho kontaktu, na ktorý súd bezodkladne oznámi, akým spôsobom návrh posúdil. Ak tieto náležitosti nebudú splnené, súd pojednávanie neodročí.
V prípade, ak dôvodom na odročenie pojednávania bude zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania bude musieť obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Po preskúmaní návrhu na odročenie pojednávania, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na jeho odročenie, bez zbytočného odkladu o tom informuje tých, ktorí boli predvolaní, alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod pre odročenie sa uvedie v zápisnici, alebo poznamená v spise.
Na uvedené zmeny v Občianskom súdnom poriadku nadväzuje aj nové ust. § 141a, ktoré upravuje vznik nároku na určitú finančnú sumu tej strane, ktorá sa na odročené pojednávanie dostavila. Podľa uvedeného ust. v prípade, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý on zavinil, alebo ktorý je výsledkom náhody, ktorá sa tomuto účastníkovi prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 Eur. Toto právo vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávania aj v prípade, ak je dôvodom odročenia neospravedlnená neprítomnosť protistrany.
Účastník zastúpený advokátom, prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z vyššie uvedeného dôvodu na strane zástupcu protistrany, ktorý je tiež advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 Eur. Účastníkovi zastúpenému advokátom vznikne toto právo aj v prípade, ak sa jeho advokát dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené aj z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti advokáta protistrany.
O uvedenom práve rozhodne súd na návrh oprávneného účastníka. Právo na náhradu vo výške 15 Eur resp. 100 Eur nevznikne, ak bola žiadosť o odročenie doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Pokiaľ si účastník toto právo neuplatní na súde do 15 dní od termínu pojednávania, právo zanikne.
V odvolacom konaní novela priniesla zmenu okruhu vecí, v ktorých odvolací súd vždy nariadi pojednávanie vo veci. Podľa platnej úpravy predseda senátu na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi pojednávanie vždy, ak (1) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, (2) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania alebo (3) ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Predseda senátu odvolacieho súdu nariadi pojednávania aj naďalej, ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem, alebo ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Ako tretí dôvod nariadenia pojednávania v odvolacom konaní však po novom bude prípad konania vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. V ostatných prípadoch bude možné o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. V takom prípade, ak odvolací súd rozhodne rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami, o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 OSP.
Podrobnejšie Vám zmeny, ktoré priniesla predmetná veľká novela Občianskeho súdneho poriadku, prinesieme v špeciálnom vydaní bulletinu PRO BONO Čarnogurský ULC Špeciál – Novela OSP, ktoré uverejníme v decembri 2011.