Právu na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi, či preventívnemu účinku žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa venuje novela Správneho súdneho poriadku.
Dňa 03. mája 2023 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a ktorým sa menia niektoré zákony. Novelou sa okrem SSP mení aj (A) zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti“) a (B) zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
- Dôvody prijatia novely
Novela reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva proti Slovenskej republike (rozsudok Engelhardt proti Slovenskej republike z 31. augusta 2018, rozsudok Balogh a ďalší proti Slovenskej republike z 31. augusta 2018, rozsudok Oros proti Slovenskej republike z 18. novembra 2021, rozsudok Balogh a ďalší proti Slovenskej republike zo 16. decembra 2021, rozsudok Kľačanová proti Slovenskej republike z 31. marca 2022) v ktorých tento medzinárodný súd vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi.
Z aplikačnej praxe je zrejmé, že aj po tom, ako bol v novom SSP posilnený preventívny účinok žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v správnom konaní, dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy (žalobou podľa zákona o zodpovednosti), je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva neistý a v praxi v tejto súvislosti málo využívaný. Vzhľadom na závery Európskeho súdu pre ľudské práva sa novelou zavádza úprava existujúceho prostriedku nápravy proti prieťahom v správnych konaniach v podobe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy tak, aby súd, ak zistí nečinnosť a žalobca bude žiadať o primerané finančné zadosťučinenie, mal možnosť už v tomto štádiu okrem uloženia odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, uložiť žalovanému zaplatiť finančné zadosťučinenie.
V nasledujúcom texte sa budeme venovať prehľadu najdôležitejších zmien, ktoré novela do SSP priniesla. Zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely, v ktorom sú uvedené všetky zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov.
Prvou výraznejšou novinkou, ktorú novela do SSP priniesla, je doplnenie nových ustanovení § 32 ods. 4 a 5 SSP.
„Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom ten, komu z rozhodnutia alebo opatrenia priamo vyplýva právo alebo povinnosť“ (ustanovenie § 32 ods. 4 SSP).
„Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal. Správny súd o takejto žiadosti rozhodne uznesením“ (ustanovenie § 32 ods. 5 SSP).
Novinkou je aj doplnenie nového ustanovenia § 110 ods. 4 SPP, či nových ustanovení § 250 ods. 3 až 5 SSP.
„Konanie týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu je vždy neverejné“ (ustanovenie § 110 ods. 4 SSP).
„Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha“ (ustanovenie § 250 ods. 3 SSP). „Správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu“ (ustanovenie § 250 ods. 4 SSP).
„Správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce“ (ustanovenie § 250 ods. 5 SSP).
Nového znenia sa dočkalo aj ustanovenie § 251 SSP.
„Ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia“ (ustanovenie § 251 ods. 1 SSP).
„Omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa ustanovenia § 251 ods. 1 SSP má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka“ (ustanovenie § 251 ods. 2 SSP).
- Zákon o zodpovednosti
Z pohľadu zákona o zodpovednosti dochádza novelou k modifikácii ustanovenia § 9 zákona o zodpovednosti, upravujúceho nesprávny úradný postup.
„Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb“ (ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti).
„Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti).
„Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa ustanovení § 5 a 6 zákona o zodpovednosti a za podmienok tam uvedených“ (ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o zodpovednosti).
„Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o zodpovednosti).
„Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom“ (ustanovenie § 9 ods. 5 zákona o zodpovednosti).
„Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného“ (ustanovenie § 9 ods. 6 zákona o zodpovednosti).
- Zákon o súdoch
V zákone o súdoch dochádza novelou len k zmene ustanovenia § 51 ods. 11 zákona o súdoch.
„Notársky rozvrh môže byť založený na (A) systéme náhodného výberu, podľa ktorého notári sa poverujú konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve spôsobom uvedeným v ustanovení § 51 ods. 1 zákona o súdoch, (B) časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka, (C) obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, pričom notársky obvod môže byť vytvorený pre jeden notársky úrad alebo viaceré notárske úrady so sídlom v tej istej obci, (D) kombinácii systémov podľa písmen a) a c) alebo podľa písmen b) a c)“ (ustanovenie § 51 ods. 11 zákona o súdoch).
- Účinnosť novely
Novela nadobúda účinnosť dňa 01. júla 2023.
Publikované dňa 06.06.2023.