Novinky sa dotknú aj oblasti participácie verejnosti v procese prijímania územnoplánovacej dokumentácie, a to prijatím novely stavebného zákona.
Dňa 09. mája 2023 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 195/2023 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novelou sa okrem stavebného zákona mení a dopĺňa aj (A) zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), (B) zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste“), (C) zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o meste Košice“), (D) zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o samosprávnych krajoch“) a (E) zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskoršieho predpisu (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“).
- Dôvody prijatia novely
Novela posilňuje postavenie verejnosti po vzore právnej úpravy v Českej republike prostredníctvom zástupcu verejnosti, ktorý bude zastupovať verejnosť na prerokovaní spoločnej pripomienky verejnosti pred orgánom územného plánovania, ktorý prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie. Povinnosť prerokovať pripomienky so zástupcom verejnosti sa v zásade rovná rozporovému konaniu s tým rozdielom, že ak sa rozpory nepodarí odstrániť, neznamená to zablokovanie územnoplánovacej dokumentácie v ďalšom procese schvaľovania.
Doteraz mal župný, obecný a mestský úrad (magistrát) povinnosť vykonávať uznesenia zastupiteľstva. Pri územnom plánovaní sa tak často nedialo, navyše zastupiteľstvo nemohlo v zmysle stavebného zákona meniť a dopĺňať návrh všeobecne záväzného nariadenia samosprávneho kraja, mesta alebo obce, ktorý sa týkal územného plánovania, hoci podľa zákona o obecnom zriadení by tak mohlo robiť. Novela priznáva uvedeným zastupiteľstvám právomoc prijímať uznesenia k územnoplánovacej dokumentácii, ktoré bude župný, obecný alebo mestský úrad (magistrát) povinný vykonať (obstarať nový územný plán alebo jeho zmeny a doplnky) za predpokladu, že tým nebude prekročená územná pôsobnosť orgánu, ktorý ho schválil, a že nie je v rozpore so zákonom, inak bude môcť predseda samosprávneho kraja, primátor alebo starosta využiť sistačné právo podľa platnej legislatívy. Takéto oprávnenie zastupiteľstiev sa premieta aj do stavebného zákona.
V nasledujúcom texte sa budeme venovať prehľadu najdôležitejších zmien, ktoré novela do stavebného zákona priniesla. Zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely, v ktorom sú uvedené všetky zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov.
- Stavebný zákon
Prvou zmenou, ktorú novela do stavebného zákona prináša je modifikácia ustanovenia § 17 ods. 1 stavebného zákona.
„Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu aj vtedy, ak to vyplýva z podnetu orgánu uvedeného v ustanovení § 17 ods. 2 písm. d) stavebného zákona. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj“ (ustanovenie § 17 ods. 1 stavebného zákona).
Novinkou sú napríklad aj nové ustanovenia § 17 ods. 2 písm. d) a § 25 ods. 1 písm. f) stavebného zákona.
„Orgány územného plánovania obstarávajú územnoplánovaciu dokumentáciu z podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia“ (ustanovenie § 17 ods. 2 písm. d) stavebného zákona).
„Pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či návrh je v súlade s uznesením príslušného zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva“ (ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) stavebného zákona).
V rámci stavebného zákona dochádza tiež k doplneniu prechodného ustanovenia § 142k stavebného zákona.
„Uznesenia zastupiteľstiev na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie schválené do 30. júna 2023 sa považujú za podnety podľa ustanovenia § 17 ods. 2 písm. d) stavebného zákona v znení účinnom od 1. júla 2023“ (ustanovenie § 142k stavebného zákona).
- Zákon o obecnom zriadení
V zákone o obecnom zriadení dochádza k doplneniu nového ustanovenia § 11 ods. 4 písm. s) zákona o obecnom zriadení.
„Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve obce“ (ustanovenie § 11 ods. 4 písm. s) zákona o obecnom zriadení).
- Zákon o hlavnom meste
Novinkou v zákone o hlavnom meste je modifikácia ustanovenia § 11 ods. 5 písm. b) zákona o hlavnom meste a doplnenie ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o hlavnom meste.
„Mestskému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať územný plán Bratislavy a celomestské koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života v Bratislave, ako aj schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve Bratislavy alebo niektorej z jej mestských častí“ (ustanovenie § 11 ods. 5 písm. b) zákona o hlavnom meste).
„Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie“ (ustanovenie § 11 ods. 6 zákona o hlavnom meste).
- Zákon o meste Košice
V zákone o meste Košice sa novelou dopĺňa ustanovenie § 10 ods. 3 písm. p) a § 10 ods. 6 zákona o meste Košice.
„Mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života mesta, najmä je mu vyhradené schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve mesta alebo niektorej z jeho mestských častí“ (ustanovenie § 10 ods. 3 písm. p) zákona o meste Košice).
„Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie“ (ustanovenie § 10 ods. 6 zákona o meste Košice).
- Zákon o samosprávnych krajoch
Zákon o samosprávnych krajoch sa novelou dopĺňa o nové ustanovenie § 11 ods. 2 písm. r) zákona o samosprávnych krajoch.
„Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve samosprávneho kraja“ (ustanovenie § 11 ods. 2 písm. r) zákona o samosprávnych krajoch).
Novela nadobúda účinnosť čiastočne (A) dňa 01. júla 2023 a (B) dňa 01. apríla 2024.
Publikované dňa 20.06.2023.