1. OBSAHOVÝ PREHĽAD PRÍSPEVKU
Novelou Trestného zákona dochádza k veľkému množstvu zmien v oblasti trestného práva Slovenskej republiky. Novelou Trestného zákona dochádza napríklad k (1) úprave základných zásad ukladania sankcií, (2) úprave ustanovení o ochrannom liečení, (3) doplneniu nového ustanovenia o ochrannom dohľade, (4) úprave trestnej politiky v oblasti „drogových“ trestných činov, (5) zmenám v trestných sadzbách viacerých trestných činov, (6) úprave spolupracujúcej osoby a podozrivého v predsúdnom konaní, (7) úprave preskúmania rozhodnutí v dôsledku zmeny zákona, či k (8) zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a mnohým ďalším zmenám.
Vzhľadom na veľké množstvo zmien, ktoré novela prináša je predmetom tohto príspevku len výber niektorých z nich. Zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely.
2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÉ SA NOVELOU MENIA A DOPĹŇAJÚ
Dňa 08. februára 2024 bol prijatý zákon (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“). Novelou sa okrem Trestného zákona mení a dopĺňa (1) zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“), (2) zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (3) zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, (4) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, (5) zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, (6) zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), (7) zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, (8) zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, (9) zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, (10) zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, (11) zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, (12) zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, (13) zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste, (14) zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, (15) zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, (16) zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a (17) zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
3. ZÁKLADNÉ ZÁSADY UKLADANIA SANKCIÍ
Do Trestného zákona sa popri zásadách ukladania trestov a ochranných opatrení zavádza explicitná úprava všeobecných zásad ukladania sankcií. Obdobne ako v Českej republike, ide o zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a o explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.
Páchateľovi nemožno v zmysle novely uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery (ustanovenia § 33a ods. 1 a 2 Trestného zákona).
Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcii sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného (ustanovenie § 33a ods. 3 a 4 Trestného zákona).
- OCHRANNÝ DOHĽAD
Novela prináša aj nové ustanovenie § 76a Trestného zákona, upravujúce ochranný dohľad.
Ochranný dohľad súd uloží páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a ukladá mu ochranné liečenie ambulantnou formou (ustanovenie § 76a ods. 1 Trestného zákona).
Ochranný dohľad súd uloží aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Ochranný dohľad môže súd uložiť aj pri zmene ústavnej formy iného druhu ochranného liečenia na ambulantnú formu, ak to považuje vzhľadom na osobu páchateľa a dosiahnutie účelu ochranného liečenia za potrebné (ustanovenie § 76a ods. 2 Trestného zákona).
Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi, ktorý nedodržiava liečebný režim ambulantného ochranného liečenia (ustanovenie § 76a ods. 3 Trestného zákona).
- NOVÁ ÚPRAVA „DROGOVÝCH“ TRESTNÝCH ČINOV
V dôsledku zmien skutkových podstát drogových trestných činov sa z Trestného zákona vypúšťa ustanovenie § 135, ktoré upravovalo zákonné definície prechovávania drog pre vlastnú potrebu, z dôvodu, že tento pojem už nepatrí medzi jednotlivé znaky skutkových podstát nových „drogových“ trestných činov.
- PRECHOVÁVANIE OMAMNEJ LÁTKY, PSYCHOTROPNEJ LÁTKY, DROGOVÉHO PREKURZORA ALEBO PREDMETU URČENÉHO NA ICH VÝROBU A OBCHODOVANIE S NIMI
Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu (ustanovenie § 135b ods. 1 Trestného zákona).
Obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely Trestného zákona rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa ustanovenia § 135b ods. 1 Trestného zákona (ustanovenie § 135b ods. 2 Trestného zákona).
Novela okrem vyššie uvedených ustanovení prináša aj úpravu (A) ustanovení množstva omamných látok, psychotropných látok, rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky (ustanovenie § 135c Trestného zákona), (B) hodnôt ustanovujúcich nepatrné množstvo rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky (ustanovenie § 135e Trestného zákona), (C) výpočtu percentuálneho množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky v prípade viac ako jedného druhu omamnej látky alebo psychotropnej látky na účely určenia celkového množstva (ustanovenie § 135f Trestného zákona).
- ÚPRAVA „DROGOVÝCH“ TRESTNÝCH ČINOV
Doterajšia právny úprava „drogových“ trestných činov spôsobovala podľa predkladateľov novely viaceré aplikačné problémy, či už na úrovni znaleckého dokazovania nevyhnutného ku kvalifikácií skutkov založenom na množstve zaistenej drogy, rovnako ako aj neželaným postihovaním samotných užívateľov drog, vrátane ich pestovateľov, ktoré bolo v niektorých prípadoch v rozpore so zásadou primeranosti ukladaných trestov vo vzťahu k závažnosti spáchaného trestného činu.
Uvedené nedostatky sa majú novelou odstrániť, a to s cieľom zavedenia zrozumiteľného a transparentného právneho rámca pre spravodlivejšie postihovanie drogovej trestnej činnosti. Novelou dochádza k rozdeleniu „drogových“ trestných činov do štyroch osobitných skutkových podstát – (1) neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky (ustanovenie § 171 Trestného zákona), (2) neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látku (ustanovenie § 172 Trestného zákona), (3) neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou (ustanovenie § 173 Trestného zákona) a (4) neoprávnené prechovávanie a výroba drogového prekurzora a predmetu určeného na výrobu omamnej látky a psychotropnej látky alebo drogového prekurzora (ustanovenie § 173a Trestného zákona).
Naviac v navrhovaných ustanoveniach § 172 a 173 Trestného zákona sa zavádza aj nový kvalifikačný pojem „mimoriadne veľké množstvo“ omamných alebo psychotropných látok, ktorého zavedenie odôvodňujú skúsenosti z aplikačnej praxe, kde sa objavujú aj takéto zachytené množstvá omamných a psychotropných látok, a ustanovuje sa primeranejší rozsah trestných sadzieb pri menej závažných drogových trestných činoch pri nižších množstvách týchto látok.
- ZMENY TRESTNÝCH SADZIEB
V zmysle dôvodovej správy k novele dochádza k úprave sadzby trestu odňatia slobody niektorých trestných činov tak, aby zodpovedali spoločenskej nebezpečnosti (s ohľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu) jednotlivých trestných činov a rozšíreniu rozsahu týchto trestných sadzieb, aby to umožňovalo dostatočnú individualizáciu trestu v jednotlivých prípadoch. Zníženie sadzieb je podľa predkladateľov novely inšpirované skúsenosťami so znížením trestných sadzieb, resp. s nižšími trestnými sadzbami v okolitých členských štátoch Európskej únie, v ktorých trestné sadzby reflektujú rozdielnu dôležitosť rôznych právom chránených záujmov. Novou právnou úpravou sadzieb by malo dôjsť aj k dôslednému premietnutiu princípu primeranosti trestu do Trestného zákona (humanizácia trestov) a posilneniu individualizácie trestu.
Zvýrazniť by sa mal tiež významu ochrany najdôležitejších hodnôt ako ľudský život a zdravie. Preventívny účinok na páchateľov má podľa predkladateľov novely spravidla skôr neodvrátiteľnosť trestu ako hrozba prísnym trestom. V Slovenskej republike nie je miera dotknutej kriminality, ktorej sa zníženie sadzieb týka, zásadne vyššia ako v iných krajinách. Vyplýva to napr. aj z oficiálnych štatistík Eurostatu o kriminalite, ktoré sa týkali aj ekonomických trestných činov a korupčných trestných činov.
- USTANOVENIA O SPOLUPRACUJÚCEJ OSOBE A PODOZRIVOM – TRESTNÝ PORIADOK
- SPOLUPRACUJÚCA OSOBA
Jednou z výraznejších zmien, ktoré novela prináša do Trestného poriadku je nové ustanovenie § 33a Trestného poriadku, ktoré upravuje nový inštitút spolupracujúcej osoby.
Spolupracujúcej osobe v predsúdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor alebo so súhlasom prokurátora policajt. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže prokurátor udeliť súhlas aj dodatočne, ak ho udelí bez zbytočného odkladu od doručenia záznamu spísaného policajtom podľa ustanovenia § 33a ods. 2 Trestného poriadku. V súdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor alebo súd (ustanovenie § 33a ods. 1 Trestného poriadku).
O úkonoch policajta a prokurátora podľa ustanovenia § 33a ods. 1 Trestného poriadku sa bez zbytočného odkladu spíše záznam, ktorý obsahuje najmä (A) označenie orgánov činných v trestnom konaní, prípadne prokurátora v súdnom konaní, ktoré sa na úkonoch zúčastnili, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo spolupracujúcej osoby, (B) miesto a čas úkonu, (C) zoznam poskytnutých, či sľúbených benefitov, podmienky na ich priznanie, (D) spôsob, akým sa spolupracujúca osoba podieľa alebo má podieľať na objasňovaní trestných činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov so stručným opisom trestných činov tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene, (E) podpisy orgánov činných v trestnom konaní alebo prokurátora v súdnom konaní a spolupracujúcej osoby (ustanovenie § 33a ods. 2 Trestného poriadku).
Poskytnutie alebo sľúbenie benefitov spolupracujúcej osobe, ktorých rozsah a obsah sú zaznamenané v záznamoch podľa ustanovení § 33a ods. 2 a 3 alebo § 205 ods. 3 Trestného poriadku (ďalej len „záznamy o spolupráci“), nie je právne záväzné; prokurátor, policajt a spolupracujúca osoba sú však k ich plneniu povinní pristupovať v dobrej viere (ustanovenie § 33a ods. 5 Trestného poriadku).
Ak prokurátor navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedka, ktorý je spolupracujúcou osobou v prejednávanej alebo v inej trestnej veci, musí súdu oznámiť všetky benefity, ktoré mu boli poskytnuté alebo sľúbené, a to najneskôr spolu s oznámením svedka súdu. V rozsahu súvisiacom s týmto oznámením nemožno obmedziť právo strany nazrieť do záznamov o spolupráci; tie musia byť súčasťou spisu. Obdobne sa postupuje v prípade, ak je najmenej jeden z viacerých obžalovaných spolupracujúcou osobou v tejto alebo inej trestnej veci; v takom prípade musí prokurátor oznámiť súdu všetky jemu poskytnuté alebo sľúbené benefity súčasne s podaním obžaloby na súd. (ustanovenie § 33a ods. 8 Trestného poriadku).
- PODOZRIVÝ
Novela do Trestného poriadku prináša aj nové ustanovenie § 33b Trestného poriadku o podozrivom.
Podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa Trestného poriadku, ak Trestný poriadok neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné; tým nie sú dotknuté procesné práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie. Podozrivý má najmä právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu; opis týchto okolností sa uvedie najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu s uvedením právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý. Podozrivý má tiež právo na poskytnutie odpisu zápisnice o jeho výsluchu (ustanovenie § 33b ods. 1 Trestného poriadku).
- PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA V DÔSLEDKU ZEMNY ZÁKONA
Novelou sa v rámci Trestného poriadku zavádza nový procesný postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä rozsudkov, ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa ustanovenia § 84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku trestnosti činu v niektorých procesných situáciách v prípravnom konaní. Predmetnú problematiku upravujú nové ustanovenia § 405a až § 405d Trestného poriadku.
- ZRUŠENIE ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY
V rámci zákona o prokuratúre, ale aj ďalších právnych predpisov dochádza po novom k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Európsky delegovaný prokurátor zostane prokurátorom generálnej prokuratúry aj po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ho zaradí do niektorej z organizačných zložiek Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
V záujme parity hlavných subjektov trestného procesu sa má právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu zveriť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Cieľom novely je podľa jej predkladateľov nájdenie kompromisu medzi rozporuplnými názormi na existenciu Úradu špeciálnej prokuratúry a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a k rešpektovaniu princípov právneho štátu, ale obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry.
Vzhľadom na veľké množstvo zmien, ktoré novela do právneho poriadku Slovenskej republiky prináša, odkazujeme aj na jej plné znenie.
Novela má nadobudnúť účinnosť čiastočne dňa 15. marca 2024 a čiastočne dňa 20. marca 2024.
Publikované dňa 23.02.2024.