Dňa 1. januára 2010 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Novela transponuje do slovenského právneho poriadku niekoľko smerníc Rady Európskej únie a súčasne upravuje a zjednodušuje daňové pravidlá týkajúce sa cezhraničných dodávok služieb, vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničným zdaniteľným osobám a upravuje opatrenia pre boj proti daňovým podvodom.
Dňa 1. januára 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 471/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „novela zákona“). Zámerom prijatia novely zákona bolo prebrať do slovenského právneho poriadku smernicu Rady 2008/8/ES zo dňa 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, smernicu Rady 2008/9/ES zo dňa 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112//ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, smernicu Rady 2008/117/ES zo dňa 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva.
Cieľom uvedených smerníc, respektíve ich transpozíciou do slovenského právneho poriadku, je upraviť a zjednodušiť daňové pravidlá týkajúce sa cezhraničných dodávok služieb, vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničným zdaniteľným osobám a tiež upraviť opatrenia pre boj proti daňovým podvodom.
Novela v čl. I ods. 1 nahrádza v § 4 ods. 6 zákona v druhej vete slová „obchodná spoločnosť alebo družstvo“ slovami „zdaniteľná osoba„. Uvedenou zmenou sa rozšírila aplikácia zákona aj na iné osoby, napr. príspevkové organizácie. Novelou sa ďalej v zákone vypustilo ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a, čím sa zo zákona odstránila možnosť uplatniť refundáciu zahraničnému podnikateľovi, ktorý spĺňa podmienky § 46 zákona, napr. dodáva len prepravné služby ako prepravu tovaru na ostrovy a z ostrovov Azory a Madeira, dopravu osôb na území tuzemska, dopravu batožiny, motorového vozidla a i. Po účinnosti tejto novely sa musí takáto osoba registrovať ako platiteľ dane podľa § 5 zákona a odpočítanie dane môže uplatňovať prostredníctvom daňového priznania.
Doplnený m ustanovením § 7a sa rozširuje okruh osôb, ktoré sú povinné požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre daň aj na (1) zdaniteľné osoby, ktoré sú príjemcom služieb od poskytovateľa z iného členského štátu, (2) zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby do iného členského štátu zdaniteľným osobám. Tieto osoby sú povinné požiadať o pridelenie identifikačného čísla ešte pred prijatím, resp. dodaním služby. Uvedené ustanovenie bolo do zákona doplnené z dôvodu zmeny konceptu zdanenia, čo podrobne rozoberieme neskôr v tomto článku. V ustanovení § 9 ods. 4 sa slová „na základe komisionárskej zmluvy“ nahrádzajú slovami „vo svojom mene pre inú osobu„. Uvedeným ustanovením sa rozširuje možnosť obstarávať službu aj na iné možnosti ako len na základe komisionárskej zmluvy, napr. obstaranie na základe zákona, ako je to napr. pri stravovaní.
MIESTO ZDAŇOVANIA SLUŽIEB
Novelou sa zmenil pôvodný koncept zdanenia služieb v mieste sídla odberateľa pri cezhranične poskytovaných službách. Ustanovenie § 15 zákona upravuje dve všeobecné (základné) pravidlá na určenie miesta dodania služby. Miestom dodania služby (1) zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má predmetná osoba sídlo alebo miesto podnikania, ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania je miesto, kde sa nachádza prevádzkareň, prípadne ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak sú poskytovateľ a príjemca služby usadení v rozdielnych členských štátoch, uplatní sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu služby (§ 69 zákona), (2) inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne, miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň, ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Novela ustanovila aj výnimky z uvedených základných pravidiel, a to v § 16, napr. miesto dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, krátkodobý nájom dopravných prostriedkov a pod. Ak sa na konkrétny skutkový stav nevzťahuje výnimka podľa § 16 zákona, uplatní sa pri určení miesta dodania služby jedno z dvoch všeobecných pravidiel podľa ustanovenia § 15 zákona.
VZNIK DAŇOVEJ POVINNOSTI PRI DODANÍ SLUŽBY
Do účinnosti tejto novely sa za deň vzniku daňovej povinnosti považoval deň dodania služby. Ak bola služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku bol príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vznikla dňom vyhotovenia faktúry, prípadne posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, ak nebola faktúra vyhotovená do konca tretieho mesiaca. Novelou bola vypustená možnosť vzniku daňovej povinnosti dňom vyhotovenia faktúry a bol ustanovený len vznik daňovej povinnosti podľa základného pravidla, t.j. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. V § 19 ods. 3 a 6 zákona sa upravuje deň dodania služby v osobitných prípadoch (čiastkovo alebo opakovane dodávané služby v tuzemsku, čiastkovo alebo opakovane dodávané cezhraničné služby, napr. platiteľ dane požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu a pod.).
Ustanovenie § 41 zákona bolo doplnené tak, že colný orgán vyrubí daň pri colnom režime dočasného použitia len v prípade, ak ide o dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. V § 38 ods. 1 sa špecifikuje skutočnosť, že byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane považujú za časť stavby. V § 49 ods. 5 sa dopĺňa možnosť daňovníka uplatniť daňové výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov. Odpočítanie dane sa rozširuje v § 49 ods. 8 okrem kúpy aj na nájom osobných automobilov, ktoré sú určené na ďalší nájom, ak táto činnosť je obchodnou činnosťou platiteľa dane.
Novela zaviedla v § 22 ods. 8 zákona ako základ dane trhovú hodnotu na voľnom trhu, ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu. V uvedenom ustanovení sú dôležité dva výrazy, a to (1) trhová hodnota a (2) osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi. Výraz trhová hodnota je špecifikovaný v § 22 ods. 8. Ide o sumu stanovenú na voľnom trhu v čase uskutočnenia dodávky a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže, pričom novela v uvedenom ustanovení uvádza aj spôsob výpočtu tejto sumy, ak ho nemožno určiť uvedeným spôsobom. Výraz „osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi„, je špecifikovaný v § 22 ods. 9 zákona. Ide o okruh osôb, ktoré sú v určitom vzťahu k právnickej osobe, napr. osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo majú určitý vzťah k fyzickej osobe, napr. osoba blízka podľa § 116 Občianskeho zákonníka.
VRÁTENIE DPH
Novela upravila vrátenie dane z pridanej hodnoty zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte a osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích štátov. Tieto úpravy podrobne popíšeme v nasledujúcom texte.
V doplnených § 55a až 55e bol upravený zjednodušený postup vrátenia dane za pomoci využitia informačných technológií, boli zmenené lehoty, a to lehota na predkladanie žiadostí o vrátenie dane a lehota, v rámci ktorej sa rozhodnutia o žiadostiach o vrátenie dane oznamujú podnikateľom, pričom ide o úpravu vrátenia dane zahraničnej osobe z iného členského štátu. V § 55a sú upravené podmienky, za splnenia ktorých má žiadateľ nárok na vrátenie dane. Akým spôsobom a kde túto žiadosť zdaniteľná osoba podáva, je ďalej upravené v ustanovení § 55b. Žiadateľ podáva žiadosť o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, pričom žiadosť môže podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava I je pritom povinný elektronickými prostriedkami oznámiť žiadateľovi dátum prijatia žiadosti. Žiadateľ je povinný predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu v prípade, ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac. Novelou bola zvýšená minimálna čiastka k vráteniu dane na 50 eur. Žiadosť môže byť podaná aj v prípade vrátenia za obdobie nie kratšie ako tri mesiace, ak čiastka na vrátenie je najmenej 400 eur a za obdobie kratšie ako tri mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a čiastka, o ktorú sa žiada, je najmenej 50 eur. Rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane je Daňový úrad Bratislava I povinný oznámiť žiadateľovi do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, okrem prípadu, ak Daňový úrad Bratislava I žiada o ďalšie informácie v zmysle § 55d ods. 2 zákona, kedy môže rozhodnutie oznámiť najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o vrátenie dane. Ak bola daň vrátená na základe nepravdivých informácií alebo na základe podvodného konania, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava I neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa § 35 ods. 1 písm. g) zákona č. 511/1992 Zb. Ak Daňový úrad Bratislava I zamietne žiadosť o vrátenie dane rozhodnutím, je povinný uviesť odôvodnenie, pričom proti tomuto rozhodnutiu sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa § 46 zákona č. 511/1992 Zb.
Novelou bol v § 55f a 55g upravený postup tuzemského platiteľa, ktorý žiada o vrátenie dane v inom členskom štáte. Žiadosť o vrátenie dane adresovanú príslušnému správcovi dane v členskom štáte zašle žiadateľ elektronicky Daňovému riaditeľstvu Bratislava I, ktoré ju elektronicky doručí adresátovi. Ak žiadateľ za určené obdobie nebol platiteľom alebo vykonával činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň, Daňový úrad Bratislava I takúto žiadosť neodošle, pričom o neodoslaní informuje elektronickými prostriedkami platiteľa. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane, pričom na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 zákona.
Ustanovenia § 56 až 58 zákona upravujú postup vrátenia dane v tuzemsku žiadateľom z tretích štátov, pričom zmeny vykonané novelou nie sú také rozsiahle ako zmeny podľa predchádzajúcich ustanovení. V týchto prípadoch nebol zavedený postup prostredníctvom elektronických prostriedkov, ale zachovaný ostal doterajší „papierový“ proces. Podstatné zmeny nastali len v prípade nároku na vrátenie dane. Minimálna suma dane za rok, o vrátenie ktorej je možné požiadať, predstavuje 50 eur. Zmenená bola aj periodicita podania žiadosti o vrátenie dane zahraničnými osobami, pričom žiadosť možno podať len raz, po skončení kalendárneho roka.
POVINNOSTI PLATITEĽA
Novým znením § 70 ods. 4 zákona sa ustanovila povinnosť osobám, ktoré majú pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 alebo 7a, viesť záznamy o nadobudnutých tovaroch z iných členských štátov a o dodaných a prijatých službách. Ustanovením § 80 zákona sa mení obsah a periodicita podávania súhrnného výkazu. V súhrnných výkazoch sa budú uvádzať aj údaje o poskytnutí služieb, pri ktorých je platiteľom dane príjemca v inom členskom štáte. Platiteľ môže podať súhrnný výkaz aj za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 100 000 eur. Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane a má pridelené identifikačné číslo pre daň, je povinná podávať súhrnný výkaz s údajmi o dodaných službách, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca služby v inom členskom štáte, za kalendárny štvrťrok. Výkaz sa musí podať elektronickými prostriedkami najneskôr do 20 dní po skončení obdobia, za ktoré je osoba povinná podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Pre úplnosť si Vám dovoľujeme dať do pozornosti predchádzajú novelizáciu zákona o dani z pridanej hodnoty, účinnú k 1. júlu 2009, ktorej sme sa venovali vo vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO 06/2009.