Mimoriadne aktuálnou a diskutovanou témou je v týchto dňoch bezpochyby aj oblasť energetiky. Národná rada Slovenskej republiky koncom roka prišla práve s novelou zákona o energetike.
Dňa 06. decembra 2022 bol prijatý zákon č. 433/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novelou sa okrem zákona o energetike mení a dopĺňa aj (A) zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), (B) zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), (C) zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“) a (D) zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácii“).
V nasledujúcom texte sa budeme venovať prehľadu najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o energetike priniesla (prioritne novou treťou hlavou zákona o energetike – odvod nadmerných príjmov). Zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely, v ktorom sú uvedené všetky zmeny a doplnenia zákona o energetike a vyššie uvedených právnych predpisov.
- Odvod nadmerných príjmov
Najvýznamnejšou zmenou, ktorú novela do zákona o energetike priniesla, je doplnenie novej tretej hlavy (ustanovenia § 25a až § 25k) zákona o energetike, upravujúcej odvod nadmerných príjmov. Predmetom úpravy tretej hlavy zákona o energetike sú konkrétne: (A) platiteľ odvodu, (B) predmet odvodu, (C) vylúčenie z predmetu odvodu, (D) osobitné ustanovenia o prepojených platiteľoch odvodu, (E) výška odvodu, (F) strop trhového príjmu, (G) odvodové obdobie, (H) rozpočtové určenie odvodu, (I) určenie rozhodného inštalovaného elektrického výkonu,
(J) všeobecné ustanovenia o správe odvodu a (K) oznámenie o odvode.
„Platiteľom odvodu z nadmerných príjmov je tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba, zahraničná fyzická osoba, zahraničná právnická osoba alebo zahraničný subjekt podľa osobitného predpisu, ak na území Slovenskej republiky vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny na základe povolenia vydaného podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) zákona o energetike alebo na základe splnenia oznamovacej povinnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 6 zákona o energetike“ (ustanovenie § 25a ods. 1 zákona o energetike). „Platiteľom odvodu je aj tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba, zahraničná fyzická osoba, zahraničná právnická osoba alebo zahraničný subjekt, ak (A) na území Slovenskej republiky nakupuje a predáva elektrinu na základe povolenia na dodávku elektriny podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) zákona o energetike, (B) je priamo alebo nepriamo prepojená podľa osobitného predpisu50c) s iným platiteľom odvodu podľa ustanovenia § 25a ods. 1 zákona o energetike a (C) dodáva elektrinu na veľkoobchodný trh s elektrinou“ (ustanovenie § 25a ods. 2 zákona o energetike).
„Predmetom odvodu z nadmerných príjmov je nadmerný príjem“ (ustanovenie § 25b ods. 1 zákona o energetike). „Nadmerným príjmom sa na účely odvodu z nadmerných príjmov rozumie kladný rozdiel medzi trhovým príjmom a stropom trhového príjmu“ (ustanovenie § 25b ods. 2 zákona o energetike). „Trhovým príjmom sa na účely odvodu z nadmerných príjmov rozumie trhový príjem podľa osobitného predpisu, ak ide o elektrinu vyrobenú na území Slovenskej republiky dodanú do elektrizačnej sústavy okrem dodanej regulačnej elektriny“ (ustanovenie § 25b ods. 3 zákona o energetike).
„Spôsob určenia výšky nadmerného príjmu platiteľom odvodu na základe tržieb z predaja vyrobenej elektriny vrátane vplyvu zaisťovacích obchodov týchto príjmov z predaja elektriny a spôsobu preukazovania výšky odvodu ustanoví vláda nariadením“ (ustanovenie § 25b ods. 4 zákona o energetike). „Pri určení odvodového obdobia pre trhový príjem sa zohľadnia všetky trhové príjmy za elektrinu dodanú v tomto období, a to bez ohľadu na to, kedy dôjde k úhrade za takéto dodanie“ (ustanovenie § 25b ods. 5 zákona o energetike).
„Predmetom odvodu z nadmerného príjmu nie je nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej (A) v zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 0,9 MW vrátane, (B) v zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre toto zariadenie, (C) vyrobenej v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo (D) z biometánu“ (ustanovenie § 25c ods. 1 zákona o energetike). „Predmetom odvodu nie je nadmerný príjem za redispečing podľa osobitného predpisu a náhrady za neodobratú elektrinu“ (ustanovenie § 25c ods. 2 zákona o energetike).
„Predmetom odvodu z nadmerných príjmov nie je nadmerný príjem z predaja elektriny dosiahnutý platiteľom odvodu, ak túto elektrinu na veľkoobchodný trh s elektrinou následne dodal iný platiteľ odvodu, ktorý je s ním priamo alebo nepriamo prepojený, a to v rozsahu odvodovej povinnosti vzniknutej v súvislosti s touto elektrinou platiteľovi odvodu, ktorý dodal túto elektrinu na veľkoobchodný trh s elektrinou“ (ustanovenie § 25d ods. 1 zákona o energetike). „Platiteľ odvodu, ktorý vyrobil elektrinu následne dodanú na veľkoobchodný trh s elektrinou iným platiteľom odvodu, ktorý je s ním priamo alebo nepriamo prepojený, ručí za odvod z nadmerných príjmov alebo preddavok k tomuto odvodu hradené platiteľom odvodu, ktorý dodal túto elektrinu na veľkoobchodný trh s elektrinou“ (ustanovenie § 25d ods. 2 zákona o energetike).
„Odvod z nadmerných príjmov je 90 % nadmerného príjmu“ (ustanovenie § 25e zákona o energetike).
„Strop trhového príjmu okrem zariadení na výrobu elektriny podľa ustanovení § 25f ods. 2 a 3 zákona o energetike pre trhový príjem získaný z predaja 1 MWh elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja (A) z veternej energie, (B) zo slnečnej energie, (C) z geotermálnej energie, (D) z vodnej energie, (E) z plynného paliva z biomasy, (F) z pevného paliva z biomasy, (G) spaľovaním odpadu, (H) z jadrovej energie, (I) z hnedého uhlia, (J) z minerálnych olejov a biokvapaliny, (K) z rašeliny“ (ustanovenie § 25f ods. 1 zákona o energetike). „Strop trhového príjmu získaného z predaja 1 MWh vyrobenej elektriny pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou zo zdrojov podľa ustanovenia § 25f ods. 1 zákona o energetike, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom a zároveň si neuplatňujú podporu vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny, sa vypočíta ako rozdiel ceny elektriny za jednotku množstva elektriny schválenej alebo určenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) podľa osobitného predpisu a doplatku určeného podľa osobitného predpisu s pripočítaním nákladu na odchýlku vo výške, ktorú ustanoví vláda nariadením“ (ustanovenie § 25f ods. 2 zákona o energetike).
„Ak sa elektrina vyrába v zariadení na výrobu elektriny využitím viacerých druhov palív podľa ustanovenia § 25f ods. 1 zákona o energetike, použije sa strop trhového príjmu určený pre prevažujúci druh paliva. Ak platiteľ odvodu vyrába elektrinu vo viacerých zariadeniach na výrobu elektriny, použije sa vážený priemer stropov trhového príjmu jednotlivých zariadení na výrobu elektriny, kde váhami sú množstvá elektriny vyrobené v jednotlivých zariadeniach na výrobu elektriny za odvodové obdobie. Ak pre zariadenie na výrobu elektriny nie je určený strop trhového príjmu, použije sa na výpočet váženého priemeru priemerná predajná cena elektriny v odvodovom období a váhou je množstvo vyrobenej elektriny v tomto zariadení na výrobu elektriny“ (ustanovenie § 25f ods. 3 zákona o energetike). „Ak dôjde k zvýšeniu ceny emisných kvót skleníkových plynov nad 90 eur za 1 kvótu, môže vláda pre zdroje podľa ustanovenia § 25f ods. 1 písm. i) zákona o energetike nariadením určiť vyšší strop trhového príjmu“ (ustanovenie § 25f ods. 4 zákona o energetike). „Vláda môže pre zdroje podľa ustanovenia § 25f ods. 1 zákona o energetike nariadením určiť vyšší strop trhového príjmu“ (ustanovenie § 25f ods. 5 zákona o energetike).
„Odvodovými obdobiami odvodu z nadmerných príjmov sú jednotlivé kalendárne mesiace v období od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024“ (ustanovenie § 25g ods. 1 zákona o energetike). „Ustanovenia osobitného predpisu týkajúce sa odvodu z nadmerných príjmov sa použijú aj po 30. júni 2023“ (ustanovenie § 25g ods. 2 zákona o energetike).
„Odvod z nadmerných príjmov je príjmom štátneho rozpočtu“ (ustanovenie § 25h ods. 1 zákona o energetike). „Odvod sa použije na jeden alebo viac účelov podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 25h ods. 2 zákona o energetike). „Odvod sa platí na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici, ktorý určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a zverejní ho na svojom webovom sídle“ (ustanovenie § 25h ods. 3 zákona o energetike).
„Ak bolo zariadenie na výrobu elektriny uvedené do prevádzky pred 8. októbrom 2022, je na účely odvodu z nadmerných príjmov rozhodný inštalovaný elektrický výkon zariadenia na výrobu elektriny k 8. októbru 2022. Ak bolo zariadenie na výrobu elektriny uvedené do prevádzky po 7. októbri 2022, je na účely odvodu z nadmerných príjmov rozhodný inštalovaný elektrický výkon zariadenia na výrobu elektriny ku dňu uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky“ (ustanovenie § 25i zákona o energetike).
„Správu odvodu z nadmerných príjmov vykonáva daňový úrad, ktorý je príslušný na správu dane z príjmov platiteľa odvodu z nadmerných príjmov podľa Daňového poriadku“ (ustanovenie § 25j ods. 1 zákona o energetike). „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a úrad poskytujú správcovi odvodu všetku potrebnú súčinnosť v súvislosti so správou odvodu a poskytujú správcovi odvodu všetky informácie potrebné na riadny výkon správy odvodu“ (ustanovenie § 25j ods. 2 zákona o energetike).
„Na správu odvodu z nadmerných príjmov sa primerane použijú ustanovenia Daňového poriadku“ (ustanovenie § 25j ods. 3 zákona o energetike). „Ministerstvo rozhoduje vo vzťahu k odvodu z nadmerného príjmu ako druhostupňový orgán vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo podľa Daňového poriadku a osobitných predpisov“ (ustanovenie § 25j ods. 4 zákona o energetike). „Finančné riaditeľstvo poskytuje ministerstvu všetky informácie potrebné pre monitorovanie a podávanie správ Európskej komisii podľa osobitného predpisu. Rozsah informácií podľa prvej vety ustanoví vláda nariadením“ (ustanovenie § 25j ods. 5 zákona o energetike).
„Platiteľ odvodu z nadmerných príjmov je povinný podať oznámenie o odvode z nadmerných príjmov a odvod z nadmerných príjmov zaplatiť za jednotlivé odvodové obdobia do 25. kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí odvodového obdobia“ (ustanovenie § 25k ods. 1 zákona o energetike). „Oznámenie o odvode z nadmerných príjmov je povinný podať aj platiteľ odvodu, ktorému nevznikla v odvodovom období povinnosť na úhradu odvodu“ (ustanovenie § 25k ods. 2 zákona o energetike).
„Oznámenie o odvode z nadmerných príjmov sa považuje za daňové priznanie podľa Daňového poriadku“ (ustanovenie § 25k ods. 3 zákona o energetike). „Oznámenie o odvode z nadmerných príjmov možno podať iba elektronicky“ (ustanovenie § 25k ods. 4 zákona o energetike). „Finančné riaditeľstvo v spolupráci s ministerstvom a úradom určí vzor tlačiva oznámenia o odvode z nadmerných príjmov a uverejní ho na svojom webovom sídle“ (ustanovenie § 25k ods. 5 zákona o energetike).
- Osobitné ustanovenia
Novela ďalej do zákona o energetike doplnila napríklad nové ustanovenie § 87a zákona o energetike („Osobitné ustanovenie upravujúce pravidlá pri obchodovaní s ropou a ropnými výrobkami, na ktoré sa vzťahujú sankcie“).
„Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vyrába ropné výrobky podľa osobitného predpisu z ropy, na ktorú sa vzťahujú sankcie podľa osobitného predpisu, je povinná o takýchto ropných výrobkoch a rope viesť hmotnostnú bilanciu a označovať ich v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa ustanovenia § 95 ods. 1 písm. p) zákona o energetike“ (ustanovenie § 87a ods. 1 zákona o energetike). „Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dováža na územie Slovenskej republiky ropu, na ktorú sa vzťahujú sankcie podľa osobitného predpisu, a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prepravuje ropné výrobky označené podľa ustanovenia § 87a ods. 1 zákona o energetike do Českej republiky, je povinná oznamovať ministerstvu každé tri mesiace údaje súvisiace s ropou a ropnými výrobkami, na ktoré sa vzťahujú sankcie podľa osobitného predpisu, v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa ustanovenia § 95 ods. 1 písm. p) zákona o energetike“ (ustanovenie § 87a ods. 2 zákona o energetike).
„Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vyrába, dováža, vyváža, nakupuje alebo predáva ropu a ropné výrobky označené podľa ustanovenia § 87a ods. 1 zákona o energetike, je povinná viesť evidenciu množstva takýchto vyrobených, dovezených, predaných alebo nakúpených výrobkov a množstva takejto nakúpenej, dovezenej alebo prepravenej ropy. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba vyrobí, dovezie alebo nakúpi ropné výrobky označené podľa ustanovenia § 87a ods. 1 zákona o energetike na vlastnú spotrebu, povinnosť podľa prvej vety sa na ňu nevzťahuje“ (ustanovenie § 87a ods. 3 zákona o energetike). „S ropnými výrobkami a ropou označenými podľa ustanovenia § 87a ods. 1 zákona o energetike je možné nakladať len v súlade s osobitným predpisom“ (ustanovenie § 87a ods. 4 zákona o energetike).
- Zákon o regulácii
Najvýraznejšou zmenou, ktorú novela priniesla do zákona o regulácii, je doplnenie nového ustanovenia § 16a zákona o regulácii („Krízová regulácia“).
„Ak dôjde k mimoriadnej situácii na trhu s tovarom a s ním súvisiacimi regulovanými činnosťami, ohrozeniu odberateľov vplyvom neúmerného nárastu cien tovarov alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, vláda na návrh ministerstva môže vykonať krízovú reguláciu činnosti, tovaru alebo ceny v sieťových odvetviach uvedených v ustanovení § 11 zákona o regulácii (ďalej len „krízová regulácia“)“ (ustanovenie § 16a ods. 1 zákona o regulácii). „Krízová regulácia sa vykoná najdlhšie na jeden rok. Ak dôvody pre ktoré došlo k vykonaniu krízovej regulácie pretrvávajú, vláda môže krízovú reguláciu predĺžiť na nevyhnutne potrebný čas“ (ustanovenie § 16a ods. 2 zákona o regulácii).
„Pri vykonaní krízovej regulácie vláda určí ceny a podmienky ich uplatnenia nariadením vlády. Vláda môže určiť ceny za regulovanú činnosť podľa ustanovenia § 11 zákona o regulácii alebo individuálne ceny pre regulovaný subjekt“ (ustanovenie § 16a ods. 3 zákona o regulácii). „Rozdiel medzi cenami schválenými alebo určenými úradom pri vykonávaní cenovej regulácie podľa tohto zákona o regulácii a cenami určenými nariadením vlády podľa ustanovenia § 16a ods. 3 zákona o regulácii úrad zohľadní pri vykonávaní cenovej regulácie podľa tohto zákona o regulácii pre nasledujúce obdobie v trvaní najviac štyroch rokov po skončení krízovej regulácie, ak nedôjde k vysporiadaniu rozdielu prostredníctvom úhrady zo štátneho rozpočtu“ (ustanovenie § 16a ods. 4 zákona o regulácii). „Cenové rozhodnutia vydané úradom regulovaným subjektom podľa tohto zákona o regulácii sa neuplatňujú, ak sa cena určí podľa ustanovenia § 16a ods. 3 zákona o regulácii“ (ustanovenie § 16a ods. 5 zákona o regulácii). „Na určenie spôsobu vykonania krízovej regulácie sa ustanovenie § 12 zákona o regulácii použije primerane“ (ustanovenie § 16a ods. 6 zákona o regulácii).
- Zákon o poskytovaní dotácií
V rámci zákona o poskytovaní dotácií novela prináša najmä doplnenie nového ustanovenia § 13f zákona o poskytovaní dotácií („Dotácia na pokrytie rozdielu cien tepla“).
„Dotáciu možno poskytnúť na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou úradom a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením“ (ustanovenie § 13f ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií).
„Dotáciu podľa ustanovenia § 13f ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií možno poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej úrad schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023, ak sa na ňu nevzťahujú sankcie“ (ustanovenie § 13f ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií). „Na poskytovanie dotácie na pokrytie dodatočných nákladov regulovaných subjektov v dôsledku ustanovenia limitu nárastu cien tepla nariadením vlády sa ustanovenia § 13e ods. 3 až 10 zákona o poskytovaní dotácií použijú primerane“ (ustanovenie § 13f ods. 3 zákona o poskytovaní dotácií).
- Účinnosť novely
Novela nadobúda účinnosť čiastočne dňom vyhlásenia (08. decembra 2022) a čiastočne dňa 05. februára 2023.
Publikované dňa 17.01.2023