Novela zákona o energetike vykonaná s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2009 rozšírila rozsah oprávnení držiteľov povolení na podnikanie v energetike a osobitne v elektroenergetike. Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO Vám podrobne priblíži všetky zmeny zakotvené v zákone o energetike predmetnou novelou, ktorej prípravu Vám v predstihu dalo do pozornosti už aprílové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Dňa 1. septembra 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 293/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela zákona o energetike“ alebo len „novela“).
V návrhu predmetnej novely sa pôvodne predpokladalo, že nadobudne účinnosť už odo dňa 1. augusta 2009. Návrh novely, ktorý bol dňa 30. marca 2009 predložený na prerokovanie do NR SR, bol schválený s viacerými zmenami v jeho znení, tieto Vám po zavŕšení legislatívneho procesu podrobne priblížime. Prípravu predmetnej novely Vám v predstihu dalo do pozornosti už aprílové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Novela v zákone č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o energetike“ alebo len „zákon“) zakotvila viaceré zmeny, a to predovšetkým (1) rozšírenie rozsahu oprávnení držiteľov povolení na podnikanie v energetike, v tejto súvislosti je (2) po novom upravený jednoduchší postup pri povoľovaní stavieb elektrických vedení, zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy, plynovodov a plynárenských zariadení prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka ako aj zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce, (3) rozšírenia rozsahu oprávnení držiteľov povolení na podnikanie v energetike sa týka aj upustenie od podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, tento už nie je potrebný a vstup na cudzie pozemky či do cudzích objektov a zariadení má držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba povinnosť vlastníkovi už len vopred oznámiť, (4) povinnosti zodpovedajúce oprávneniam držiteľov povolení na podnikanie v energetike sú aj naďalej zákonnými vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti, po novom je však upravený prechod oprávnení a povinností držiteľa povolenia v prípade právneho nástupníctva, taktiež povinnosť držiteľa povolenia poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú jednorazovú náhradu, avšak len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa povolenia.
V ustanovení § 10 ods. 1 zákona novela v súvislosti s oprávneniami držiteľov povolenia na podnikanie v energetike zakotvila, že títo sú oprávnení vyvíjať aktivity tvoriace obsah ich činnosti vo verejnom záujme.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) až f) zákona o energetike po novom platí, že držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže vo verejnom záujme (1) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti (po novom teda už bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti), ďalej môže vo verejnom záujme (2) odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník, nájomca alebo správca (ďalej v texte len „vlastník“), pričom písomná výzva musí byť vlastníkovi naďalej doručená najmenej tri mesiace pred plánovaným začiatkom odstraňovania alebo okliesňovania stromov, avšak po novele musí byť rozsah a spôsob vykonania týchto činností vopred odsúhlasený držiteľom povolenia, po novele držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba vo verejnom záujme naďalej môže (3) po predchádzajúcom súhlase vstupovať v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov a zariadení Ministerstva obrany SR, Ministerstva vnútra SR, Ozbrojených síl SR, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Slovenskej informačnej služby a Železníc SR, vo verejnom záujme môže tiež (4) vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné zariadenia, a to v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti (po novom však už bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti), vo verejnom záujme po novom môže naviac (5) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce podľa § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a plynovody v súlade s § 139 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, pričom pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku, oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, pričom uvedené nové oprávnenie vyplýva z nového písmena e) zakotveného novelou v ustanovení § 10 ods. 1 zákona o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba aj po novele vo verejnom záujme naďalej môže (6) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Na základe zmeny vykonanej novelou v § 10 ods. 2 zákona o energetike na činnosti uvedené v predchádzajúcom odseku v bodoch (1), (2) a (4) už po novom nie je potrebný predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko vstup na cudzie pozemky či do cudzích objektov a zariadení má držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba povinnosť už len vopred oznámiť vlastníkovi okrem prípadov, ak ide o (1) bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, (2) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku, (3) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania, pričom v týchto troch prípadoch sa predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti nevyžadoval ani podľa doterajšieho znenia zákona o energetike.
Po vypustení druhej vety zo znenia ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o energetike už držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba nemá povinnosť oznámiť vlastníkovi vstup na cudzie pozemky, čo súvisí s úpravami vykonanými novelou v § 10 ods. 1 zákona o energetike, o ktorých sme sa už zmienili.
Do účinnosti novely sa povinnosť oznámiť vlastníkovi vstup na cudzie pozemky nevzťahovala iba na prípady, ak išlo o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárií a porúch na energetických zariadeniach. Na základe § 10 ods. 4 zákona o energetike má teda držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba naďalej povinnosť konať tak, aby nespôsobila ujmu na právach a právom chránených záujmoch vlastníkov dotknutých nehnuteľností, ak sa jej nedá vyhnúť obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru a po skončení nevyhnutných pozemných prác má držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba naďalej povinnosť uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo ak to nie je možné, povinnosť uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.
Na základe nového znenia § 10 ods. 5 zákona o energetike po novom platí, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa § 10 ods. 1 zákona o energetike sú vecnými bremenami (podľa § 151n až 151p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti, zákon o energetike teda po novele už explicitne nezakotvuje, že sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Podľa novej úpravy zakotvenej v § 10 ods. 5 zákona o energetike je návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (podľa § 34 a 35 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov) oprávnený podať držiteľ povolenia.
Novela ďalej v § 10 ods. 5 zákona o energetike ustanovila, že práva zodpovedajúce týmto vecným bremenám patria držiteľovi povolenia a v prípade zmeny osoby držiteľa povolenia práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. Vlastník dotknutej nehnuteľnosti má za zriadenie týchto vecných bremien aj po novele naďalej nárok na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady. Náhrada sa však po novom poskytne len za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, náhrada sa určí znaleckým posudkom, pričom náklady na vyhotovenie znaleckého posudku hradí držiteľ povolenia.
Lehoty na uplatnenie nároku na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady sú naďalej rovnaké ako lehoty uvedené v § 10 ods. 3 zákona o energetike, podľa ktorého platí, že vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činností na základe výzvy podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, teda pri odstraňovaní a okliesňovaní stromov a iných porastov, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení po predchádzajúcej písomnej výzve, pričom písomná výzva musí byť vlastníkovi doručená najmenej tri mesiace pred plánovaným začiatkom odstraňovania alebo okliesňovania stromov a rozsah ako aj spôsob vykonania týchto činností musí byť vopred odsúhlasený držiteľom povolenia (o znení citovaného ustanovenia zákona sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte týkajúcom sa úprav vykonaných novelou v § 10 ods. 1 zákona), náhrada preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia a ak vlastníkovi nehnuteľnosti vznikne v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby majetková ujma, potom má nárok na náhradu škody. V prípade, ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na náhradu škody alebo nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorí túto škodu alebo obmedzenie vlastníckych práv spôsobili, do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom poškodený dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku škody alebo od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo poškodeného na náhradu škody alebo na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká.