Jednou z najaktuálnejších tém posledných dní je práve otázka budúcich cien elektrickej energie a hroziaca energetická kríza. V reakcii na uvedené prichádza Národná rada Slovenskej republiky s novelou zákona o energetike.
Dňa 27. septembra 2022 bol prijatý zákon č. 324/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“).
V nasledujúcom texte prinášame len prehľad najdôležitejších zmien a zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely.
Stav núdze v elektroenergetike, jeho predchádzanie a skúška
Doplnením si po novom prechádza ustanovenie § 20 zákona o energetike, upravujúce stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike a skúška stavu núdze v elektroenergetike. Novela do zákona o energetike dopĺňa nové ustanovenia § 20 ods. 12 až 18 zákona o energetike.
„Stavom núdze v elektroenergetike je aj stav, kedy cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou dosahuje nielen krátkodobo úroveň, ktorá môže viesť k cenovej nedostupnosti elektriny pre odberateľov na vymedzenom území a ktorá môže spôsobiť ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia alebo života veľkej skupiny odberateľov elektriny alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území“ (ustanovenie § 20 ods. 12 zákona o energetike). „Stav núdze v elektroenergetike z dôvodov podľa ustanovenia § 20 ods. 12 zákona o energetike na vymedzenom území vyhlasuje a odvoláva vláda na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Vyhlásenie stavu núdze z dôvodov podľa ustanovenia § 20 ods. 12 zákona o energetike sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a vyhlasuje vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch“ (ustanovenie § 20 ods. 12 zákona o energetike).
„V stave núdze v elektroenergetike vyhlásenom z dôvodov podľa ustanovenia § 20 ods. 12 zákona o energetike ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom na základe rozhodnutia vlády v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu nariaďuje účastníkom trhu s elektrinou na vymedzenom území opatrenia, ktorými sú (A) obmedzenie transakcií vrátane obmedzenia vývozu elektriny z vymedzeného územia podľa osobitného predpisu, okrem prepravy elektriny z a do prepojených sústav členských štátov alebo tretích štátov cez vymedzené územie bez spotreby na vymedzenom území, (B) využitie výrobnej kapacity zariadení výrobcu elektriny na vymedzenom území s dodávkou elektriny do sústavy 500 MWh a viac za rok na účely dodávky elektriny určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu alebo na účely dodávky elektriny dodávateľovi elektriny určenému ministerstvom, ktorý zabezpečí dodávku elektriny určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu, (C) určenie dodávateľa elektriny, ktorému sa uloží povinnosť zabezpečiť dodávku elektriny podľa písmena b) určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu; ministerstvo môže určiť jedného alebo viacerých dodávateľov elektriny, ktorých poverí dodávkou elektriny podľa písmena b) určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu, (D) obmedzenie spotreby energie alebo iné opatrenie zabezpečujúce úsporu energie u koncových odberateľov elektriny okrem odberateľov elektriny v domácnosti, (E) povinnosť zúčastniť sa verejného obstarávania na dodávku elektriny, predložiť ponuku a ako úspešný uchádzač uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu na dodávku elektriny za určenú cenu, alebo povinnosť predložiť ponuku alebo prijať návrh zmluvy a uzavrieť zmluvu na dodávku elektriny za určenú cenu, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzatvára zmluvu inak než postupom podľa predpisov o verejnom obstarávaní“ (ustanovenie § 20 ods. 14 zákona o energetike).
„Opatrenia nariadené podľa ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o energetike musia byť primerané, nediskriminačné a transparentné. Každý účastník trhu s elektrinou je povinný splniť opatrenia nariadené ministerstvom podľa ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o energetike“ (ustanovenie § 20 ods. 15 zákona o energetike). „Oprávnené náklady určeného dodávateľa elektriny spojené s výkonom opatrenia podľa ustanovenia § 20 ods. 14 písm. c) zákona o energetike uhradí štát prostredníctvom ministerstva“ (ustanovenie § 20 ods. 16 zákona o energetike). „Cenu podľa ustanovenia § 20 ods. 14 písm. b), c) a e)zákona o energetike určí vláda nariadením vlády; cena môže byť určená rozdielne pre elektrinu vyrábanú rôznymi technológiami a môže byť určená rozdielne pre rôzne skupiny odberateľov elektriny. Pri určení ceny poskytuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) súčinnosť“ (ustanovenie § 20 ods. 17 zákona o energetike).
„Stav núdze v elektroenergetike vyhlásený z dôvodov podľa ustanovenia § 20 ods. 12 zákona o energetike možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v elektroenergetike trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v elektroenergetike predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v elektroenergetike podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v elektroenergetike. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v elektroenergetike zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v elektroenergetike, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu“ (ustanovenie § 20 ods. 18 zákona o energetike).
Krízová situácia v plynárenstve
Z pohľadu krízovej situácie v plynárstve dochádza novelou k doplneniu nových ustanovení § 21 ods. 11 až 17 zákona o energetike.
„Stavom núdze v plynárenstve je aj stav, kedy cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou dosahuje nielen krátkodobo úroveň, ktorá môže viesť k cenovej nedostupnosti plynu pre odberateľov na vymedzenom území a ktorá môže spôsobiť ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia alebo života veľkej skupiny odberateľov plynu alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov plynu na vymedzenom území“ (ustanovenie § 21 ods. 11 zákona o energetike). „Stav núdze v plynárenstve z dôvodov podľa ustanovenia § 21 ods. 11 zákona o energetike na vymedzenom území vyhlasuje a odvoláva vláda na návrh ministerstva. Vyhlásenie stavu núdze z dôvodov podľa ustanovenia § 21 ods. 11 zákona o energetike sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a vyhlasuje vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch“ (ustanovenie § 21 ods. 12 zákona o energetike).
„V stave núdze v plynárenstve vyhlásenom z dôvodov podľa ustanovenia § 21 ods. 11 zákona o energetike ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom na základe rozhodnutia vlády v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu nariaďuje účastníkom trhu s plynom opatrenia, ktorými sú (A) určenie skupiny koncových odberateľov plynu, ktorým je možné dodávať plyn alebo ustanoviť povinnosť obmedzenia alebo prerušenia spotreby plynu pre určené skupiny koncových odberateľov plynu, (B) obmedzenie alebo zákaz prepravy plynu do plynárenských sietí susediacich štátov s výnimkou medzinárodnej prepravy plynu a prepravy plynu v rámci medzinárodnej pomoci v krízových situáciách v plynárenstve bez spotreby na vymedzenom území, (C) uloženie povinnosti prevádzkovateľovi zásobníka na vymedzenom území alebo mimo vymedzeného územia, ak je pripojený do siete, zabezpečiť ťažbu plynu zo zásobníka za určenú cenu pre dodávateľa plynu určeného ministerstvom, ktorý zabezpečí dodávku plynu určeným skupinám koncových odberateľov plynu na vymedzenom území za určenú cenu; táto povinnosť sa nevzťahuje na plyn, ktorý tvorí základnú náplň zásobníka v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho bezpečnej a spoľahlivej prevádzky a plyn, ktorý je v zásobníku uskladnený pre potreby strategických zásob iného členského štátu Európskej únie, (D) určenie dodávateľa plynu, ktorému sa uloží povinnosť zabezpečiť dodávku plynu určeným skupinám koncových odberateľov plynu na vymedzenom území za určenú cenu; ministerstvo môže určiť jedného alebo viacerých dodávateľov plynu, ktorých poverí dodávkou plynu určeným skupinám koncových odberateľov plynu na vymedzenom území za určenú cenu, (E) uloženie povinností podľa ustanovenia § 67 ods. 8 zákona o energetike, (F) obmedzenie spotreby energie alebo iné opatrenie zabezpečujúce úsporu energie u koncových odberateľov plynu okrem odberateľov plynu v domácnosti, (G) povinnosť zúčastniť sa verejného obstarávania na dodávku plynu, predložiť ponuku a ako úspešný uchádzač uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu na dodávku plynu za určenú cenu, alebo povinnosť predložiť ponuku alebo prijať návrh zmluvy a uzavrieť zmluvu na dodávku plynu za určenú cenu, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzatvára zmluvu inak než postupom podľa predpisov o verejnom obstarávaní“ (ustanovenie § 21 ods. 13 zákona o energetike).
„Opatrenia nariadené podľa ustanovenia § 21 ods. 13 zákona o energetike musia byť primerané, nediskriminačné a transparentné. Každý účastník trhu s plynom je povinný splniť opatrenia nariadené ministerstvom podľa ustanovenia § 21 ods. 13 zákona o energetike“ (ustanovenie § 21 ods. 14 zákona o energetike). „Oprávnené náklady určeného dodávateľa plynu spojené s výkonom opatrenia podľa ustanovenia § 21 ods. 13 písm. d) zákona o energetike uhradí štát prostredníctvom ministerstva“ (ustanovenie § 21 ods. 15 zákona o energetike). „Cenu podľa ustanovenia § 21 ods. 13 písm. c), d) a g) zákona o energetike určí vláda nariadením vlády; cena môže byť určená rozdielne pre rôzne skupiny odberateľov plynu. Pri určení ceny poskytuje úrad súčinnosť“ (ustanovenie § 21 ods. 16 zákona o energetike).
„Stav núdze v plynárstve vyhlásený z dôvodov podľa ustanovenia § 21 ods. 11 zákona o energetike možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v plynárstve trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v plynárstve predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v plynárstve podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v plynárstve. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v plynárstve zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v plynárstve, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu“ (ustanovenie § 21 ods. 17 zákona o energetike).
Azda najvýraznejšou novinkou je doplnenie nových ustanovení § 24a až 24e zákona o energetike, upravujúcich (1) financovanie povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme (ustanovenie § 24a zákona o energetike), (2) čisté náklady povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme (ustanovenie § 24b zákona o energetike), (3) náhradu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ustanovenie § 24c zákona o energetike), (4) potvrdenie o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ustanovenie § 24d zákona o energetike) a (5) osobitné ustanovenia pre oddelené vedenie účtovníctva poskytovateľa povinnosti (ustanovenie § 24e zákona o energetike).
„Financovanie povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa ustanovenia § 24 zákona o energetike sa vykonáva spôsobom a v rozsahu podľa tohto zákona prostredníctvom úhrady zo štátneho rozpočtu ako náhrada čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (ustanovenie § 24a ods. 1 zákona o energetike). „Ministerstvo je povinné každoročne najneskôr do 30. júna zverejniť bez zbytočného odkladu na webovom sídle ministerstva informácie o tom, aká suma bola zo štátneho rozpočtu poskytnutá na náhradu čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (ustanovenie § 24a ods. 2 zákona o energetike).
„Čistými nákladmi povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme sú všetky náklady, ktoré sa vzťahujú alebo sú potrebné na poskytovanie povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (ustanovenie § 24b ods. 1 zákona o energetike). „Čisté náklady povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a čistými nákladmi toho istého poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, ak by povinnosť uloženú vo všeobecnom hospodárskom záujme neposkytoval. Pri určení čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme sa berie do úvahy aj nákladová efektívnosť poskytovania povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a primeraný zisk“ (ustanovenie § 24b ods. 2 zákona o energetike).
„Ak z poskytovania povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme v kalendárnom roku vzniknú poskytovateľovi povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ďalej len „poskytovateľ povinnosti“) čisté náklady povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré predstavujú pre poskytovateľa povinnosti neprimeranú finančnú záťaž, má poskytovateľ povinnosti nárok na ich náhradu. Nárok na náhradu neprimeranej finančnej záťaže posudzuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a úradom v konaní o určení náhrady za neprimeranú finančnú záťaž povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Za neprimeranú finančnú záťaž sa považuje stav, keď čisté náklady povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme dosahujú takú sumu, že nie je vzhľadom na objektívne okolnosti, ktoré spôsobili hospodársku situáciu poskytovateľa povinnosti možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal. Výšku čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. g)zákona o energetike posudzuje úrad, ktorý pre účely konania o určení náhrady za neprimeranú finančnú záťaž povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme predloží na žiadosť ministerstva vydané potvrdenie o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (ustanovenie § 24c ods. 1 zákona o energetike).
„Zároveň s určením čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa ustanovenia § 24b zákona o energetike ministerstvo vydá rozhodnutie o náhrade čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Rozhodnutie je písomné a obsahuje označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a osoby, ktorá v jeho mene konala, identifikáciu poskytovateľa povinnosti, ktorého sa týka, výrok, vrátane sumy náhrady čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, odôvodnenie, dátum a miesto vydania rozhodnutia a podpis konajúcej osoby. Rozhodnutie sa doručuje poskytovateľovi povinnosti a je proti nemu možné podať do 15 dní rozklad, ktorý má odkladný účinok“ (ustanovenie § 24c ods. 2 zákona o energetike).
„Náhrada určená podľa ustanovenia § 24c ods. 2 zákona o energetike nadobúda splatnosť v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý ministerstvo určí náhradu čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa ustanovenia § 24c ods. 2 zákona o energetike. Ministerstvo financií Slovenskej republiky uhradí poskytovateľovi povinnosti náhradu za čisté náklady povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme nasledovne: (A) v sume rovnajúcej sa súčtu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, (B) v sume rovnajúcej sa rozdielu súčtu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a náhrad vyplývajúcich z osobitných dohôd uzavretých medzi poskytovateľom povinnosti, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a ministerstvom, (C)v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia právoplatného rozhodnutia ministerstva o náhrade čistých nákladoch povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (ustanovenie § 24c ods. 3 zákona o energetike).
„Poskytovateľ povinnosti podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. g) zákona o energetike je povinný požiadať úrad každoročne do 30. júna kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok o potvrdenie o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ďalej len „potvrdenie“), pričom žiadosť o potvrdenie obsahuje náležitosti ustanovené v ustanovení § 24d ods. 2 zákona o energetike. Potvrdenie úrad vydá v lehote 30 dní po doručení úplnej žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, úrad vyzve poskytovateľa povinnosti, aby v ním určenej lehote žiadosť doplnil. Ak žiadosť v určenej lehote poskytovateľ povinnosti nedoplní, úrad potvrdenie nevydá“ (ustanovenie § 24d ods. 1 zákona o energetike). „Žiadosť o vydanie potvrdenia obsahuje: (A) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo poskytovateľa povinnosti a v prípade povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme v rozsahu výroby elektriny aj identifikáciu zariadenia na výrobu elektriny, (B) vyčíslenie čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme za predchádzajúci kalendárny rok, (C) vyčíslenie celkových nákladov za predchádzajúci kalendárny rok, (D) ďalšie údaje a podklady podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá úrad podľa ustanovenia § 95 ods. 2 písm. p) zákona o energetike“ (ustanovenie § 24d ods. 2 zákona o energetike).
„Potvrdenie obsahuje: (A) identifikačné údaje poskytovateľa povinnosti podľa ustanovenia § 24d ods. 2 písm. a) zákona o energetike a v prípade povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme v rozsahu výroby elektriny aj identifikáciu zariadenia na výrobu elektriny, (B) údaj o čistých nákladoch povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme za predchádzajúci kalendárny rok, (C) označenie orgánu, ktorý potvrdenie vydáva, (D) dátum a podpis zodpovedného zamestnanca osoby konajúcej za úrad“ (ustanovenie § 24d ods. 3 zákona o energetike). „Úrad je oprávnený na účely posúdenia a určenia čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme overovať a kontrolovať podklady na výpočet čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby, ako aj nahliadať do účtovných kníh a záznamov poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Úrad je tiež oprávnený písomne požiadať poskytovateľa povinnosti o predloženie údajov na účely posúdenia a určenia čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, a to v určenej lehote, nie kratšej ako päť dní odo dňa doručenia“ (ustanovenie § 24d ods. 4 zákona o energetike).
„Potvrdenie úrad doručuje poskytovateľovi povinnosti a najneskôr do 10 dní od doručenia potvrdenia poskytovateľovi povinnosti potvrdenie zverejní na webovom sídle úradu“ (ustanovenie § 24d ods. 5 zákona o energetike). „Úrad na žiadosť poskytovateľa povinnosti alebo z vlastného podnetu zmení alebo zruší potvrdenie, ak sa preukáže, že bolo vydané na základe nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov, alebo sa zmenili podmienky alebo skutočnosti, na základe ktorých bolo potvrdenie vydané. V konaní z vlastného podnetu úrad umožní poskytovateľovi povinnosti vyjadriť sa k dôvodom zmeny alebo zrušenia potvrdenia. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane“ (ustanovenie § 24d ods. 6 zákona o energetike). „Proti zmene alebo zrušeniu potvrdenia môže podať poskytovateľ povinnosti v lehote 15 dní od doručenia potvrdenia alebo oznámenia o zrušení potvrdenia námietku Regulačnej rade (ďalej len „rada“). Na posudzovanie námietok sa ustanovenia § 24d ods. 9 až 11zákona o energetike použijú primerane“ (ustanovenie § 24d ods. 7 zákona o energetike).
„Chyby v písaní, v počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení potvrdenia úrad kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom poskytovateľa povinnosti“ (ustanovenie § 24d ods. 8 zákona o energetike). „Ak úrad nevyhovie žiadosti poskytovateľa povinnosti o vydanie potvrdenia v plnom rozsahu alebo potvrdenie nevydá, poskytovateľ povinnosti má právo podať písomné námietky rade do 15 dní odo dňa doručenia potvrdenia alebo odo dňa doručenia oznámenia o jeho nevydaní. Podanie námietok nemá odkladný účinok“ (ustanovenie § 24d ods. 9zákona o energetike). „Uplatnené námietky preskúma rada v lehote do 30 dní odo dňa ich doručenia“ (ustanovenie § 24d ods. 10 zákona o energetike). „Ak rada zistí, že námietky sú opodstatnené, uloží úradu vykonať nápravu do desiatich dní od skončenia preskúmavania námietok. Ak rada zistí neopodstatnenosť námietok, písomne to oznámi poskytovateľovi povinnosti do piatich dní od skončenia preskúmavania námietok“ (ustanovenie § 24d ods. 11 zákona o energetike). „Úrad vedie evidenciu o vydaných potvrdeniach“ (ustanovenie § 24d ods. 12 zákona o energetike).
„Poskytovateľ povinnosti vo svojom účtovníctve prostredníctvom analytických účtov alebo analytickej evidencie náklady a výnosy z poskytovania každej služby a produktu, ktoré sú súčasťou povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a náklady a výnosy z poskytovania ostatných služieb a produktov, na účely výpočtu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Účtovníctvo poskytovateľa povinnosti musí byť založené na objektívne odôvodniteľných zásadách kalkulácie a výpočtu nákladov (ďalej len „nákladové účtovníctvo“)“ (ustanovenie § 24e ods. 1 zákona o energetike). „V účtovníctve poskytovateľa povinnosti sa náklady rozdeľujú a priraďujú konkrétnej skupine koncových spotrebiteľov, v prospech ktorých sa vydáva všeobecný hospodársky záujem podľa ustanovenia § 24 zákona o energetike“ (ustanovenie § 24e ods. 2 zákona o energetike).
„Spoločné náklady, ktoré sú potrebné na zabezpečenie povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme aj ostatných služieb, sa rozdeľujú rovnakým spôsobom a použije na ostatné služby sa použije rovnaká metodika rozvrhnutia nákladov na povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (ustanovenie § 24e ods. 3 zákona o energetike). „Zmenu princípu nákladového účtovníctva, ako je uvedený v ustanovení § 24e ods. 1 zákona o energetike, môže poskytovateľ povinnosti používať, len ak je v súlade s podmienkami podľa ustanovenia § 24e ods. 1zákona o energetike a po predchádzajúcom schválení Ministerstvom financií Slovenskej republiky; o každej zmene princípu nákladového účtovníctva Ministerstvo financií Slovenskej republiky pred jeho schválením informuje Európsku komisiu“ (ustanovenie § 24e ods. 4 zákona o energetike).
„Súlad vedenia účtovníctva poskytovateľa povinnosti s týmto zákonom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky oprávnené preveriť alebo zabezpečiť jeho preverenie odborne spôsobilou a nezávislou osobou, ako aj na tento účel nahliadať do účtovných kníh a záznamov poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (ustanovenie § 24e ods. 5 zákona o energetike). „Účtovná závierka za účtovné obdobie poskytovateľa povinnosti musí byť overená audítorom a overenú účtovnú závierku poskytovateľ povinnosti uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok, a to do 31. mája za predchádzajúci kalendárny rok. Ak účtovné obdobie poskytovateľa povinnosti nie je totožné s kalendárnym rokom, poskytovateľ povinnosti zostaví k 31. decembru kalendárneho roka za kalendárny rok priebežnú účtovnú závierku a overenú audítorom ju predkladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky do 31. mája za predchádzajúci kalendárny rok. Z obsahu účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky poskytovateľa povinnosti musia byť zrejmé informácie o oddelených nákladoch a výnosoch podľa ustanovenia § 24e ods. 1 zákona o energetike“ (ustanovenie § 24e ods. 6 zákona o energetike). „Ak náhrady v akejkoľvek forme, ktoré získajú podniky sú viazané na určité obdobie na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, ustanovenia § 24e ods. 1 až 6 zákona o energetike sa neuplatňujú“ (ustanovenie § 24e ods. 7 zákona o energetike).
Novela do zákona o energetike priniesla aj nové ustanovenie § 38a zákona o energetike („Výroba elektriny a dodávka vyrobenej elektriny na zabezpečenie dodávok elektriny pre odberateľov na vymedzenom území“) a § 38b zákona o energetike („Poskytovanie podporných služieb a dodávka regulačnej elektriny na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a pre dodržanie kvality dodávky elektriny na vymedzenom území“).
Účinnosť novely
Novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia (07. októbra 2022).