Dňa 1. novembra 2009 nadobudla účinnosť novela zákona o kolektívnom vyjednávaní. Dôvody tejto novelizácie zákona o kolektívnom vyjednávaní Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO priblížime spolu s ďalšími úpravami týkajúcimi sa oblasti kolektívneho vyjednávania, nadviažeme tak na významné zmeny v zákone o kolektívnom vyjednávaní, ktoré Vám dalo do pozornosti predminuloročné septembrové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO už v prepojení na ďalšie, v tomto období ešte len pripravované zmeny tejto právnej úpravy.
Dňa 1. novembra 2009 nadobudla účinnosť novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“ alebo len „zákon“), ktorá bola vykonaná prostredníctvom článku II zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (citovaný zákon označujeme ďalej v texte len „nový zákon o štátnej službe“).
Zmena zakotvená v zákone o kolektívnom vyjednávaní bola vykonaná v súvislosti s novým zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „nový zákon o štátnej službe“), pričom sprievodnú novelizáciu zákona o kolektívnom vyjednávaní obsahuje článok II nového zákona o štátnej službe (predmetnú časť citovaného zákona označujeme ďalej v texte len „novela zákona o kolektívnom vyjednávaní“ alebo len „novela“).
Na základe predmetnej novely bolo zo znenia zákona o kolektívnom vyjednávaní vypustené ustanovenie § 2 ods. 4, ktoré doteraz upravovalo podmienky vyjednávania v podnikových kolektívnych zmluvách v štátnej službe. Z vypusteného ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní do novely vyplývalo, že v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona o kolektívnom vyjednávaní, pričom touto kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa sa rozumie kolektívna zmluva uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je štát. Ustanovenie § 2 ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní bolo vypustené z dôvodu, že demonštratívny výpočet (1) podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť výhodnejšie v podnikovej kolektívnej zmluve ako aj (2) podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť výhodnejšie v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, je priamo zakotvený v § 119 nového zákona o štátnej službe.
VYHLÁŠKA MPSVaR SR
Dňa 1. augusta 2009 nadobudla účinnosť ďalšia úprava týkajúca sa oblasti kolektívneho vyjednávania, a to vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom (ďalej v texte len „vyhláška MPSVaR SR“ alebo len „vyhláška“).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo predmetnú vyhlášku po dohode s Ministerstvom financií SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 15 zákona o kolektívnom vyjednávaní, a ako už z jej názvu vyplýva, úprava obsiahnutá vo vyhláške rieši výšku odmeny sprostredkovateľa a rozhodcu, ktorí riešia kolektívne spory (teda spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom) ako aj výšku a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom.
Predmetom úpravy vyhlášky je (1) odmena sprostredkovateľovi, táto v prípade, že sa zmluvné strany so sprostredkovateľom nedohodnú o odmene za jeho činnosť podľa § 12 zákona o kolektívnom vyjednávaní, sprostredkovateľovi patrí vo výške 232 eur (6 989,23 Sk) za každý spor, (2) odmena rozhodcovi za jeho činnosť v konaní podľa § 13 a 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní, táto rozhodcovi patrí vo výške 332 eur za každý spor, pričom uvedená suma zahŕňa aj odmenu za nové rozhodnutie vydané v tom istom spore, ak krajský súd predchádzajúce rozhodnutie zrušil, ak v spore rozhoduje ten istý rozhodca a v prípade, ak v spore po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia krajským súdom rozhoduje nový rozhodca, tomu patrí odmena vo výške 232 eur (6 989,23 Sk), (3) výška nákladov konania v sume 66 eur (1 988,32 Sk), ktorých úhrada patrí rozhodcovi za jeho činnosť v konaní podľa § 13 a 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní popri odmene podľa predchádzajúceho bodu (2), pričom cestovné náhrady rozhodcu sa v zmysle predmetnej vyhlášky určujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a v závislosti od toho, či v spore po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia krajským súdom rozhoduje ten istý rozhodca alebo rozhoduje v spore nový rozhodca, (4) spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom, pričom náklady konania podľa § 2 a 3 vyhlášky rozhodcovi uhrádza Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa dozvie o doručení rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám.
Prechodné ustanovenie vyhlášky MPSVaR SR ustanovilo jej spätnú účinnosť, zo znenia intertemporálneho ustanovenia zakotveného v § 5 vyhlášky totiž vyplýva, že pri určovaní výšky odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a pri určovaní výšky nákladov konania pred rozhodcom za konanie, ktoré sa začalo pred 1. augustom 2009, teda pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky, a ktoré nebolo ukončené do dňa 1. augusta 2009, sa postupuje podľa tejto vyhlášky.
Vyhláškou MPSVaR SR bola zrušená vyhláška Ministerstva financií SR č. 179/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje výška odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi, výška poplatku za poskytnutie rovnopisu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a výška a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom v znení zákona č. 54/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona č. 519/1991 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 476/2000 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 179/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje výška odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi, výška poplatku za poskytnutie rovnopisu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a výška a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom.
PREDCHÁDZAJÚCE DVE NOVELIZÁCIE
Novele zákona o kolektívnom vyjednávaní, o ktorej sme sa zmienili vyššie, predchádzala novelizácia zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá bola s účinnosťou odo dňa 1. januára 2008 vykonaná prostredníctvom článku II zákona č. 555/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (predmetnú časť citovaného zákona označujeme ďalej v texte len „ostatná novela“). Na základe ostatnej novely boli zo zákona o kolektívnom vyjednávaní vypustené ustanovenia § 24 a § 30 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní spolu s poznámkami pod čiarou k odkazom 12 až 15. Osobitná právna úprava nárokov z nemocenského a sociálneho zabezpečenia pôvodne obsiahnutá v citovaných ustanoveniach § 24 a § 30 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní bola vypustená z dôvodu, že nároky zamestnancov z nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v súvislosti so štrajkom v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy a v súvislosti s uplatnením výluky sú zakotvené v rámci všeobecnej právnej úpravy nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia upravenej zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Významné a početné zmeny boli v zákone o kolektívnom vyjednávaní zakotvené po jeho novelizácii vykonanej s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2007 zákonom č. 328/2007 Z. z., ktorým boli okrem iného zakotvené zmeny týkajúce sa rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Obsah a dôsledky novelizácie vykonanej prostredníctvom zákona č. 328/2007 Z. z. Vám podrobne sprostredkovalo predminuloročné septembrové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
V tejto súvislosti je potrebné aj s odstupom času poznamenať, že do účinnosti novelizácie spomínanej vyššie, teda do účinnosti novelizácie vykonanej zákonom č. 328/2007 Z. z., obsahovalo ustanovenie § 7 ods. 1 a 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní právnu úpravu inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v znení identickom s právnou úpravou zakotvenou v českej právnej úprave, a to konkrétne v ustanovení § 7 zákona č. 2/1991 Sb. o kolektivním vyjednávání (ďalej v texte len „český zákon“). Znenie § 7 českého zákona napadla skupina poslancov Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, na základe čoho bola úprava obsiahnutá v citovanom ustanovení českého zákona nálezom Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11. júna 2003, sp. zn. Pl. ÚS 40/02, vyhláseným pod č. 199/2003 Sb., zrušená z dôvodu jej protiústavnosti.
Inštitútu extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa má dotknúť aj ďalej spomínaná pripravovaná nová právna úprava.
PRIPRAVOVANÁ NOVELA
Pre úplnosť si Vám na tomto mieste dovoľujeme dať do pozornosti, že v súvislosti so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sa do finálnej fázy dostal aj v tomto období prebiehajúci legislatívny proces, na základe ktorého by mal byť zákon o kolektívnom vyjednávaní významným spôsobom novelizovaný s účinnosťou už odo dňa 1. januára 2010. Bližšie informácie o pripravovanej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní Vám prinášame taktiež v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.