Účelom novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov bolo precíznejšie definovanie a riešenie postavenia starostu obce, definovanie úpravy miestneho referenda ako aj úprava mechanizmu poskytovania odmien poslancom obecného zastupiteľstva. Novela nadobudla účinnosť dňa 1. apríla 2010 s výnimkou ustanovenia čl. 1 bodu 81, ktorý nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2011.
Dňa 1. apríla 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2010 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o obecnom zriadení“), okrem ustanovenia čl. I bodu 81, ktorý nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2011. Novelou boli vykonané viaceré zmeny týkajúce sa predovšetkým riešenia postavenia starostu obce, precizovanie úpravy miestneho referenda, úprava mechanizmu poskytovania odmien poslancom obecného zastupiteľstva a pod. Rovnako boli vykonané zmeny niektorých zákonov, ktoré súvisia s problematikou samosprávy obcí.
Moratórium na vykonanie zmeny alebo určenia názvu obce, ulice, prípadne zmeny číslovania stavieb bolo novelou rozšírené o vyhlásenie volieb do Európskeho parlamentu. Ustanovenie § 11 ods. 4 písmeno d) zákona o obecnom zriadení bolo novelou zmenené v tom zmysle, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje o uložení miestneho poplatku, nie o zavedení a zrušení miestneho poplatku, ako bolo pôvodne ustanovené. Zmena bola vykonaná z dôvodu zosúladenia zákona o obecnom zriadení so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon ustanovuje, že miestny poplatok je obec povinná uložiť.
Novela tiež dopĺňa § 5 o odsek 10, ktorým sa ustanovilo, že spory z verejnoprávnej zmluvy medzi štátom a obcou ako aj medzi obcami rozhoduje súd. Ide o dôležité ustanovenie, ktoré zavádza právomoc súdu na rozhodovanie uvedených vecí, pretože v predchádzajúcej právnej úprave nebol určený orgán, ktorý by takéto spory rozhodoval.
Novelou sa tiež rozšírila zákonná úprava miestneho referenda. Jedná sa najmä o ustanovenie 90-dňovej lehoty na uskutočnenie miestneho referenda, ak sa má v referende rozhodnúť o otázkach zlúčenia obcí, rozdelenia alebo zrušenia obce, zmenu názvu obce, odvolanie starostu, alebo ak sa miestne referendum koná pred rozhodnutím o dôležitých veciach samosprávy obce. Uvedená 90-dňová lehota začne plynúť od schválenia uznesenia o vyhlásení miestneho referenda. Novelou sa tiež upravil spôsob kreovania komisie pre miestne referendum, náležitosti oznámenia o vyhlásení miestneho referenda a obec bola splnomocnená na úpravu podrobností o organizácii miestneho referenda vydaním všeobecne záväzného nariadenia obce.
Lehota na uskutočnenie zasadnutí obecného zastupiteľstva sa predĺžila na tri mesiace. Z pôvodných 10 na 15 dní sa tiež predĺžila lehota na uskutočnenie zasadnutia obecného zastupiteľstva v prípade, ak o to požiada jedna tretina poslancov obecného zastupiteľstva (ďalej len „poslancov“). Z dôvodu predchádzania obštrukciám v rokovaní obecného zastupiteľstva sa rokovania obecného zastupiteľstva môžu konať len na území obce. Zmeny nastali aj v mechanizme zvolávania a vedenia zasadnutia obecného zastupiteľstva. Tento mechanizmus sa precizoval doplnením nových odsekov 2 až 6 do § 12 zákona o obecnom zriadení. Podľa novej právnej úpravy, ak starosta obce nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva najmenej raz za tri mesiace, zvolá ho zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Pri neprítomnosti starostu obce na takto zvolanom zasadnutí, alebo ak ho starosta odmietne viesť, zasadnutie vedie poslanec, ktorý zvolal zasadnutie obecného zastupiteľstva. Ak o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva požiada tretina poslancov a starosta zasadnutie nezvolá, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa musí uskutočniť 15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie.
Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb, pokiaľ tak nevykoná, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční v 30. pracovný deň od vykonania volieb. Návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva musí byť zverejnený na úradnej tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia a jeho zmenu na začiatku zasadnutia. V prípade, ak starosta obce nedá hlasovať o návrhu programu alebo ak zasahuje do práva poslanca predkladať obecnému zastupiteľstvu návrhy, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva. Zasadnutie ďalej vedie zástupca starostu. Pri neprítomnosti zástupcu starostu alebo ak zástupca starostu odmietne zasadnutie viesť, zasadnutie obecného zastupiteľstva vedie poslanec, ktorého poverí obecné zastupiteľstvo. Novela tiež rozšírila povinnosť udeliť slovo na rokovaní obecného zastupiteľstva aj poslancovi Európskeho parlamentu, ak o slovo požiada.
Starostovi obce pribudli nové právomoci a povinnosti, a to vydávanie pracovného poriadku, organizačného poriadku obecného úradu a poriadku odmeňovania zamestnancov obce. Pribudla mu tiež povinnosť informovať obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu.
Podľa novely sa už starosta nepovažuje za správny orgán. Správnym orgánom je podľa novej úpravy obec. Starosta obce však naďalej ostáva štatutárnym orgánom obce, pričom na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy môže písomne poveriť zamestnanca obce. Starosta je v zmysle novej právnej úpravy povinný prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon svojej funkcie. Je tiež povinný bezodkladne písomne oznámiť obci, že (1) existuje skutočnosť zakladajúca nezlučiteľnosť funkcií, ak do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu, (2) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, alebo (3) zmenil adresu trvalého pobytu mimo územie obce, prípadne mimo územie mestskej časti. Doplnením ustanovenia § 13 ods. 7 starosta obce stratil právomoc rozhodovať o pozastavení uznesenia o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu.
Podľa novej právnej úpravy si starosta môže sám zvoliť zástupcu, a to v lehote do 60 dní od zloženia sľubu starostu, pričom zástupcom starostu môže byť len poslanec. Ak má obec viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov, pričom musí určiť ich poradie. Poverenie na zastupovanie musí mať písomnú formu, starosta môže poverenie kedykoľvek odvolať. Ak starosta poverenie odvolá, do 60 dní od odvolania predchádzajúceho zástupcu poverí zastupovaním ďalšiu osobu. Ak si starosta do 60 dní od zloženia sľubu nezvolí zástupcu, zvolí ho obecné zastupiteľstvo. Uvedené ustanovenie upravujúce zastupovanie starostu sa vzťahuje aj na zastupovanie primátora.
Podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov patrí starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu, plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Na základe uvedeného novela upravila, že obecné zastupiteľstvo určuje plat starostu podľa predmetného zákona a určí najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu. O zmene rozsahu výkonu funkcie starostu počas jeho funkčného obdobia rozhoduje obecné zastupiteľstvo na návrh starostu.
Zmenou ods. 4 v § 14 sa predĺžila doba na uskutočnenie schôdzí obecnej rady z dvoch na tri mesiace a zároveň sa zástupcovi starostu uložila povinnosť zvolať alebo viesť schôdze, ak tak neučiní starosta. Novela tiež sprísnila spôsob odvolania hlavného kontrolóra obce, a to ustanovením súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov na jeho odvolanie.
Novela upravila a precizovala vedenie registra združenia obcí. Jedná sa najmä o otázky vzniku, zrušenia a zániku združenia obcí. Táto úprava reagovala na prax registrových orgánov, teda obvodných úradov v sídlach krajov, z ktorej vyplynulo, že absencia úpravy v predmetnej oblasti sťažuje výkon štátnej správy na tomto úseku.
Podľa novej právnej úpravy možno poslancovi poskytnúť odmenu, najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov. Z dôvodovej správy vyplýva, že pokiaľ obec neprijme zásady odmeňovania s uvedením príslušných pravidiel na udelenie odmeny, nemožno poslancovi obecného zastupiteľstva poskytnúť odmenu. Pôvodné znenie § 25 ods. 8 ustanovovalo, že poslancovi, ktorý je na výkon funkcie dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce, pričom jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitných predpisov. Novelou sa predmetné znenie zmenilo v tom zmysle, že sa vzťahuje len na zástupcu starostu, pričom uvedená zmena nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2011. Povinnosti poslanca sa doplnili v § 25 ods. 1 písmeno c) o povinnosť dodržiavať štatút obce a zásady odmeňovania poslancov.
Novela v § 25 ods. 2 upravila podmienky zániku mandátu poslanca. V novom znení už nie je jednou z podmienok zániku mandátu, ak sa poslanec bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Podmienka, podľa ktorej poslancovi mandát zanikne, ak počas jedného roka nie je spôsobilý zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, bola upravená tým spôsobom, že zánik mandátu nastane, ak sa poslanec počas jedného roka nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Poslancovi tiež vznikla informačná povinnosť voči obci, ak (1) sa počas jedného roka nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, (2) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, alebo (3) zmenil adresu trvalého pobytu mimo územie obce, prípadne mimo územie mestskej časti. O uvedených skutočnostiach je poslanec povinný bezodkladne písomne informovať obec.
Zmenou znenia § 27 novela spresnila vzťah k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov pri rozhodovaní obce o právnych pomeroch subjektov v oblasti verejnej správy. Novela tiež v záujme právnej istoty ustanovila, že ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby do orgánu územnej samosprávy za neplatné alebo zruší ich výsledok, úkony orgánu územnej samosprávy, ktorého sa rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky týka a ktoré vykonal do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa považujú za úkony vykonané oprávneným orgánom. V prechodnom ustanovení novela upravila povinnosť obce upraviť rokovací poriadok obecného zastupiteľstva v súlade so zmenami vykonanými novelou v termíne do dňa 30. septembra 2010.
Článkami II až VIII boli novelou upravené aj ustanovenia niektorých zákonov, ktoré súvisia s problematikou samosprávy obcí. Jedná sa napr. o zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a iné.