Za účelom zníženia nákladov zamestnávateľov v čase finančnej a hospodárskej krízy bol novelizovaný zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Novela sa dotkla kompetencií Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nanovo upravila rekondičné pobyty a ako alternatívny spôsob zaviedla poskytovanie rehabilitácií v súvislosti s prácou pre zamestnancov.
Dňa 1. mája 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 132/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“). Účelom novely je zníženie nákladov zamestnávateľov v čase finančnej a hospodárskej krízy v súvislosti so zabezpečením pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov.
Novela rozšírila kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o (1) vedenie evidencie vydaných oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby, zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby a (2) vedenie evidencie lekárov a verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú úlohy pracovnej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu a zverejňovanie ich zoznamu. Uvedené zoznamy budú zverejnené na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou nastal presun úpravy kompetencií Úradu verejného zdravotníctva z ustanovenia § 21 ods. 10 zákona č. 126/2006 Z. z. do § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.
Úrad verejného zdravotníctva podľa novely už nevykonáva, ale posudzuje hodnotenie dopadov na verejné zdravie na národnej úrovni a na regionálnej úrovni. Uvedená zmena je účinná odo dňa 1. januára 2011.
Novým znením ust. § 27 ods. 1 novela rozšírila rozsah subjektov, ktorých povinnosťou je zabezpečiť, aby expozícia obyvateľstva a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m), o správcu pozemných komunikácií, prevádzkovateľa vodnej cesty, prevádzkovateľa dráhy a prevádzkovateľa letiska a prevádzkovateľov ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk. Okrem toho sa upustilo od povinnosti zabezpečiť objektivizáciu hluku každoročne. Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele, prax ukázala, že táto povinnosť predstavovala neopodstatnenú finančnú záťaž nielen pre malých podnikateľov, ale aj pre organizácie v oblasti výroby energií všetkého druhu. Na uvedené zabezpečenie každoročného objektivizovania hluku v podmienkach Slovenskej republiky nie sú vytvorené ani meracie kapacity, čo spôsobovalo praktickú nesplniteľnosť uvedenej povinnosti.
Podľa ust. § 30 ods. 12 zákona o ochrane verejného zdravia lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamenáva výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do zdravotnej dokumentácie a vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Novelou bolo uvedené ustanovenie rozšírené o povinnosť lekára na požiadanie poskytnúť výsledky vyšetrení získaných pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie sa má predísť duplicitným vyšetreniam a zabrániť opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Doplnením ust. § 52 o nové písm. d) sa zakotvila povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb vypracovať hodnotenie dopadov na zdravie v tom prípade, ak posúdenie daného návrhu orgánom verejného zdravotníctva na základe screeningu preukáže potrebu takéhoto hodnotenia vtedy, keď konkrétna akcia, resp. program alebo koncepcia budú mať významný vplyv na verejné zdravie. Zabezpečenie hodnotenia dopadov na verejné zdravie nie je novou povinnosťou pre fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, nakoľko táto je už v súčasnosti čiastočne upravená aj v § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. Hodnotenie je rovnako požadované zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pri významných investičných akciách a strategických dokumentoch. Účelom navrhovanej úpravy je dosiahnuť zavedenie komplexnejšej, kvalitatívne vyššej úrovne hodnotenia dopadov na verejné zdravie v súlade s princípmi uplatňovanými v politike EÚ pre zdravie, a tým skvalitniť rozhodovacie procesy na národnej i lokálnej úrovni v prospech ochrany zdravia ľudí v SR.
Prostredníctvom novely zákona o ochrane verejného zdravia bol novelizovaný aj zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Doplnením ust. § 2 ods. 7 o písm. e) novela rozšírila pojem prevencia. Podľa novej úpravy prevenciou rozumieme aj aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb v súvislosti s prácou, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb z povolania v súvislosti s výkonom lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.
Významným spôsobom novela zasiahla aj do znenia zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“). Predovšetkým nanovo upravila rekondičné pobyty.
Narozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy novela zmenou ust. § 11 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alternatívnym spôsobom upravila aj poskytovanie rehabilitácie v súvislosti s prácou pre zamestnancov.
Podľa pôvodnej úpravy určoval vybrané povolania na základe návrhu zamestnávateľa príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva po dohode so zamestnávateľom a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov záväzným vyjadrením. Nové znenie § 11 ods. 2 priamo definuje vybrané povolanie. Na účel poskytovania rekondičného pobytu je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.
Novela negatívnym spôsobom definuje podmienku účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Podľa ust. § 11 ods. 3 uvedená podmienka nie je splnená, ak je zamestnanec pri práci exponovaný niektorému z ďalej uvedených faktorov pracovného prostredia, a to (1) faktoru spôsobujúcemu vznik profesionálnej kožnej alergie, (2) biologickému faktoru, (3) elektromagnetickému žiareniu, (4) ultrafialovému žiareniu, (5) infračervenému žiareniu a (6) laseru. Vzhľadom na základný účel poskytovania rekondičných pobytov, ktorý smeruje k predchádzaniu vzniku chorôb z povolania, v horeuvedených prípadoch poskytnutie rekondičného pobytu nebude účelné.
Lekár pracovnej zdravotnej služby (ďalej len „lekár“) v otázkach rehabilitácie v súvislosti s prácou a rehabilitačného pobytu spolupracuje so zamestnávateľom. Na vytvorenie výstupov v uvedených oblastiach sa vyžaduje spolupráca so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť (ďalej len „zástupcovia zamestnancov“). V zmysle nových ust. § 11 ods. 3, 4 a ods. 5 navrhuje rehabilitáciu v súvislosti s prácou alebo rekondičný pobyt zamestnávateľ v spolupráci s lekárom a súčasne po dohode so zástupcami zamestnancov. Podobným spôsobom zamestnávateľ vypracúva zoznam zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania. Obsah rekondičného pobytu vypracúva lekár v spolupráci so zamestnávateľom a po dohode so zástupcami zamestnancov. Oznamovaciu povinnosť o obsahu rekondičného pobytu má zamestnávateľ v čase pred nástupom zamestnanca na rekondičný pobyt.
Podľa nového znenia § 11 ods. 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa uskutočňuje rekondičný pobyt vo vhodnej klimatickej oblasti s nízkym výskytom zdraviu škodlivých faktorov v životnom prostredí; to sa nevzťahuje na rehabilitáciu v súvislosti s prácou. Zariadenie, kde sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať, musí spĺňať požiadavky na ubytovanie a stravovanie podľa zákona o ochrane verejného zdravia.
Novela spresnila aj pôvodné ustanovenie § 11 ods. 3, ktorého obsah včlenila do ust. § 11 ods. 11 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V zmysle novej úpravy je na rekondičnom pobyte povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.
Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne; dĺžka rehabilitácie v súvislosti s prácou je najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky.
Pracovná zdravotná služba je odborná poradenská služba pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad. Významne sa podieľa na zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov a zlepšovaní pracovného prostredia na pracovisku v záujme prevencie chorôb z povolania a tiež udržania pracovnej a funkčnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Je teda odborným poradcom zamestnávateľa v záujme dosiahnuť čo najlepší zdravotný stav zamestnancov.
Do účinnosti novely u zamestnávateľa, ktorý zamestnával menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, mohol činnosť pracovnej zdravotnej služby týkajúcej sa dohľadu nad pracovným prostredím vykonávať samostatne aj lekár alebo verejný zdravotník s určenou špecializáciou. Novela novo upravuje vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredím samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom. Po novom úlohy pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 1 písm. a) až d), písm. e) prvého bodu a písm. g) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci môže samostatne vykonávať aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci a verejné zdravotníctvo alebo verejný zdravotník so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci u zamestnávateľa, s ktorým má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, ak tento zamestnávateľ (1) zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, alebo (2) zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie.
V období odo dňa 1. mája 2010 do 31. decembra 2011 môže lekár alebo verejný zdravotník samostatne vykonávať horeuvedené úlohy pracovnej zdravotnej služby aj u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie.
Lekár alebo verejný zdravotník vykonávajú úlohy pracovnej zdravotnej služby na základe písomného ohlásenia úradu verejného zdravotníctva; v ohlásení uvedú meno, priezvisko, titul, bydlisko, dátum začatia vykonávania úloh pracovnej zdravotnej služby a predložia doklady o vzdelaní.
Novela nadobúda účinnosť dňa 1. mája 2010 s výnimkou ustanovení uvedených v čl. I bodoch 1, 3, 5 a 9, ktoré nadobudnú účinnosť dňa 1. januára 2011.