Jednou z najdiskutovanejších spoločenských tém posledných týždňov je nepochybne tzv. legalizácia cannabidiolu (CBD). Slovensko až doteraz ako posledná z krajín Európskej únie považovala CBD za psychotropnú látku. Zástancovia iniciatív o vyradení CBD zo zoznamu psychotropných látok argumentovali predovšetkým rôznymi vedeckými štúdiami, týkajúcimi sa zdravotných benefitov cannabidiolu.
Dňa 18. marca 2021 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o omamných látkach“) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 374/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej spolu len „novela“).
Novelou dochádza nielen k vyradeniu cannabidiolu zo zoznamu psychotropných látok, ale aj k doplneniu ďalších látok do skupiny omamných látok a psychotropných látok, a to na základe rozhodnutia prijatého na 63. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 4. marca 2020 (UNODC – United Nations Office on Drugs and Crime) . Predmetné rozhodnutie bolo prijaté na základe hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie. Novela tiež prináša viacero drobných obsahových zmien zákona o omamných látkach.
Pojmy omamná látka a psychotropná látka
Na úvod považujeme za potrebné v krátkosti vysvetliť legálny význam pojmov omamná látka a psychotropná látka. Omamné látky sú v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o omamných látkach „látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná“.
Psychotropnými látkami zas v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o omamných látkach rozumieme „látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná“.
Pred samotným priblížením zmien, ktoré po novom nastanú v zozname omamných látok a psychotropných látok zaradených do I., II. a III. skupiny (Príloha č. 1 k zákonu o omamných látkach) si v skratke rozoberieme obsahové zmeny zákona o omamných látkach, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Jedná sa predovšetkým o nasledovné zmeny.
(1) Spresnenie spôsobu komunikácie medzi Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pri vybavovaní odpisu z registra trestov.
V prípade vybavovania odpisu z registra trestov pre žiadateľa o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne zašle Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo, ak to nie je možné, v listinnej podobe údaje, potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Cieľom je zabezpečiť elektronickú komunikáciu, zároveň sa umožňuje aj komunikácia v písomnej forme, ak z technických dôvodov nie je možná elektronická komunikácia (ustanovenie § 5 ods. 1 štvrtá veta zákona o omamných látkach).
(2) Neplynutie lehoty na splnenie povinnosti preverovať a dopĺňať potrebné znalosti držiteľa povolenia, a to v čase výnimočného stavu, núdzového stavu alebo počas mimoriadnej situácie, ak sa z uvedeného dôvodu nevydávajú osvedčenia o úspešne vykonanej skúške.
V praxi môže dôjsť k situácii, že počas vyhláseného výnimočného stavu, núdzového stavu alebo počas mimoriadnej situácie Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave nebude vykonávať preverovanie znalostí o omamných a psychotropných látkach a preto nebude vydávať osvedčenia o úspešne vykonanej skúške. Aby nedochádzalo k tomu, že držitelia povolenia nebudú môcť vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom kvôli situácii, ktorú nedokážu ovplyvniť nová právna úprava zabezpečí, aby v čase keď Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave nebude vykonávať preverovanie znalostí o omamných a psychotropných látkach a preto nebude vydávať osvedčenia o úspešne vykonanej skúške zamestnanca, aby počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie držiteľovi povolenia neplynula lehota na vykonanie preverovania potrebných znalostí zamestnancov, ktorí nemajú odbornú spôsobilosť na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a ktorí neriadia priamo činnosti uvedené v povolení na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Platnosť vydaného osvedčenia sa tak predĺži o tri mesiace od dňa ukončenia výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o omamných látkach).
(3) Spresnenie dokladov, potrebných predložiť pri žiadosti o vydanie nového povolenia, ak držiteľ povolenia oznámil nový rozsah zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami.
„Ak ide o oznámenie nového druhu a rozsahu zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami, k žiadosti sa prikladajú len doklady, ktoré sa vzťahujú na nový druh a rozsah zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami a čestné vyhlásenie žiadateľa, že údaje, na základe ktorých sa pôvodné povolenie vydalo, sa nezmenili“ (ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o omamných látkach).
(4) Zabránenie zrušenia povolenia, ak sa voči držiteľovi povolenia vedie správne konanie vo veci uloženia pokuty alebo sa vykonáva kontrolná činnosť.
„Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preruší konanie o zrušení povolenia začaté podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o omamných látkach, ak sa voči držiteľovi povolenia vykonáva kontrolná činnosť alebo vedie konanie o uložení pokuty podľa zákona o omamných látkach. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v konaní o zrušení povolenia pokračuje až po skončení výkonu kontrolnej činnosti alebo po právoplatnom skončení konania o uložení pokuty podľa zákona o omamných látkach (ustanovenie § 13 ods. 5 zákona o omamných látkach). „Na účely ustanovenia § 13 ods. 5 zákona o omamných látkach je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky oprávnené overiť u príslušného orgánu štátnej správy, či u držiteľa povolenia neprebieha kontrolná činnosť alebo či nie je vedené konanie o uložení pokuty podľa zákona o omamných látkach“ (ustanovenie § 13 ods. 6 zákona o omamných látkach).
(5) Zakotvenie prechodného ustanovenia k zmenám účinným od 01. mája 2021.
„Na osvedčenia vydané do 30. apríla 2021 podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona o omamných látkach sa vzťahujú ustanovenia zákona o omamných látkach v znení účinnom do 30. apríla 2021“ (ustanovenie § 42bb ods. 1 zákona o omamných látkach). „Konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskočilo do 30. apríla 2021, sa dokončí podľa zákona o omamných látkach v znení účinnom do 30. apríla 2021“ (ustanovenie § 42bb ods. 2 zákona o omamných látkach). „Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho, ktorému bolo vydané povolenie do 30. apríla 2021, vo vyhlásení o plánovanej výmere osevnej plochy maku siateho v pestovateľskej sezóne podľa ustanovenia § 16 ods. 7 písm. b) zákona o omamných látkach v znení účinnom od 1. mája 2021 môže uviesť plánovanú výmeru osevnej plochy maximálne vo výmere pozemkov, na ktorých sa má pestovanie vykonávať podľa jeho žiadosti o vydanie povolenia“ (ustanovenie § 42bb ods. 3 zákona o omamných látkach).
Novela okrem vyššie uvedeného výberu zmien prináša aj ďalšie obsahové a legislatívne modifikácie zákona o omamných látkach. Najdôležitejšími zmenami, ktorými sa novela prejavila, sú však doplnenia prílohy č. 1 k zákonu o omamných látkach.
Zmeny v zozname omamných látok a psychotropných látok
Do prílohy č. 1 zákona o omamných látkach („Zoznam omamných látok a psychotropných látok zaradených do I., II. a III. skupiny„) sa dopĺňajú:
(A) Crotonylfentanyl – omamné látky I. skupiny.
Syntetický opioid crotonylfentanyl je považovaný z medicínskeho hľadiska za jeden z najnebezpečnejších syntetických opiodov novej generácie. Látka vykazuje podobnú účinnosť ako morfín. Účinky crotonylfentanylu sú podľa kritického hodnotenia WHO z 21.-25. októbra 2019 podobné ako u fentanylu. V prípade predávkovania môže vyvolať respiračnú depresiu vedúcu k vážnemu poškodeniu zdravia alebo úmrtiu. Užíva sa obdobne ako heroín, respektíve spolu s heroínom. Jeho nezákonná výroba je jednoduchá. Nemá žiadne priemyselné alebo medicínske využitie.
(B) Valerylfentanyl – omamné látky I. skupiny.
Syntetický opioid valerylfentanyl je rovnako ako crotonylfentanyl považovaný z medicínskeho hľadiska za jeden zo syntetických opioidov novej generácie. Látka vykazuje podobnú účinnosť ako morfín. Účinky valerylfentanylu sú podľa kritického hodnotenia WHO z 21.-25. októbra 2019 podobné ako u fentanylu. V prípade predávkovania vyvolávajú respiračnú depresiu, ktorá môže viesť k vážnemu poškodeniu zdravia alebo úmrtiu. Užíva sa obdobne ako heroín, respektíve spolu s heroínom, najčastejšie vo forme tabliet. Nemá žiadne priemyselné alebo medicínske využitie.
(C) AB-FUBINACA – psychotropné látky I. skupiny.
Syntetický kanabinoid AB-FUBINACA má účinky na ľudský organizmus podobné ako ∆9 – tetrahydrokanabinol (THC). Najčastejšie je AB-FUBINACA dostupný v práškovej forme alebo vo forme práškovej sušiny. Užíva sa predovšetkým fajčením. Uvedená látka nemá žiadne medicínske ani priemyselné využitie.
(D) Alfa- pyrolidínhexanón (alfa-PHP) – psychotropné látky I. skupiny.
Syntetický katinón alfa- pyrolidínhexanón, α-PHP má na ľudský organizmus stimulačné účinky podobné ako kokaín, teda spôsobuje zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Dostupný je vo forme bielych alebo žltých kryštálov. Užíva sa orálne, rektálne, inhalovaním alebo pričuchnutím – šňupaním (sniffing). Uvedená látka nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie.
(E) DOC (2,5-dimetoxy-4-chlóramfetamíne) – psychotropné látky I. skupiny.
Halucinogénna látka DOC (2,5-dimetoxy-4-chlóramfetamíne) patrí do skupiny amfetamínov. V rokoch 2013 a 2014 boli zistené úmrtia v dôsledku predávkovania. DOC spôsobuje po užití prudké zvýšenie krvného tlaku a v prípade predávkovania pľúcny edém a krvácanie. Najčastejšie je dostupný vo forme tabliet alebo tripov podobných tripom LSD. Nemá žiadne priemyselné alebo medicínske využitie.
(F) 4F-MDMB-BINACA – psychotropné látky I. skupiny.
Syntetický kanabinoid 4F-MDMB-BINACA má na ľudský organizmus účinky podobné ako ∆9 – tetrahydrokanabinol (THC). Dostupný je vo forme prášku alebo rastlinnej sušiny. Užíva sa predovšetkým fajčením alebo inhalovaním cez vodnú fajku. Medzi konzumentmi je látka známa ako Black Mamba. Látka 4F-MDMB-BINACA je obľúbená medzi nezamestnanými osobami a osobami zo sociálne znevýhodnených skupín. Uvedená látka nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie
(G) 5F-AMB-PINACA – psychotropné látky I. skupiny.
Syntetický kanabinoid 5F-AMB-PINACA má účinky na ľudský organizmus podobné ako ∆9 – tetrahydrokanabinol (THC). Najčastejšie je látka 5F-AMB-PINACA dostupná v práškovej forme alebo vo forme práškovej sušiny. Užíva sa predovšetkým fajčením. V súvislosti s užívaním boli zaznamenané viaceré dopravné nehody, v rámci ktorých boli tri smrteľné, vodiči boli pod vplyvom 5F-AMB.
(H) MDPHP – psychotropné látky I. skupiny.
MDPHP má na ľudský organizmus stimulačné účinky podobné ako kokaín, spôsobuje zvýšenie tlaku, srdcovej frekvencie. Pri užívaní počas tehotenstva môže spôsobiť potrat. Dostupný je vo forme bielych alebo žltých kryštálov. Užíva sa orálne, rektálne, inhalovaním alebo pričuchnutím – šňupaním (sniffing). Medzi užívateľmi je MDPHP známy aj ako opičia hmla alebo firewall. Uvedená látka nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie.
(I) N-etylhexedrón – psychotropné látky I. skupiny.
Syntetický katinón N-etylhexedrón, ktorý má na ľudský organizmus stimulačné účinky podobné ako kokaín, spôsobuje zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Užíva sa orálne vo forme tabliet. Medzi užívateľmi je látka známa ako Henrik, Hexen, HEX a podobne. Uvedená látka nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie.
(J) Izotonitazén – omamné látky II. skupiny.
(K) Etizolam – psychotropné látky III. skupiny.
Ide o látku zo skupiny benzodiazepínov. Na ľudský organizmus má účinky podobné ako lieky Xanax, Klopin a podobne. V kombinácii s alkoholom alebo s inými omamnými látkami alebo psychotropnými látkami môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia alebo smrť.
(L) Flualprazolam – psychotropné látky III. skupiny.
Ide o látku zo skupiny benzodiazepínov. Na ľudský organizmus má sedatívne a anestetické účinky. Dostupný je vo forme bieleho prášku. Flualprazolam sa užíva s inými látkami, najmä syntetickými ópioidmi. Vo svete boli zaznamenané dopravné nehody spôsobené vodičmi pod vplyvom flualprazolamu. Uvedená látka nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie.
Vyradenie CBD zo zoznamu psychotropných látok
Asi najväčšiu pozornosť si však novela vyslúžila vďaka vyradeniu Cannabidiolu, CBD zo skupiny psychotropných látok II. skupiny. K uvedenému vypusteniu CBD zo zoznamu psychotropných látok došlo z dôvodu, že táto látka nie je v zozname psychotropných látok podľa Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971 ani v zozname omamných látok podľa Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961. Z členských štátov Európskej únie, bola na zozname psychotropných látok iba v Slovenskej republike, a to od 1. decembra 2011, čo spôsobovalo aplikačné problémy. Expertný výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre drogové závislosti (ECDD) odporučil dňa 29. augusta 2018 Komisii OSN pre omamné látky (CND), aby zaradila cannabidiol do zoznamu omamných látok. Dňa 24. januára 2019 Expertný výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre drogové závislosti (ECDD) zaslal Sekretariátu Komisie OSN pre omamné látky (CND) odporúčanie týkajúce sa nových psychoaktívnych látok ako aj odporúčanie týkajúce sa aj cannabidiolu. ECDD na svojom 40. zasadnutí odporučilo, aby prípravky obsahujúce cannabidiol neboli zaradené do zoznamu kontrolovaných látok podľa Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961 a neboli pod medzinárodnou kontrolou. Cannabidiol sa podľa dôvodovej správy k novele síce nachádza v konope a konopnej živici, avšak nemá psychoaktívne vlastnosti, nemá potenciál na zneužitie a nemá potenciál produkovať závislosť.
Novela nadobudne účinnosť dňa 01. mája 2021.