Zákon č. 463/2019 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o osobitnom odvode“) sa na Slovensku stal koncom roka 2019 jednou z najviac diskutovaných spoločenských tém. Zvýšenie sadzby osobitného bankového odvodu zarezonovalo verejnou mienkou a vyvolalo intenzívnu diskusiu naprieč spoločensko – politickým spektrom. Aké zmeny novela prináša a čo to vlastne osobitný odvod je?
Zákon o osobitnom odvode z 20. októbra 2011 nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Účelom prijatia zákona o osobitnom odvode bolo podľa pôvodnej dôvodovej správy zavedenie odvodov pre vybrané finančné inštitúcie a snaha prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovaniu systémových rizík a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky. Návrh zákona o osobitnom odvode mal v roku 2011 tiež reagovať na vtedy ešte nedávne skúsenosti z finančnej krízy, ktoré poukázali na výrazný rozsah integrovanosti a prepojenosti finančných trhov a na súvisiace značné riziká ich nestálosti.
Osobitný odvod je odvodom, ktorý je povinná platiť banka alebo pobočka zahraničnej banky, pričom základom pre výpočet odvodu je suma pasív banky vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu (§ 2 písm. a) zákona o osobitnom odvode).
Pasívami sa v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov rozumejú zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov (§ 2 ods. 4 písm. k)). Súvahou vo všeobecnosti chápeme účtovnú bilanciu – súpis majetku (aktíva) a jeho zdrojov (pasíva) v účtovníctve za určité obdobie. Nakoniec vlastné imanie je podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov tvorené vlastnými zdrojmi financovania obchodného majetku podnikateľa (§ 6 ods. 4).
Uhradený osobitný odvod sa považuje za štátne finančné aktívum, vedené na samostatnom mimorozpočtovom účte, ktoré je účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky, na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov, či na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100 % majetkovou účasťou štátu (§ 4 ods. 3).
Povinnosť uhrádzať osobitný odvod vzniká banke od prvého dňa druhého kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom jej bolo udelené bankové povolenie na činnosť alebo v ktorom začala vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 5).
Osobitný odvod banka uhrádza v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok. Samotný proces úhrady osobitného odvodu sa začína povinnosťou banky písomne predložiť správcovi odvodu (1) údaje o sume pasív, vlastného imania, o hodnote finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnote podriadeného dlhu a (2) na vyžiadanie správcu odvodu a v lehote ním určenej predložiť aj účtovnú závierku, iné doklady a informácie na účely preverenia správnosti predložených podkladov a správnosti výšky odvodu (§ 5 ods. 1). Za nepredloženie predmetných dokladov a údajov riadne a včas, a to ani na základe výzvy správcu odvodu, hrozí banke pokuta vo výške od 50 eur do 15 000 eur. Následne banka uhradí samotný osobitný odvod, a to bezhotovostným prevodov v eurách na príslušný účet správcu.
Zákon o osobitnom odvode ustanovuje, že z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou osobitného odvodu a jeho splátok odvodu sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou osobitného odvodu a jeho splátok. Ak banka zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich finančných služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou osobitných odvodov a ich splátok, skutočné dôvody zvýšenia ceny, poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou osobitného odvodu a jeho splátok (§ 6 ods. 1).
Dôležitým subjektom v procese uhrádzania osobitného odvodu je správca odvodu. Je ním daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ak banka nemá sídlo v pôsobnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, správcom odvodu je mieste príslušný daňový úrad v pôsobnosti ktorého má banka sídlo (§ 2 ods. 1). Pre zodpovedanie otázky, čo je daňový úrad pre vybrané subjekty je potrebné pristaviť sa pri § 6 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej správe“). Podľa uvedeného ustanovenia úradom pre vybrané hospodárske subjekty je daňový úrad a vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava. V zmysle § 6 ods. 2 zákona o finančnej správe zaraďujeme medzi vybrané hospodárske subjekty aj banky a pobočky zahraničných bánk.
Z pohľadu vývoja samotnej sadzby osobitného odvodu je potrebné sústrediť sa na jednotlivé historické zmeny výšky sadzby osobitného odvodu.
1. Vo vyhlásenom znení zákona o osobitnom odvode z 20. októbra 2011 bola sadzba osobitného odvodu na príslušný kalendárny rok určená na úrovni 0,4 %.
2. Rovnako aj v období od 1. januára 2012 do 31. augusta 2012 bola sadzba osobitného odvodu na úrovni 0,4 %.
3. V období od 1. septembra 2012 do 28. apríla 2015 ostávala síce sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 %, avšak mohlo dôjsť k jej modifikácii v závislosti od pravidiel, ktoré boli v tomto období upravené v § 8 zákona o osobitnom odvode v znení účinnom od 1. septembra 2012 do 28. apríla 2015.
4. Sadzba osobitného odvodu ostala na rovnakej úrovni až do 24. októbra 2016, kedy došlo k jej najvýraznejšej úprave. Sadzba odvodu bola nastavená na úroveň 0 %, ak § 11 zákona o osobitnom odvode v znení aktuálnom od 24. októbra 2016 do 31. decembra 2019 neustanoví inak. V zmysle ustanovenia § 11 sadzba osobitného odvodu na roky 2017 až 2020 je 0,2 % ročne.
Na základe prezentovaného vývoja sadzieb osobitného odvodu v priebehu rokov 2012 až 2019 možno konštatovať, že sadzba sa po počiatočných rokoch znížila z 0,4 % na 0,2 %, a to od roku 2017. Vyvodiť tiež možno záver, že po uplynutí roka 2020 by v prípade pokračovania existujúceho právneho stavu klesla sadzba osobitného odvodu na úroveň 0 %.
Práve uvedený právny stav je prelomený novelou, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2020. Novela mení znenie ustanovenia § 3 ods. 2, ktorého nové znenie ustanovuje, že sadzba osobitného odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,4 %. Novela tiež zavádza nové ustanovenie § 11a, v zmysle ktorého § 11 sa v roku 2020 neuplatní.
Ako sa vlastne teda osobitný bankový odvod mení a čo tento stručný obsah novely znamená? Ako sme vysvetlili vyššie sadzba osobitného odvodu za roky 2017 až 2020 bola nastavená na úroveň 0,2 %. Od roku 2021 by podľa dovtedajšej úpravy sadzba osobitného odvodu padla na úroveň 0 %. Miesto toho však novela zavádza novú sadzbu osobitného odvodu vo výške 0,4 %. Uvedená sadzba platí už aj pre rok 2020, a to vzhľadom na ustanovenie § 11a, ktoré ruší prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého mala byť výška sadzby osobitného odvodu v rokoch 2017 až 2020 na úrovni 0,2 %.
Podľa dôvodovej správy k novele je jej cieľom zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Novelou má ďalej podľa dôvodovej správy dôjsť k predĺženiu platenia bankového odvodu a úprave sadzby na ďalšie kalendárne roky, aby bola zvýšená finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu a tým posilnená finančná stabilita a schopnosť riešenia potenciálnych krízových situácií. Predkladatelia novely ďalej argumentujú, že prostriedky osobitného odvodu sú štátnymi finančnými aktívami kapitoly Všeobecná pokladničná správa a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora SR, vrátane doplnenia zdrojov Fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady.
Na záver prinášame údaje o ziskoch vybraných slovenských bánk za rok 2018:
Slovenská sporiteľňa, a.s. – 180 176 000 eur;
Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. – 156 286 000 eur;
Tatra banka, a.s. – 109 643 000 eur;
Československá obchodná banka, a.s. – 53 158 000 eur;
Poštová banka, a.s. – 50 394 000 eur;
Prima banka Slovensko, a.s. – 22 013 000 eur;
Prvá stavebná sporiteľňa a.s. – 15 458 000 eur;
Privatbanka, a.s. – 8 430 000 eur;
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. – 1 574 000 eur.
V Oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke – Fondy na riešenie krízovej situácie bánk, KOM (2010) 254 v konečnom znení Európska komisia „podporuje založenie fondu na riešenie krízovej situácie ex ante, financovaného prostredníctvom bankových odvodov (v súlade s rozsahom pôsobenia právnych predpisov EÚ v bankovníctve, t. j. smernice o kapitálových požiadavkách 2006/48/ES) s cieľom uľahčiť riešenie krízovej situácie bánk v úpadku tak, aby sa predišlo nákaze, umožniť bankám riadnu likvidáciu v takom časovom rozvrhu, ktorým sa predíde súrnemu predaju aktív“ .