Cieľom novely je podľa dôvodovej správy zaviesť transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu, ktorý bude zohľadňovať odporúčania Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) založenej Výborom ministrov Rady Európy a prax v iných členských štátoch Európskej únie.
Predkladatelia novely ponúkli na dosiahnutie predmetného cieľa niekoľko prostriedkov: (1) otvorenie prístupu k funkcii generálneho prokurátora aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi, (2) zmena podmienok pre vymenovanie do funkcie generálne prokurátora po vzore kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vrátane bezúhonnosti a požiadaviek na morálnu a osobnú integritu, (3) zavedenie povinného verejného vypočutia kandidátov na funkciu generálneho prokurátora v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky podľa štandardov „grilovania“ kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Dňa 02. septembra 2020 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 241/2020 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novela, ktorá bola odoslaná na zverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky až po vysporiadaní sa Národnej rady Slovenskej republiky s vetom, podaným prezidentkou Slovenskej republiky mení a dopĺňa okrem zákona o prokuratúre aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“), zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) a zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“).
Prvou novinkou, ktorú novela prináša je nové znenie ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre:
„Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní, je bezúhonný, posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu, a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.“ (ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre).
V porovnaní so znením ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre, účinným do nadobudnutia účinnosti novely sa menia kritéria, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu generálneho prokurátora. Kým do účinnosti novely mohol byť za generálneho prokurátora vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasil a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu, po novom sa generálnym prokurátorom môže stať aj „neprokurátor“ spĺňajúci podmienky podľa novelizovaného ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre.
Novela ďalej rozširuje okruh subjektov, oprávnených na podanie návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Zatiaľ čo do účinnosti novely boli oprávnenými na podanie predmetného návrhu len poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, po novom platí, že „návrh na voľbu jedného kandidáta na generálneho prokurátora môžu podať národnej rade (A) poslanec národnej rady, (B) minister spravodlivosti Slovenskej republiky, (C) verejný ochranca práv, (D) Rada prokurátorov Slovenskej republiky, (E) profesijná organizácia právnikov, (F) právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.“ (ustanovenie § 7 ods. 4 zákona o prokuratúre).
Novela ďalej okrem úpravy (A) náležitosti návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora a jeho príloh (ustanovenia § 7 ods. 5 a 6 zákona o prokuratúre), (B) úpravy chápania bezúhonnosti na účely zákona o prokuratúre (ustanovenie § 7 ods. 7 zákona o prokuratúre) alebo (C) úpravy postavenia a statusu „neprokurátora“, ktorý bude zvolený za generálneho prokurátor v čase výkonu jeho funkcie (ustanovenie § 7 ods. 10 zákona o prokuratúre) upravuje aj (D) zmenu vyššie spomínaného ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o prokuratúre.
Novelou sa ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o prokuratúre mení len v písmene a), ktoré prináša zosúladenie existujúcej právnej úpravy s príslušnými ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). Po novom sa v zmysle ustanovenia § 8 ods. 3 psím a) zákona o prokuratúre návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie generálneho prokurátora podáva z dôvodu obmedzenia spôsobilosti generálneho prokurátora na právne úkony právoplatným rozhodnutím súdu. Z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. a) zákona o prokuratúre tak oproti pôvodnému právnemu stavu vypadla možnosť navrhovať odvolanie generálneho prokurátora z dôvodu pozbavenia jeho spôsobilosti na právne úkony, a to v kontexte príslušných zmien CMP. Dôležitejšie na ustanovení § 8 ods. 3 zákona o prokuratúre je však to, že z novely vypadol oproti prvej novele zákona o prokuratúre bod i), ktorý prezidentka v rozhodnutí o vrátení považovala za nesúladný s ústavou. Národná rada Slovenskej republiky sa teda pri schvaľovaní novely rozhodla úplne akceptovať túto prezidentkinu námietku.
Novelou sa okrem zákona o prokuratúre zasahuje aj do zákona o rokovacom poriadku, v ktorom dochádza predovšetkým k úprave kompetencií Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so zmenami zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch. Najpodstatnejšou zmenou zákona o rokovacom poriadku je úprava jeho šestnástej časti, ktorej pôvodný nadpis („Návrhy na vymenovanie a odvolane generálneho prokurátora“) sa mení na „Návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora“. Zákon o rokovacom poriadku tak po novom upravuje nielen pravidlá pri menovaní a odvolávaní generálneho, ale zároveň aj špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálny prokurátor“).
Azda najdôležitejšou zmenou je nové ustanovenie § 125 zákona o rokovacom poriadku, ktoré zavádza aj pri kandidátoch na generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora verejné vypočutie, obdobne ako tomu je pri kandidátoch na sudcov ústavného súdu. V zmysle ustanovenia § 125 zákona o rokovacom poriadku platí:
„Voľbu kandidáta na generálneho prokurátora a voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora vyhlasuje predseda národnej rady, ktorý zároveň uvedie náležitosti vyžadované pre kandidáta na generálneho prokurátora a pre kandidáta na špeciálneho prokurátora. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora a na voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov.“ (ustanovenie § 125 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku).
„Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora alebo návrhy na voľbu kandidátov na špeciálneho prokurátora na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na generálneho prokurátora a kandidátovi na špeciálneho prokurátora vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.“ (ustanovenie § 125 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku).
„Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa ustanovenia § 125 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na generálneho prokurátora a navrhnutých kandidátov na špeciálneho prokurátora a prezidenta republiky; prezidenta republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu generálneho prokurátora alebo o funkciu špeciálneho prokurátora, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát na generálneho prokurátora alebo kandidát na špeciálneho prokurátora odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky, prípadne jeho zástupcu.“ (ustanovenie § 125 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku).
„Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu vyžadované na výkon funkcie generálneho prokurátora alebo na výkon funkcie špeciálneho prokurátora.“ (ustanovenie § 125 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku).
„Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora alebo na voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora alebo na voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.“ (ustanovenie § 125 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku).
„Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa ustanovenia § 125 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos.“ (ustanovenie § 125 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku).
Úprava zákona o sudcoch a prísediacich predstavuje predovšetkým právne a terminologické zosúladenie príslušných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich so zmenami, ktoré novela zaviedla v zákone o prokuratúre, zákone o prokurátoroch a v zákone o rokovacom poriadku.
Na záver sa novela dotýka aj zákona o prokurátoroch. Z väčšieho množstva novelou zavedených zmien vyberáme tie najdôležitejšie.
Podobne ako pri úprave kreovania generálneho prokurátora aj pri kreovaní špeciálneho prokurátora sa otvára priestor aj pre „nepreokurátorov“.
V zmysle nového ustanovenia § 24a ods. 2 zákona o prokurátoroch totiž platí: „Za špeciálneho prokurátora môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní, má odbornú justičnú skúšku, je bezúhonný, posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu špeciálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na zvolenie“ (ustanovenie § 24a ods. 2 zákona o prokurátoroch). Okruh osôb, oprávnených podať Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora sa podľa ustanovenia § 24a ods. 3 zákona o prokurátoroch sa rozširuje nasledovne: „Návrh na voľbu jedného kandidáta na špeciálneho prokurátora môžu podať národnej rade (A) poslanec národnej rady, (B) minister spravodlivosti Slovenskej republiky, (C) verejný ochranca práv, (D) generálny prokurátor, (E) rada prokurátorov, (F) profesijná organizácia právnikov, (G) právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied“ (ustanovenie § 24a ods. 3 zákona o prokurátoroch). Obdobne ako je tomu pri zákone o prokuratúre aj do zákona o prokurátoroch sa novelou vkladajú ustanovenia o (A) náležitostiach a prílohách návrhu na voľbu kandidátov na špeciálneho prokurátora (ustanovenie § 24a ods. 4 a 5 zákona o prokurátoroch), (B) ustanovenie vymedzujúce pojem bezúhonnosť (ustanovenie § 24a ods. 6 zákona o prokurátoroch, či (C) úprava statusu osoby („pôvodne neprokurátora“), zvolenej za špeciálneho prokurátora v čase výkonu predmetnej funkcie (ustanovenie § 7 ods. 9 zákona o prokurátoroch).
V kontexte prezidentkou aplikovaného veta sa Národná rada Slovenskej republiky aj v prípade zákona o prokurátoroch rozhodla námietku prezidentky vo vzťahu k ustanoveniu § 24aa ods. 3 písm. i) (dôvod na odvolanie špeciálneho prokurátora ak svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne nezávisle alebo nestranne) akceptovať a predmetné písmeno i) do ustanovenia § 24a ods. 3 zákona o prokurátoroch vôbec nevkladať. Prezidentkinu námietku nevykonateľnosti ustanovenia § 24aa ods. 3 písm. g) zákona o prokurátoroch Národná rada Slovenskej republiky rovnako akceptovala a v súlade s rozhodnutím o vrátení upravila pôvodné znenie ustanovenia § 24aa ods. 3 písm. g) zákona o prokurátoroch („Národná rada odvolá špeciálneho prokurátora, ak špeciálny prokurátor spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie špeciálneho prokurátora“) v tom zmysle, že sa v zvýraznenej časti citovaného ustanovenia § 24aa ods. 3 písm. g) zákona o prokurátoroch došlo k zmene z disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu na rozhodnutie disciplinárnej komisie, vydané v disciplinárnom konaní. Uvedená úprava vychádzala z rozhodnutia o vrátení, v ktorom prezidentka argumentovala, že špeciálny prokurátor nepatrí medzi subjekty, voči ktorým môže ústavný súd viesť disciplinárne konanie, disciplinárna zodpovednosť je naopak v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 zákona o prokurátoroch zverená disciplinárnej komisii zriadenej na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Na záver si dovoľujeme pripomenúť, že predmetom tohto príspevku boli, vzhľadom na obsahovú a tematickú rozsiahlosť a predĺženie samotného legislatívneho procesu o uplatnenie veta prezidentky, len vybrané ustanovenia novely a rozhodnutia o vrátení. Plné znenie predmetných dokumentov je dostupné na webových sídlach Národnej rady Slovenskej republiky a Zbierky zákonov Slovenskej republiky.
Novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, dňa 08. septembra 2020.