Zákonom č. 61/2009 Z. z. bol s účinnosťou odo dňa 1. marca 2009 novelizovaný zákon o účtovníctve. Predmetná novela zakotvila v zákone o účtovníctve nové pravidlá pre overovanie účtovnej závierky audítorom, zmeny nastali aj v ustanoveniach týkajúcich sa povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a vo väzbe na novelu zákona o dani z príjmov, s ktorou Vás podrobne oboznámilo februárové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, sa novela dotkla aj úpravy zriaďovacích nákladov, možnosti viesť jednoduché účtovníctvo, či zjednodušenú daňovú evidenciu. Obsah a dôsledky tejto novelizácie Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO radi podrobne sprostredkujeme.
Dňa 1. marca 2009 nadobudla účinnosť novela zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o účtovníctve“ alebo len „zákon“), vykonaná zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve (ďalej v texte len „novela zákona o účtovníctve“ alebo len „novela“).
Novela zákona o účtovníctve prináša viaceré zmeny, s ktorými Vás podrobne oboznámime v ďalšom texte, pričom k tým najvýznamnejším patria (1) rozšírenie okruhu účtovných jednotiek, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, (2) zakotvenie nových pravidiel pre overovanie účtovnej závierky audítorom, v rámci ktorých novela zvýšila kritériá pri stanovení prahov na oslobodenie od povinnosti mať účtovnú závierku overenú audítorom, preto po novele už menšie spoločnosti nemajú povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, (3) úpravy týkajúce sa povinnosti zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky, v súvislosti s ktorou novela zvýšila sumy pri stanovení hraníc na oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky, (4) vypustenie možnosti aktivovať zriaďovacie výdavky (náklady) ako dlhodobý nehmotný majetok, ale napríklad aj (5) vykonanie úprav týkajúcich sa zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o dani z príjmov“), možnosť vedenia ktorej bola zakotvená v zákone o dani z príjmov, a to ostatnou novelizáciou vykonanou prostredníctvom zákona č. 60/2009 Z. z., ktorú Vám detailne priblížilo februárové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO. Obdobne ako spomínaná novela zákona o dani z príjmov, aj novela zákona o účtovníctve bola v NR SR prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní.
Vo väzbe na ostatnú novelizáciu zákona o dani z príjmov novela zákona o účtovníctve v ustanovení § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona spresňuje predmet úpravy zákona a v jeho rámci vymedzenie tej účtovnej jednotky, ktorou je fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, po novom však s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú zjednodušenú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov v znení účinnom po jeho ostatnej novelizácii, pričom tieto nie sú účtovnou jednotkou. V súvislosti s doplnením predmetu úpravy zákona o účtovníctve novela v novej poznámke pod čiarou k odkazu 4a doplnila odkaz na § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov v znení účinnom po jeho ostatnej novelizácii, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 60/2009 Z. z., o ktorom sme sa už zmienili.
Zjednodušenej daňovej evidencie sa týkajú aj prechodné ustanovenia zakotvené novelou v § 39f zákona o účtovníctve. Z nového prechodného ustanovenia § 39 ods. 1 zákona o účtovníctve vyplýva, že fyzická osoba, ktorá bola do účinnosti novely, teda do dňa 28. februára 2009, účtovnou jednotkou a po nadobudnutí účinnosti novely, teda po 1. marci 2009, sa rozhodla viesť zjednodušenú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov v znení účinnom po jeho ostatnej novelizácii, uzavrie účtovné knihy k 28. februáru 2009, pričom informácie z účtovných kníh prevedie táto fyzická osoba do daňovej evidencie v rozsahu potrebnom na účely vedenia daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov v znení účinnom po jeho ostatnej novelizácii. Vedenie účtovníctva ukončí uzavretím účtovných kníh, účtovná závierka sa v tomto prípade nezostavuje.
Novela zákona o účtovníctve prináša aj zmeny v úprave účtovných jednotiek ustanovených v § 9 ods. 2 písm. c), d) a e) zákona, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ak spĺňajú zákonom o účtovníctve novovymedzené podmienky. Po novele tak z § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve vyplýva, že účtovné jednotky sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva, výnimkou sú (1) podnikateľ, ktorému to umožňuje osobitný predpis (§ 37 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej v texte len „Obchodný zákonník“), (2) fyzická osoba uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona, o rozšírení znenia ktorého sme sa už zmienili, (3) občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenie právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak spĺňajú podmienku, že nepodnikajú a súčasne, že ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur (6 025 200 Sk) namiesto doterajších 99 581,76 eura (3 000 000 Sk), (4) cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, pri splnení podmienky, že nepodnikajú, pričom jednoduché účtovníctvo môžu po novele viesť aj vtedy, ak sú príjemcami dotácií (grantov) zo štátneho rozpočtu, nakoľko novela splnenie tejto doterajšej ďalšej podmienky už nevyžaduje, (5) pozemkové spoločenstvá, v prípade, ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur (6 025 200 Sk) namiesto doterajších 99 581,76 eura (3 000 000 Sk).
Z upraveného znenia § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve po novele vyplýva, že riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorá (1) je obchodnou spoločnosťou okrem akciovej spoločnosti, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z nasledujúcich 3 podmienok, a to buď podmienka, že (a) celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur (30 126 000 Sk) namiesto doterajších 663 878,38 eura (20 000 000 Sk), pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, a/alebo podmienka, že (b) čistý obrat presiahol 2 000 000 eur (60 252 000 Sk) namiesto doterajších 1 327 756,76 eura (40 000 000 Sk), pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav (novela pri tejto podmienke novým spôsobom definuje výnosy relevantné pre posúdenie výšky čistého obratu), a/alebo podmienka, že (c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30 namiesto doterajších 20, a teda v prípade, ak v obidvoch novelou vymedzených účtovných obdobiach sú splnené aspoň dve z podmienok uvedených v predchádzajúcom texte v písmenách (a) až (c), potom je overenie účtovnej závierky audítorom povinné, ďalej platí, že riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom aj účtovná jednotka, ktorá (2) je akciovou spoločnosťou, (3) ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis (napríklad § 40 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) a (4) ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a zákona o účtovníctve.
Podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom aj právnické osoby, ktoré sú prijímateľmi podielu zaplatenej dane podľa § 50 zákona o dani z príjmov a ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 33 193,92 eura (1 000 000 Sk), a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité, a po novom naviac platí, že táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak, pričom týmto osobitným predpisom je podľa novovčleneného odkazu 26aa do zákona o účtovníctve napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v znení neskorších predpisov, či § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. V prípade, ak týmto právnickým osobám – prijímateľom podielu zaplatenej dane – z osobitných predpisov vyplýva povinnosť mať audítorom overenú účtovnú závierku skôr ako v lehote uvedenej vyššie, teda skôr ako do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, platí pre ich povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom skoršia lehota.
Z nového odseku 5 doplneného do § 19 zákona o účtovníctve vyplýva, že individuálnu priebežnú účtovnú závierku a konsolidovanú priebežnú účtovnú závierku nemusí mať účtovná jednotka overenú audítorom.
Novela sa dotkla aj znenia § 22 ods. 10 zákona o účtovníctve, z ktorého po novom vyplýva, že povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu má materská účtovná jednotka v nasledujúcom účtovnom období, ak podľa údajov z posledných individuálnych účtovných závierok materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok jej dcérskych účtovných jednotiek na všetkých úrovniach konsolidácie v každom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období boli splnené aspoň dve z nasledujúcich 3 podmienok, a to buď podmienka, že (1) celková suma majetku materskej účtovnej jednoty a dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 17 000 000 eur (512 142 000 Sk) namiesto doterajších 11 617 871,61 eura (350 000 000 Sk), pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, a/alebo podmienka, že (2) čistý obrat materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 34 000 000 eur (1 024 284 000 Sk) namiesto doterajších 23 235 743,21 eura (700 000 000 Sk), pričom čistým obratom na tento účel sú tržby z predaja výrobkov, tovarov a z poskytovania služieb, a/alebo podmienka, že (3) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v skupine, teda v materskej účtovnej jednotke a dcérskych účtovných jednotkách, za účtovné obdobie presiahol 250.
V súvislosti s odpisovaním majetku novela rozšírila znenie § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, podľa ktorého naďalej platí, že účtovná jednotka uvedená v § 28 ods. 1 zákona o účtovníctve je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku, a že uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Po novele si účtovná jednotka podľa § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve, o ktorého úprave sme sa už zmienili, účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, môže v odpisovom pláne určiť odpisy podľa osobitného predpisu (teda môže si určiť účtovné odpisy vo výške daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov), ak sú v tomto osobitnom predpise určené inak ako podľa zákona o účtovníctve.
V ustanovení § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve novela vypustila možnosť aktivovať zriaďovacie náklady (výdavky) ako nehmotný majetok, ktoré odo dňa nadobudnutia účinnosti novely, teda odo dňa 1. marca 2009 nie sú považované za nehmotný majetok, a to tak na účely účtovné ako aj daňové, takže zriaďovacie náklady (výdavky) nemôžu byť aktivované do nehmotného majetku spoločnosti a všetky tieto náklady (výdavky) sa zaúčtujú na príslušné nákladové účty v prvom účtovnom období. Úpravy zriaďovacích nákladov sa dotkla aj ostatná novela zákona o dani z príjmov, ktorú sme pre Vás podrobne spracovali vo februárovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Novela doplnila úpravu obsiahnutú v druhej vete § 32 ods. 2 zákona o účtovníctve, a tak po novele platí, že ak účtovná jednotka prenáša účtovný záznam mimo účtovnej jednotky prostredníctvom informačného systému, považuje sa účtovný záznam za preukázateľný, ak sa prenášal spôsobom podľa § 33 zákona o účtovníctve, pričom účtovný záznam určený na prenášanie musí obsahovať podpisový záznam, ktorým po novele môže byť účtovnými jednotkami vzájomne uznávaný obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej forme. Účtovný záznam musí byť podpísaný najneskôr v okamihu jeho odovzdania na prenos.
Novela do zákona o účtovníctve včlenila aj prechodné ustanovenia, pričom tieto sú zakotvené v novom § 39f zákona pod názvom „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009″.
O úprave vyplývajúcej z § 39f ods. 1 zákona o účtovníctve sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte.
V novom ustanovení § 39f ods. 2 zákona o účtovníctve novela upravila aplikáciu ustanovení § 9, § 19, § 22 a § 28 zákona o účtovníctve v znení účinnom odo dňa 1. marca 2009, zo znenia ktorého vyplýva, že ustanovenia § 9, § 19, § 22 a § 28 zákona o účtovníctve v znení účinnom odo dňa 1. marca 2009 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. marcu 2009 a neskôr.
Predchádzajúce dve novelizácie zákona o účtovníctve vykonané s účinnosťou odo dňa 1. decembra 2008 zákonom č. 465/2008 Z. z. s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1. januára 2009 a ďalej zákonom č. 567/2008 Z. z., ktorý taktiež nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2009, sme Vám dali do pozornosti v predposlednom mimoriadnom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO Špeciál, v ktorom sme v jeho samostatnej časti IX pre Vás spracovali výklad všetkých sprievodných novelizácií, ktoré boli prostredníctvom zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonané v 28 zákonoch a tiež v samostatnej časti XII venovanej tzv. rezortným eurozákonom.