Podrobne prihliadneme k zmenám i k nepriamym novelizáciám, ktoré vyvstali v súvislosti s poslednou novelou stavebného poriadku.
- septembra 2005 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. V týchto dňoch zákon signoval prezident SR. Nová právna úprava, účinná od 1. novembra 2005, realizuje uznesenie vlády ešte z februára roku 2000.
ÚČEL A CIEĽ NOVEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY
Účelom pomerne výraznej legislatívnej zmeny, ktorú novela stavebného zákona nastala, je zosúladenie disproporcií medzi právnou úpravou reprezentovanou stavebným zákonom a špeciálnymi úpravami reglementujúcimi iné verejné záujmy v území, najmä v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy, ochrany lesného pôdneho fondu, ochrany životného prostredia a jeho zložiek, požiarnej ochrany, civilnej ochrany, ochrany zdravia, pamiatkovej ochrany, v oblasti nakladania s vodami, dopravy, obrany a v ďalších oblastiach podľa osobitných predpisov vo vzťahu ku konaniam podľa stavebného zákona. Cieľom zmeny právnej úpravy je odstránenie neodôvodnene zdĺhavých správnych konaní vykonávaných stavebným úradom, nejednotnosti postavenia, práv a povinností dotknutých správnych orgánov, nejednotnosti v terminológii, nedôsledného uplatňovania koncentračnej zásady v konaní a pod.
POJEM A POSTAVENIE DOTKNUTÝCH ORGÁNOV
Doplnenie stavebného zákona spočíva predovšetkým v novom riešení postavenia orgánov štátnej správy a iných dotknutých orgánov zúčastnených na povoľovacom konaní, a to prostredníctvom vymedzenia pojmu dotknutý orgán. Dotknutým orgánom sa rozumie orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1 zákona, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, ďalej obec, ak nie je stavebným úradom podľa zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území a napokon i vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
ZÁVÄZNÉ STANOVISKÁ
Na účely povoľovacích konaní zjednocuje novela doposiaľ rozličné označenie právnych dokumentov – stanovísk, vyjadrení, súhlasov a ďalších, pod súhrnný právny pojem záväzné stanoviská. Súčasne i upravuje právny základ a spôsob nakladania so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov v povoľovacích konaniach, predovšetkým na platforme námietok proti ich obsahu uplatnených v prvostupňovom, resp. aj v odvolacom konaní, vedenom stavebným úradom.
POSILNENIE KONCENTRAČNEJ ZÁSADY
Novelou sa opäť kladie zvýšený dôraz na dodržiavanie procesných lehôt, a to prostredníctvom implementácie koncentračnej zásady i do odvolacieho konania. Precíznejšie sú upravené i lehoty na uplatnenie záväzných stanovísk dotknutých orgánov a pripomienok a námetov účastníkov konania s prehĺbením zodpovednosti dotknutých orgánov za predpokladu, že dôjde k zmeškaniu lehoty.
PROCESNÝ POSTUP PRE ÚZEMNÉ A STAVBNÉ KONANIE
Konkretizuje sa procesný postup pre územné konanie a stavebné konanie tak, aby sa v nich neriešili opakovane tie isté okruhy otázok vyriešené v predchádzajúcom, najmä územnom konaní. S tým súvisí i povinnosť dotknutých orgánov v záväznom stanovisku vyjadrené požiadavky oprieť o príslušnú právnu úpravu, ako aj povinnosť vyjadriť jednoznačne, či je bez ďalšieho platné aj pre nasledujúce správne konanie. Novinkou je doplnený ods. 3 v § 35, podľa ktorého ak stavebný úrad zastaví územné konanie z dôvodu, že došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, na zastavenie konania nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania. Novela taktiež uvádza do právneho života i ďalšie osobitné procesné úpravy odlišné od všeobecnej úpravy správneho konania, ktoré zjednodušujú procesné postupy a použitie stavebného zákona v praxi. Obligatórne je napr. do kolaudačného konania prizvaný projektant a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou i osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Doposiaľ býval podľa platnej úpravy prizvaný do konania len v prípade, ak stavebný úrad rozhodol o účelnosti takéhoto kroku.
SLOVENSKÁ STAVEBNÁ INŠPEKCIA
Zákon ďalej upresňuje postavenie a pôsobnosť Slovenskej stavebnej inšpekcie ako štátnej rozpočtovej organizácie a súčasne i ako odborného orgánu, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny stavebný dohľad. Inšpekcia pritom predovšetkým vykonáva dohľad nad plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami stavebných úradov, dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom účastníkom výstavby a iných opatrení v území, dodržiavaním všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, ako aj základných požiadaviek na stavby, ak dohľad nevykonáva iný orgán podľa osobitného predpisu a použitím vhodných stavebných výrobkov v stavbách.
NEPRIAMA NOVELIZÁCIA ĎALŠÍCH PREDPISOV
Novelizácia stavebného zákona, jednoznačne podmienená zmenami v niektorých osobitných predpisoch, nepriamo novelizovala i ďalšie právne predpisy: zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, zákon o ochrane zdravia ľudí, zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o dráhach, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon o civilnom letectve (letecký zákon), zákon o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon), zákon o inšpekcii práce, zákon o vnútrozemskej plavbe, zákon o odpadoch, zákon o ochrane pamiatkového fondu, zákon o ochrane ovzdušia, zákon o veterinárnej starostlivosti, zákon o ochrane prírody a krajiny a zákon o vodách (vodný zákon).
STAVBA DIAĽNIC, CIEST A MIESTNYCH KOMUNIKÁCIÍ A NOVÁ ÚPRAVA CESTNÉHO ZÁKONA
Mnohé z týchto noviel sa sústredia najmä na zjednotenie pojmoslovia, v iných sa uskutočnili pomerne významné zmeny. K nim patrí i pozmenená úprava cestného zákona týkajúca sa povoľovania stavieb diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Na začatie týchto stavieb je ako doposiaľ potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad – v tomto prípade Ministerstvo dopravy, ciest a komunikácií Slovenskej republiky. Povolenie sa nevyžaduje a stačí iba ohlásenie, ak ide o (1) stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje do ich nosnej konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob užívania, (2) udržiavacie práce na cestnom telese a na súčastiach pozemných komunikácií, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie alebo o (3) udržiavacie práce na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Ani ohlásenie sa nevyžaduje v prípade, ak ide o udržiavacie práce, ktorých vykonávanie nemôže ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad ani životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie, ktorými nedochádza k zmene šírkového usporiadania pozemnej komunikácie ani k zmene jej smerového alebo výškového priebehu trasy, ktoré nevyžadujú uzávierku pozemnej komunikácie alebo ktorými sa nezasahuje do práv vyplývajúcich zo styku pozemnej komunikácie s dráhou alebo inou komunikáciou, s vedeniami každého druhu alebo s vodnou stavbou či z pripojení na cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie a z vjazdov na susedné nehnuteľnosti a z výjazdov z nich.