Zmeny sa po novom dotýkajú aj problematiky verejných výskumných inštitúcií. Novinky sa prejavujú najmä v zmenách zloženia niektorých orgánov verejných výskumných inštitúcií, zmenách v spôsobe kreovania niektorých orgánov verejných výskumných inštitúcií, či v znižovaní počtu dokumentov zakladaných do zbierky listín verejných výskumných inštitúcií.
Dňa 21. septembra 2021 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 346/2021 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VVI“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novelou dochádza okrem zákona o VVI aj k zmenám alebo doplneniu: (A) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Štátnej pokladnici“), (B) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), (C) zákona
č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii štátnej podpory“), (D) zákona č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií MOSR“), (E) zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií MSSR“) a (F) zákona č. 111/2018 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií UPVI“).
Cieľom novely je predovšetkým: (A) zmena zloženia správnej rady (doplnenie členov vymenúvaných zakladateľom), (B) zmena zloženia vedeckej rady (doplnenie odborníkov z príbuzných oblastí), (C) zmena vedeckej rady z obligatórneho orgánu na fakultatívny, (D) doplnenie doktorandov do voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie, (E) zmena pri vymenúvaní vedúceho organizačnej zložky (presun pôsobnosti zo zakladateľa na riaditeľa), (F) doplnenie možnosti zámeny prioritného majetku, (G) zníženie počtu dokumentov zakladaných do zbierky listín, (H) zavedenie vekového obmedzenia zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie obdobne ako pri vysokoškolských učiteľoch, resp. pri pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Vzhľadom na obsahovú rozsiahlosť vlastného textu novely prinášame v tomto príspevku prehľad najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o VVI a ďalších právnych predpisov priniesla a odkazujeme na plné znenie novely, dostupnej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Novela prináša najmä nasledovné zmeny.
(1) Zavedenie povinnosti zakladateľa zverejňovať vnútorné predpisy verejnej výskumnej inštitúcie (ďalej len „v. v. i.“).
Novela ustanovuje, že vnútorné predpisy, ktoré vydáva zakladateľ, uverejňuje práve zakladateľ. Ak by sa táto povinnosť ponechala na v. v. i., existencia viacerých v. v. i. v pôsobnosti jedného zakladateľa (najmä prípad Slovenskej akadémie vied (ďalej len „SAV“)) by znamenala zbytočné uverejňovanie toho istého a tiež zvýšenie rizika uverejnenia rôznych alebo časovo neaktuálnych textov vnútorných predpisov zakladateľa na webových sídlach rôznych v. v. i. v jeho pôsobnosti. Presun tejto povinnosti na zakladateľa umožní získanie istoty uverejnenia autentického a aktuálneho textu a odbremenenie jednotlivých v. v. i. (ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) a § 3 ods. 3 písm. e) zákona o VVI).
(2) Uverejňovanie materiálov, o ktorých rokujú kolektívne orgány v. v. i.
Jednotlivé kolektívne orgány v. v. i. môžu rokovať o materiáloch rôznej povahy (koncepcia, návrh, finálne znenie dokumentu alebo návrhu dokumentu…) a môžu obsahovať informácie vykazujúce rôznu mieru citlivosti z pohľadu práv a právom chránených záujmov v. v. i. Plošná povinnosť v. v. i. uverejňovať tieto materiály by zaťažila predsedu/člena/členov rád v. v. i. potrebou systematicky skúmať obsah materiálov určených na prerokovanie s cieľom zistiť, či materiály neobsahujú informácie, ktorých zverejnením by mohla vzniknúť ujma na právach alebo právom chránených záujmoch v. v. i. alebo či nie je daný iný právny dôvod pre nezverejnenie informácií obsiahnutých v materiáloch podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). Keďže prevažná väčšina členov orgánov v. v. i. nebude mať právnické vzdelanie (budú to najmä výskumní pracovníci), zistenie, či nie je daný niektorý právny dôvod pre nezverejnenie informácií obsiahnutých v materiáloch, bude pre členov orgánov v. v. i. problematické. Pre porovnanie, české v. v. i. nemajú povinnosť zverejňovať ani materiály určené na prerokovanie v radách v. v. i. ani zápisnice z ich zasadnutí. Takúto povinnosť nemajú ani slovenské verejné vysoké školy (ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) tretí bod a § 42 ods. 1 písm. d) zákona o VVI – vypustenie).
(3) Zavedenie fakultatívnej povahy vedeckej rady pri tzv. infraštruktúrnych v. v. i.
V tejto súvislosti, vo vzťahu k zakladacej listine sa novelou ustanovuje, že zakladateľ môže v zakladacej listine prevažne infraštruktúrnej v. v. i. výslovne určiť, že ide o takýto typ v. v. i., a či sa v nej zriaďuje vedecká rada alebo nie. Pre väčšinu budúcich v. v. i. bude ťažiskovým predmetom hlavnej činnosti uskutočňovanie výskumu, čo odôvodňuje existenciu vedeckej rady.
Nakoľko ale pre infraštruktúrne v. v. i. bude ťažiskovým predmetom hlavnej činnosti iná činnosť ako uskutočňovanie výskumu, vyvoláva to otázku nutnosti existencie vedeckej rady. Preto novela ustanovuje, že bude na zvážení zakladateľa určiť, či prípadná minoritná činnosť uskutočňovania výskumu alebo inej vedeckej, pedagogickej alebo osobitnej činnosti prevažne infraštruktúrnej v. v. i. a prítomnosť relevantného počtu výskumných pracovníkov v nej odôvodňuje zriadenie vedeckej rady. Prevažne infraštruktúrne v. v. i. nebudú uskutočňovať výskum, alebo iba v obmedzenej miere, ale budú poskytovať služby iným, prevažne výskumným v. v. i. založeným rovnakým zakladateľom. Podriadenosť záujmov prevažne infraštruktúrnej v. v. i. záujmom prevažne výskumných v. v. i. založených rovnakým zakladateľom odôvodňuje obmedzenie rozhodovacej autonómie správnej rady v. v. i., ktorá je zabezpečená jej právomocami a volebnou legitimitou od zamestnancov v. v. i. Možnosť vymenúvať členov správnej rady prevažne infraštruktúrnej v. v. i. umožní zakladateľovi ubezpečiť sa, že výkon právomocí správnej rady bude smerovať v prvom rade k uspokojeniu potrieb prevažne výskumných v. v. i. (ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) až f), § 15 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 2 zákona o VVI).
(4) Dozorná rad v. v. i.
Skúsenosť s kreáciou dozorných rád v. v. i. pri transformácii organizácií SAV na v. v. i. v roku 2018 ukázala, že zdrojom komplikácií bolo aj to, že vzťah medzi v. v. i. a členom dozornej rady v. v. i. sa v zásade spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa ustanovenia § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a preto aj prípadná zodpovednosť člena dozornej rady voči samotnej v. v. i. by bola objektívnou zodpovednosťou podľa Obchodného zákonníka. Členmi dozorných rád v. v. i. budú zväčša zamestnanci zakladateľa v. v. i. (s ekonomickým alebo právnym vzdelaním alebo so skúsenosťami s riadením vo vedeckej organizácii). Táto skutočnosť svedčí v neprospech voľby obchodnoprávnej úpravy zmluvného vzťahu (mandátna zmluvy) a obchodnoprávnej zodpovednosti, pretože členovia dozornej rady v. v. i. – zamestnanci zakladateľa v. v. i. nie sú podnikateľmi a vzťah vznikajúci pri výkone funkcie člena dozornej rady v. v. i. nie je ani tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Táto skutočnosť skôr odôvodňuje voľbu občianskoprávneho zmluvného vzťahu (príkazná zmluva) a občianskoprávnej zodpovednosti (ustanovenie § 420 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)), pretože občianskoprávna zodpovednosť – podobne ako zodpovednosť podľa zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) (ustanovenie § 179 a nasl. Zákonníka práce) je subjektívnou (hoci v prípade občianskoprávnej zodpovednosti sa zavinenie prezumuje – ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka) (ustanovenie § 19 ods. 10 zákona o VVI).
(5) Model úveru pre v. v. i.
Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akademického senátu vysokej školy a správnej rady používať ako zdroj financovania aj bankový úver na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov. Verejné vysoké školy iba informujú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) o predpokladanej výške úveru, o podrobnostiach jeho čerpania a splácania a o dohodnutých zmenách úveru najneskôr 15 dní pred uzatvorením zmluvy o úvere alebo dodatku k nej. Ponechanie doterajšieho režimu možnosti čerpania úveru v. v. i., teda nemožnosť úveru ako možného zdroja financovania výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i., by malo podľa predkladateľov novely za následok (A) potenciálne zníženie objemu výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i., ktorá by inak mohla byť uskutočňovaná vďaka úveru, (B) väčšie nároky na verejné zdroje financovania výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i. a (C) znevýhodnenie v. v. i. oproti verejným vysokým školám, ktoré môžu na financovanie výskumnej a vývojovej činnosti využiť aj úver.
Zatiaľ čo verejné vysoké školy môžu čerpať úver so súhlasom svojich dvoch vnútorných orgánov (akademický senát a správna rada), v. v. i. by mohli uzatvoriť úverovú zmluvu po súhlase/schválení (A) svojho vnútorného orgánu (správna rada alebo dozorná rada), (B) svojho zakladateľa a (C) ministerstva financií. Zákon o VVI upravuje hodnotiace kritérium, na základe ktorého dozorná rada v. v. i. schváli alebo neschváli uzatvorenie úverovej zmluvy v. v. i. Týmto kritériom je súladnosť s požiadavkou na riadne a hospodárne využívanie majetku v. v. i. Keďže dozorná rada v. v. i. je „predĺženou rukou“ zakladateľa vo v. v. i. a keďže správna rada v. v. i. plní rovnakú úlohu dohľadu nad riadnym hospodárením v. v. i. toto hodnotiace kritérium budú na základe analógie, resp. podobnosti úloh, aplikovať pri rozhodovaní o schválení uzatvorenia úverovej zmluvy v. v. i. aj správna rada v. v. i. a zakladateľ v. v. i. Naopak, právne predpisy neupravujú kritérium, na základe ktorého ministerstvo financií bude rozhodovať, že odsúhlasí alebo neodsúhlasí uzavretie úverovej zmluvy v. v. i. Ponechanie povinnosti predchádzajúceho súhlasu ministerstva financií s uzatvorením akejkoľvek úverovej zmluvy v. v. i. by malo za následok (A) sťaženie možnosti v. v. i. reálne uzatvoriť úverovú zmluvu, pretože, na jednej strane, ministerstvo financií nemalo žiadnu lehotu na rozhodnutie (o daní alebo nedaní súhlasu) a neriadilo sa pri rozhodovaní žiadnym vopred známym hodnotiacim kritériom, a na strane druhej, ponuka úveru je bankou zväčša časovo obmedzená, (B) sťaženie možnosti v. v. i. zabezpečiť vlastné spolufinancovanie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov z úveru a tým aj zníženie šance, že čerpaním úveru – napriek veľmi miernemu zvýšeniu dlhu sektora verejného sektora – sa dostaví pozitívny následok v podobe vytvorenia hmotných aktív mnohonásobne vyššej hodnoty a skokového zlepšenia materiálneho vybavenia v. v. i., a (C) znevýhodnenie v. v. i. oproti verejným vysokým školám, ktoré môžu dosiahnuť uzatvorenie úverovej zmluvy po absolvovaní schvaľovacieho procesu iba internými orgánmi (ustanovenia § 24 ods. 7 a § 24 ods. 10 zákona o VVI).
(6) Rozšírenie možných spôsobov nakladania s prioritným majetkom v. v. i.
Pre dosiahnutie zvýšenia flexibility pri nakladaní s majetkom v. v. i. dochádza k rozšíreniu možných spôsobov nakladania s prioritným majetkom aj o (A) zámenu majetku so sesterskou v. v. i., (B) zámenu majetku so zakladateľom; v tomto prípade pri rešpektovaní obmedzení vyplývajúcich aj zo zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“), a (C) zámenu majetku s inou osobou. Novela rozširuje možnosti hospodárneho využitia majetku v rámci skupiny v. v. i. spadajúcich do pôsobnosti jedného zakladateľa a tým umožňuje vyhnúť sa nutnosti komplikovanejšieho a rozpočtovo náročnejšieho spôsobu uspokojovania priestorových a iných vecných potrieb v. v. i. subjektmi súkromného sektora v situácii, keď by mohli byť uspokojené sesterskými v. v. i. alebo zakladateľom. Až v prípade nezáujmu sesterských v. v. i. alebo zakladateľa by prichádzala do úvahy zámena s inou osobou. Majetok, ktorý by v. v. i. získala zo zámeny za svoj prioritný majetok, by automaticky nadobudol štatút prioritného majetku, aj keď ho predtým u pôvodného vlastníka (sesterská v. v. i., zakladateľ, iná osoba) nemal. V súvislosti s požiadavkou predchádzajúceho súhlasu ministerstva financií alebo vlády Slovenskej republiky sa pri darovaní alebo zámene bude vyžadovať súhlas len ak ide o darovanie svojmu zakladateľovi alebo ak ide o zámenu so svojim zakladateľom. Ak ide o darovanie v. v. i. v pôsobnosti rovnakého zakladateľa alebo o zámenu s v. v. i. v pôsobnosti rovnakého zakladateľa tento súhlas sa nevyžaduje (ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 a § 31 ods. 4 zákona o VVI).
(7) Zavedenie fakultatívnej povahy štatútu a pravidiel tvorby rozpočtu v. v. i.
Novela ustanovuje, že štatút a pravidlá tvorby rozpočtu sa stanú iba fakultatívne vydávanými vnútornými predpismi. Skúsenosť s prípravou obsahu štatútov a organizačných poriadkov organizácií SAV pri transformácii na v. v. i. v roku 2018 ukázala, že (A) rozlišovanie vecného zamerania štatútu v. v. i. a organizačného poriadku v. v. i. je problematické, (B) väčšina ustanovení štatútu iba reprodukuje a systematizuje pravidlá vyplývajúce z rôznych iných prameňov alebo odkazuje na iné pramene a (C) štatút má iba veľmi obmedzený vlastný normatívny obsah. Právna úprava verejných výskumných inštitúcií v Českej republike predpokladá, že v. v. i. bude mať iba dva dokumenty so všeobecným vecným zameraním, a to (1) zriaďovaciu listinu a (2) organizačný poriadok. Z vyššie uvedených dôvodov je pre v. v. i. – popri existencii zakladacej listiny – paralelná existencia štatútu a organizačného poriadku zbytočná. Skúsenosť s prípravou pravidiel tvorby rozpočtu v. v. i. SAV (prijatých pri transformácii organizácií SAV na v. v. i. v roku 2018) ukazuje, že veľká väčšina ich ustanovení iba reprodukuje pravidlá týkajúce sa rozpočtu v. v. i. vyplývajúce z rôznych iných prameňov a odkazuje na ďalší vnútorný predpis (zásady rozpisu finančných prostriedkov poskytovaných zakladateľom v. v. i. v jeho pôsobnosti), a teda že majú iba veľmi obmedzený vlastný normatívny obsah.
Priestor pre vlastný normatívny prínos tohto vnútorného predpisu v. v. i. je malý aj z dôvodu existencie ďalších právnych predpisov majúcich dopad na tvorbu rozpočtu v. v. i. Na druhej strane, pravidlá tvorby rozpočtu v. v. i. môžu mať význam pre niektoré v. v. i., ktoré vzhľadom na svoju veľkosť, rôznorodosť príjmov a výdavkov, resp. vysokú mieru vnútornej štruktúrovanosti môžu mať záujem využiť priestor, ktorý ponechávajú viaceré všeobecne záväzné predpisy, a prostredníctvom tohto vnútorného predpisu upraviť pravidlá tvorby svojho rozpočtu zohľadňujúc uvedené špecifiká. Z uvedeného dôvodu novela ustanovuje, že pravidlá tvorby rozpočtu v. v. i. budú fakultatívne vydávaným vnútorným predpisom v. v. i. (ustanovenie § 37 ods. 1 a 2 zákona o VVI).
(8) Zmeny v zákone o Štátnej pokladnici.
Novelou dochádza k spresneniu ustanovení zákona o Štátnej pokladnici tak, aby v. v. i. boli uvedené nielen ako klienti Štátnej pokladnice, ale aj ako klienti, ktorých rozpočet a výdavky bude Štátna pokladnica realizovať spôsobom podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a 3 zákona o Štátnej pokladnici. V tejto súvislosti sa v. v. i. dopĺňa aj medzi klientov, o ktorých Štátna pokladnica zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie a z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy a tiež medzi klientov, na ktorých sa budú vzťahovať ustanovenia o postupoch pri predkladaní žiadosti o realizáciu platobnej operácie (ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a), § 7 ods. 1 a 3 a § 8 ods. 1 zákona o Štátnej pokladnici).
(9) Zmeny v zákone o DPH.
Novelou sa zavádza nástroj na fiškálnu podporu dodávok pre potreby výskumu. Zavedenie nástroja je koncipované v súlade s čl. 36 smernice Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru (ďalej len „smernica“). Podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) smernice pri dovoze tovaru sú od dane oslobodené len zvieratá, ktoré boli bezplatne zaslané. Pri dovoze biologických a chemických látok je oslobodenie od dane aj pre prípady, kedy sú takéto látky poskytnuté odplatne (ustanovenie § 48 ods. 2 písm. i) a j) zákona o DPH).
(10) Zmeny v zákone o organizácii štátnej podpory.
Na základe skúseností z aplikačnej praxe dochádza k rozšíreniu zákonom o organizácii štátnej podpory ustanoveného rozsahu pôsobnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja, v rámci ktorého môže nadväzovať aktívnu spoluprácu s ministerstvom školstva a jeho priamo riadenými organizáciami. Uvedená zmena umožní uplatnenie skúseností a poznatkov agentúry pri posudzovaní širšieho okruhu žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov, ako tomu bolo doposiaľ. V dôsledku uvedeného je možné predpokladať celkové zefektívnenie poskytovania štátnej podpory výskumu a vývoja (ustanovenie § 12 ods. 12 zákona o organizácii štátnej podpory).
(11) Zmeny v zákone o poskytovaní dotácií MOSR a zákone o poskytovaní dotácií MSSR.
Po novom sa v. v. i. zahrňujú medzi subjekty oprávnené uchádzať sa o dotácie podľa rezortných dotačných zákonov obdobne, ako sa okruh oprávnených subjektov v jednotlivých dotačných zákonoch rozširoval samotným zákonom o VVI v roku 2017. Vzhľadom na to, že jednotlivé v. v. i. sú povinné mať svoje účty vedené výlučne v Štátnej pokladnici, upravuje sa technicky táto skutočnosť aj v príslušných ustanoveniach zákona o poskytovaní dotácií MOSR a zákona o poskytovaní dotácií MSSR.
(12) Zmeny v zákone o poskytovaní dotácií UPVI.
Okrem úpravy obdobnej ako je tomu pri zákone o poskytovaní dotácií MOSR a zákone o poskytovaní dotácií MSSR sa novelou do zákona o poskytovaní dotácií UPVI zavádza aj rozšírenie oprávnených žiadateľov o dotáciu. Vo vzťahu k zverejňovaniu výzvy na predkladanie žiadostí najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí na webovom sídle Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky dochádza na základe skúseností z aplikačnej praxe k skráteniu tejto lehoty na jeden mesiac.
Novela nadobúda účinnosť dňa 01. novembra 2021.