Dňa 1. apríla 2008 nadobudla účinnosť novela zákona o výkone trestu odňatia slobody vykonaná zákonom č. 93/2008 Z. z., s obsahom ktorej Vás v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO podrobnejšie oboznámime. Novela prináša zmeny v úprave niektorých finančných náležitostí odsúdených, ktoré súvisia s rozdelením dôchodku a niektorých dávok sociálneho poistenia, so zrážkami z pracovnej odmeny odsúdených, s poradím zrážok na úhradu pohľadávok, novelou sa ďalej čiastočne upúšťa od postupu podľa Správneho poriadku v disciplinárnych konaniach.
Dňa 1. apríla 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 93/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej v texte len „novela zákona o výkone trestu odňatia slobody“ alebo len „novela“).
Novelou zákona o výkone trestu odňatia slobody sa vypustila výnimka, na základe ktorej sa psychologické vyšetrenie osobnosti nevykonávalo u odsúdených so zvyškom trestu kratším ako šesť mesiacov. Na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu je Zbor väzenskej a justičnej stráže SR (ďalej v texte len „ZVaJS SR“) oprávnený spracovávať osobné údaje odsúdených v rozsahu identifikačných znakov a v tejto súvislosti novela spresňuje povinnosť odsúdených podrobiť sa na výzvu psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave a úkonom súvisiacim s odobratím fyzických, fyziognomických a biologických identifikačných znakov.
Novela zákona o výkone trestu odňatia slobody spresňuje úpravu týkajúcu sa dekompenzačnej cely, pričom uvedený pojem nahrádza pojmom kompenzačná miestnosť. Odsúdený sa do tejto miestnosti umiestni len na nevyhnutne potrebný čas, a to za účelom kompenzácie stavu nekontrolovaného správania, pokiaľ neskončia prejavy takéhoto správania. Nejedná sa teda o miestnosť určenú na ubytovanie odsúdeného a jej interiér musí byť stavebne riešený bez akýchkoľvek ostrých hrán a výčnelkov, pričom kompenzačná miestnosť musí spĺňať aj požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie.
Novela spresňuje povinnosť lekára informovať riaditeľa ústavu o vážnom ochorení alebo zranení odsúdeného, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie, pričom riaditeľ ústavu po novom informuje o skutočnostiach týkajúcich sa vážneho ochorenia alebo zranenia odsúdeného osoby, ktoré majú právo byť informované o zdravotnom stave odsúdeného až na základe ich podnetu a nie automaticky.
V úprave používania telefónu odsúdeným novela ruší prítomnosť príslušníka ZVaJS SR pri telefonovaní odsúdeného a zavádza oprávnenie ZVaJS SR upraviť rozsah a čas prístupu odsúdeného k telefónnemu automatu v ústavnom poriadku, pričom odsúdený má právo telefonovať blízkym osobám najmenej dvakrát za mesiac v trvaní 15 minút a môže volať najviac piatim osobám, ktoré uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Novela súčasne oprávňuje ZVaJS SR hovor odsúdeného kontrolovať prostredníctvom kamery a elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru, pričom tento záznam môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej finančnej čiastke. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať aj s inou osobou, alebo v inom než ústavným poriadkom vyhradenom čase. Náklady spojené s použitím telefónu uhrádza odsúdený.
Novela prináša spresnenia aj v úprave týkajúcej sa korešpondencie, pričom súčasne zakotvuje, že výkon práva odsúdeného odosielať a prijímať korešpondenciu v mene odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody zabezpečuje ústav. Novela zákona o výkone trestu odňatia slobody ustanovuje, že povolená hmotnosť a rozmery korešpondencie sú určené v zmysle podmienok platných pre poštové služby upravených zákonom č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. V úprave prijímania balíkov prináša novela rozšírenie obmedzení odsúdeného. V balíku adresovanému odsúdenému zakazuje zasielať (okrem iného) aj akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za zdraviu škodlivé potraviny v zmysle osobitného predpisu (ktorým je zákon o potravinách), alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať, cigarety, tabak a iné tabakové výrobky a akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení, alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach, napríklad zaváraním v sklenených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne. Ak balík obsahuje niektorú z vyššie zakázaných vecí a taká vec sa vracia odosielateľovi prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok platných pre poštové služby upravených zákonom č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.
Novela prináša zmenu aj v úprave prijímania peňažných prostriedkov a nakladania s nimi, pričom odsúdený môže peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho konte použiť len na nákup základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, na úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak odsúdený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného čerpania peňažných prostriedkov na pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu a na pohľadávky ostatných oprávnených osôb evidovaných v ústave.
Precíznejšie sa upravuje prijímanie peňažných prostriedkov a nakladanie s nimi aj v tom smere, že sa ustanovujú podmienky, za splnenia ktorých môže odsúdený čerpať úložné z čistej pracovnej odmeny a úložné po rozdelení nemocenských dávok a úrazových dávok, pričom toto čerpanie je možné len vtedy, ak úhrn prevyšuje 50% zo sumy životného minima stanovenej zákonom o životnom minime. Novelizáciou sa precizuje aj doterajšia právna úprava týkajúca sa rozdelenia dôchodku a rozširuje sa o rozdelenie niektorých dávok sociálneho poistenia. Ustanovuje sa postup ústavu v prípade, ak orgán sociálneho poistenia, dôchodková správcovská spoločnosť či poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku a percentuálne sa určuje spôsob rozdelenia dôchodku na vreckové (ktoré takto tvorí 12% z dôchodku) a úložné (ktoré tvorí zostatok z dôchodku). Ak odsúdenému vznikne nárok na dôchodok v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, dôchodková správcovská spoločnosť či poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť sumy na náhradu trov výkonu trestu. Ustanovuje sa postup v prípade, ak orgán sociálneho poistenia, dôchodková správcovská spoločnosť či poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok so spätnou platnosťou a odsúdený má za toto obdobie na základe výkonu rozhodnutia povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu. Preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku ústav zašle po prepustení príjemcovi dôchodku.
V súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zakotvuje novela povinnosť odsúdeného oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti. Právnická osoba alebo fyzická osoba, v priestoroch, kde pracujú odsúdení, je povinná zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súlade s osobitnými predpismi a zmluvou uzavretou s ústavom.
Novela ukladá odsúdenému aj ďalšiu novú povinnosť nosiť preukaz. Definuje preukaz odsúdeného, ktorý je určený na identifikáciu odsúdeného, reguláciu jeho pohybu a uplatnenie niektorých práv odsúdeného, najmä telefonovania a nákupu potravín a vecí osobnej potreby. Pre tieto účely musí preukaz obsahovať základné identifikačné znaky obvineného (fotografiu, meno, priezvisko, základné číslo a čiarový kód obvineného).
Novela spresňuje podmienky výkonu práce odsúdených, ktorí nesmú byť školení na práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami, pričom s inými nebezpečnými látkami môžu odsúdení pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka alebo zamestnanca ZVaJS SR.
Novela zákona o výkone trestu odňatia slobody precíznejšie upravuje postup ZVaJS SR pri odvádzaní zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného. ZVaJS SR z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza zrážky. Zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak je tento zostatok vyšší ako 5% zo sumy životného minima, a to vo výške ustanovenej novelou a v určenom poradí na úhradu (1) výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť výživného na úhradu nákladov pri starostlivosti o dieťa v ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchove, (2) trov výkonu trestu, (3) pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému, (4) pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému. Novela pri jednotlivých zrážkach určuje nielen rozsah zrážok, ale v prípade odsúdených rozlišuje aj to, či odsúdený má alebo nemá vyživovaciu povinnosť, pričom u odsúdených s vyživovacou povinnosťou ustanovuje zrážky v menšej výške. Po vykonaní zrážok sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na úložné, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a vreckové, ktoré je určené na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Ak výška čistej pracovnej odmeny bude nižšia ako 5% zo sumy predstavujúcej životné minimum, ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok sa použije na úhradu trov výkonu trestu odsúdeného. Pre poradie zrážok určených na úhradu pohľadávok je rozhodujúci deň, kedy bolo ústavu doručené rozhodnutie riaditeľa ústavu, nariadenie výkonu rozhodnutia súdom alebo exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, nastúpi do výkonu trestu odňatia slobody, postupuje sa podľa Občianskeho súdneho poriadku (konkrétne podľa jeho ustanovení § 293 až 295), pričom za mzdu povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojiť pohľadávku. Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá výkon rozhodnutia zrážkami z jeho čistej pracovnej odmeny. Zmena ústavu nemá vplyv na poradie vymáhaných pohľadávok a táto skutočnosť sa nepovažuje ani za zmenu platiteľa mzdy (napríklad v zmysle § 293 až 296 Občianskeho súdneho poriadku).
V konaní o disciplinárnom previneniach odsúdených novela prináša čiastočné upustenie od postupu podľa Správneho poriadku a toto konanie upravuje tak, aby bol tento postup efektívnejší a čo najmenej administratívne náročný. Novela aj po zmenách v ustanovení § 52 zákona o výkone trestu odňatia slobody určuje, že odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie, ktorým je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Novela uvedené vymedzenie rozširuje ešte o konanie, ktoré má znaky priestupku. Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť disciplinárne tresty, a to (1) pokarhanie, (2) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov (pri ktorom novela ustanovuje, že ak pred uložením disciplinárneho trestu zákazu telefónneho volania bola odsúdenému udelená disciplinárna odmena, táto sa vykoná až po vykonaní uloženého disciplinárneho trestu), (3) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, (4) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní, (5) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní, (6) umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní, (7) prepadnutie veci. Pri disciplinárnych trestoch novela vypúšťa trest vo forme zníženia vreckového až o jednu tretinu na dobu až troch kalendárnych mesiacov (novelou sa ruší aj disciplinárna odmena vo forme zvýšenia vreckového až o jednu tretinu na dobu až troch kalendárnych mesiacov) a taktiež ruší možnosť uložiť trest v podobe zákazu sledovať televíziu okrem hlavných spravodajských a vybraných vzdelávacích programov až na dobu troch mesiacov. Za konanie, ktoré má znaky priestupku, ktorého sa odsúdený dopustil počas výkonu trestu, možno odsúdenému uložiť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (napríklad zákonom o priestupkoch) tresty, a to (1) pokarhanie, (2) pokuta, (3) prepadnutie veci. V tejto úprave novela miesto pôvodného napomenutia zakotvuje pokarhanie a vypúšťa možnosť uloženia trestu v podobe zákazu činnosti.
O disciplinárnom previnení odsúdeného sa pred uložením disciplinárneho trestu spíše záznam na predpísanom tlačive. Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, najmä označenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané. Záznam o uložení disciplinárneho trestu sa po jeho vykonaní založí do osobného spisu odsúdeného a uloženie disciplinárneho trestu, jeho druh, dôvod a dátum uloženia sa zaznamená do osobnej karty odsúdeného. Pred uložením disciplinárneho trestu musia byť objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina odsúdeného. Odsúdenému sa pred uložením disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril. Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom tlačive a predloží sa mu na podpis a ak odsúdený odmietne vyjadrenie podpísať, príslušník ZVaJS SR v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada najmä na povahu a závažnosť disciplinárneho previnenia, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností. Disciplinárny trest možno odsúdenému uložiť do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník alebo zamestnanec ZVaJS SR v ústave, najneskôr však do jedného roka odo dňa jeho spáchania. Novela zákona o výkone trestu odňatia slobody teda zakotvila miesto dvojročnej objektívnej lehoty kratšiu, jednoročnú lehotu. Aj po novele možno odsúdenému uložiť za disciplinárne previnenie len jeden disciplinárny trest a toto obmedzenie neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci. Novela ustanovila i možnosť previnenie odsúdeného riešiť aj pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu, a to v prípade, ak disciplinárne previnenie nie je závažné, alebo ak sa odsúdený takéhoto konania dopustil prvýkrát, v prípade tohto postupu príslušník ZVaJS SR urobí o pohovore záznam v osobnej karte obvineného a na predpísanom tlačive.
Rozdielny postup je v prípade, ak sa má uložiť sankcia za konanie, ktoré má znaky priestupku, v takom prípade sa postupuje podľa zákona o priestupkoch. Ak konanie, ktoré má znaky priestupku, spáchané počas výkonu trestu bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota na uloženie disciplinárneho trestu začína plynúť dňom, keď sa ktorýkoľvek z príslušníkov zboru s disciplinárnou právomocou dozvedel o výsledku vyšetrovania.
Novela v zákone o výkone trestu odňatia slobody prináša okrem úpravy ustanovenia § 59 aj nové ustanovenia § 59a až 59f, ktoré sa taktiež týkajú disciplinárneho konania. V ustanovení § 59a zákona o výkone trestu odňatia slobody novela demonštratívnym výpočtom ustanovuje, že v konaní o disciplinárnom previnení je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka ZVaJS SR alebo zamestnanca ZVaJS SR, výpoveď odsúdeného alebo inej osoby, vec, listina a obhliadka. Dôkazy musia byť označené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah výpovede s jeho vlastnoručným podpisom. Ak je to potrebné na objasnenie skutku, príslušník ZVaJS SR je oprávnený zaistiť vec alebo listinu na nevyhnutne potrebnú dobu. Priznanie odsúdeného nezbavuje príslušníkov ZVaJS SR povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami preveriť všetky okolnosti skutku.
V zmysle nového ustanovenia § 59b zákona o výkone trestu odňatia sa uloženie disciplinárneho trestu vykoná rozhodnutím na predpísanom tlačive. Rozhodnutie sa oznámi ústnym vyhlásením rozhodnutia odsúdenému, ak sa odsúdený vzdá nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia a ak odsúdený o to požiada, doručí sa mu písomné vyhotovenie rozhodnutia, pričom deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Odsúdený potvrdí ústne vyhlásenie, alebo doručenie písomne vyhotoveného rozhodnutia podpisom a ak to odmietne, príslušník ZVaJS SR v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis (ide o rovnaký postup ako v prípade, ak odsúdený odmietne podpísať vyjadrenie pred uložením disciplinárneho trestu). Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu možno v súlade s ustanovením § 59c až § 59e zákona o výkone trestu odňatia slobody podať opravný prostriedok. Opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu je sťažnosť. Odsúdený má právo do troch dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podať proti nemu sťažnosť. Odkladný účinok má len sťažnosť proti disciplinárnemu trestu prepadnutia veci a sťažnosť, pri ktorej tak ustanovuje osobitný predpis (napríklad § 70 Trestného poriadku). Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu prepadnutia veci za disciplinárne previnenie a rozhodnutiu o zhabaní veci môže podať sťažnosť odsúdený a osoba, ktorej sa rozhodnutie o zhabaní veci priamo týka. O sťažnosti rozhodne do piatich pracovných dní od jej podania najbližšie nadriadený toho, kto rozhodnutie napadnuté sťažnosťou vydal. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu možno podať písomne alebo ústne príslušníkovi ZVaJS SR, ktorý disciplinárny trest uložil alebo jeho nadriadenému. Ak bola sťažnosť podaná písomne, vyznačí sa na nej dátum jej prevzatia príslušníkom ZVaJS SR. O sťažnosti podanej ústne sa urobí záznam na predpísanom tlačive, v ktorom sa uvedú dôvody sťažnosti a dátum podania.
Ak je sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podaná v lehote, príslušník ZVaJS SR, ktorý je oprávnený rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, je povinný preskúmať najmä, či sa disciplinárne previnenie stalo, či ho spáchal odsúdený, či skutok je disciplinárnym previnením. Súčasne preskúma, či nebola prekročená disciplinárna právomoc príslušníka ZVaJS SR, ktorý disciplinárny trest uložil. Príslušník ZVaJS SR, ktorý je oprávnený rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu (1) zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, (2) zamietne sťažnosť, ak je spáchanie disciplinárneho previnenia odsúdeným a jeho zavinenie preukázané a uložený disciplinárny trest je úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho previnenia, (3) zmierni disciplinárny trest, ak je spáchanie disciplinárneho previnenia odsúdeným preukázané, ale uložený disciplinárny trest je vzhľadom k závažnosti spáchaného disciplinárneho previnenia neprimerane prísny, (4) zruší rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ak neboli dostatočne objasnené všetky skutočnosti, ktoré sú pre uloženie disciplinárneho trestu významné, alebo ak sú doterajšie dôkazy pre rozhodnutie nedostatočné a vráti vec na opätovné disciplinárne konanie príslušníkovi ZVaJS SR, ktorý disciplinárny trest uložil. V ďalšom konaní nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech odsúdeného. Proti novému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu má odsúdený právo podať sťažnosť, (5) zruší rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ak nie je preukázané, že sa odsúdený disciplinárneho previnenia dopustil.
V novom ustanovení § 59f zákona o výkone trestu odňatia slobody novela upravuje inštitút započítania disciplinárneho trestu. Pri zmene alebo zrušení rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podľa bodov (3) a (4) predchádzajúceho textu sa pôvodne uložený disciplinárny trest, ak už bol sčasti vykonaný, započíta do novouloženého disciplinárneho trestu. Ak započítanie nie je možné, prihliadne sa na túto skutočnosť pri stanovení druhu a výmery novoukladaného disciplinárneho trestu. Novela taktiež upravuje, že o odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu rozhoduje príslušník ZVaJS SR, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo príslušník ZVaJS SR s vyššou disciplinárnou právomocou, pričom záznam o upustení alebo odpustení sa vykoná do osobnej karty odsúdeného. Novelou sa vykonali zmeny aj v inštitúte zahladenia disciplinárneho trestu. Disciplinárny trest sa zahladí, ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o disciplinárnom treste riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada. Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov popri sebe, nemožno ich zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie disciplinárneho trestu uvedená v predchádzajúcej vete, ak bol uložený. Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny, môže mu príslušník ZVaJS SR, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník ZVaJS SR s vyššou disciplinárnou právomocou namiesto jej udelenia zahladiť disciplinárny trest aj pred uplynutím lehoty jedného roku, nie však skôr ako tri mesiace po výkone disciplinárneho trestu.
Novela prináša zmenu aj v tom, že o prijatí cudzinca do výkonu trestu odňatia slobody má ústav povinnosť informovať príslušný konzulárny úrad štátu, ktorého je odsúdený občanom, len v takom prípade, ak o to odsúdený cudzinec požiada.
Ustanovuje sa, že ak odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky, bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a z rozpočtu ústavu mu nebol poskytnutý nenávratný peňažný príspevok, je povinný nahradiť ju na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu.
Novela ďalej taxatívne určuje prípady, kedy môže ústav a generálne riaditeľstvo ZVaJS SR trvale upustiť od vymáhania zavinených a zvýšených trov spojených s výkonom trestu (napríklad, ak je zrejmé, že majetok odsúdeného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky či v prípade, ak k uspokojeniu pohľadávky nemohlo dôjsť ani vymáhaním od dedičov odsúdeného). Povinné trvalé upustenie od vymáhania týchto trov novela stanovuje pre prípad, ak sa pohľadávka spojená so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu premlčala a odsúdený vzniesol námietku premlčania. Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas MS SR. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania pohľadávky, pričom na vydanie tohto rozhodnutia sa nevzťahuje Správny poriadok a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom, čo rovnako platí aj o rozhodnutí o odpustení pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu a náhradou škody na majetku štátu v správe ústavu, ktoré môže na základe písomnej žiadosti odsúdeného odpustiť riaditeľ ústavu. O trvalom upustení od vymáhania pohľadávky sa odsúdený neupovedomuje. Právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o zavinených a zvýšených trovách výkonu trestu a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
Novela upúšťa od požiadavky na úradné osvedčenie dokladov, ktorými sa preukazuje vzťah k osobe odsúdeného (príbuzenský alebo vzťah druha a družky).
Novela spresňuje a dopĺňa aj splnomocňovacie ustanovenia, v zmysle ktorých je MS SR splnomocnené na úpravu podrobností taxatívne vymenovaných v § 102 zákona o výkone trestu odňatia slobody (napríklad na úpravu podrobností o nosení preukazu odsúdeného, o určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdených, o zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, o postupe ústavu s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a úrazovými dávkami odsúdeného v prípadoch, ak tieto nepodliehajú zrážkam, o použití vreckového a úložného či o zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov odsúdených).