Dňa 15. decembra 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 498/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii. Týmto zákonom bola do nášho právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES, ktorej cieľom je reagovať na štrukturálne zmeny a technologický rozvoj, ako aj zlepšiť dodržiavanie základných práv. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vám prinášame informácie o novinkách a zmenách, ktoré tento zákon prináša do zákona o vysielaní a retransmisii.
Dňa 15. decembra 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 498/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako sme už spomínali v úvode, novelou zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES. Novela zákona o vysielaní a retransmisii zavádza viaceré zmeny, medzi ktorými je potrebné uviesť v prvom rade zmeny v pôsobnosti rady, rozšírenie pôsobnosti zákona, zavedenie nových povinností pre povinné subjekty, úpravu sankcií za porušenie zákona a zavedenie nových definícií a inštitútov.
Novelou zákona sa rozširuje osobná pôsobnosť zákona o dva nové subjekty, a to o vysielateľa prostredníctvom internetu a o poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Rozšírenie pôsobnosti zákona vyplýva z bodu 20 transponovanej smernice, ktorá reguluje vysielanie cez internet (webcasting) ako jednu z foriem televízneho vysielania. Pôsobnosť zákona sa však vzťahuje len na také vysielanie cez internet, ktoré je vysielaním televíznej programovej služby, nevzťahuje sa na vysielanie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu. Taktiež ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú len na vysielateľa prostredníctvom internetu, ktorý vysiela programovú službu výhradne prostredníctvom internetu.
Do zákona o vysielaní a retransmisii boli novelou zavedené nové pojmy. Do § 3 predmetného zákona sa zaviedol pojem audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, ktorý obsahovo zodpovedá pojmu video na požiadanie podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní. Na základe tejto definície sa ďalej upravuje, kto je poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a upravuje sa pojem redakčná zodpovednosť. Do zákona sa novelou vkladá nové ustanovenie § 31a, ktoré zavádza pojem mediálna komerčná komunikácia. Dôvodom zavedenia tohto pojmu do zákona je v zmysle smernice transpozícia pojmu audiovizuálna komerčná komunikácia do nášho právneho poriadku. Pôvodný pojem telenákupný program sa z dôvodu nepresnosti a zmätočnosti nahrádza pojmom telenákupné pásmo. Novela zákona nahrádza aj doterajší pojem sponzorstvo pojmom sponzorovanie. Novinkou v zákone o vysielaní a retransmisii je § 39a, ktorý zavádza nový inštitút umiestňovania produktov. Tento inštitút je jednou z foriem mediálnej komerčnej komunikácie, ktorým dochádza k prezentovaniu výrobku za odplatu. Novela zákona zavádza do § 71c pravidlo, podľa ktorého v prípadoch, keď sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem relácia a relácia vysielania, rozumie sa tým program. V dôsledku rozšírenia pôsobnosti zákona sa nanovo zadefinoval pojem program.
Z dôvodu rozšírenia osobnej pôsobnosti zákona sa rozšírila aj pôsobnosť rady. Povinnosti rady sa rozšírili v oblasti evidenčnej, vedenia štatistík, oznamovacej vo vzťahu k Európskej komisii a v právomoci rady ukladať sankcie ďalším subjektom. Novela zákona zaviedla aj novú povinnosť rady vypracovávať správu, ktorej obsahom bude analýza reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov alebo je do nich včlenená. Táto nová povinnosť bola zavedená z dôvodu článku 26 smernice, ktorý stanovuje, že Komisia má povinnosť predkladať parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správy o uplatňovaní smernice. Uvedenú správu predkladá rada na žiadosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Okrem tejto správy bude rada poskytovať Ministerstvu kultúry a Ministerstvu školstva Slovenskej republiky podklady k správe, ktorej obsahom bude aj zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti. Pôsobnosť rady sa rozširuje aj v rovine spolupráce so samoregulačnými orgánmi. V ustanovení § 6a sa upravuje povinnosť rady zaslať Komisii a Ministerstvu kultúry štatistiky podielu európskych diel v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a ich vyhodnotenie na vyžiadanie, minimálne však raz za štyri roky. Prvú je povinná poslať najneskôr do dňa 19. decembra 2011. Podľa nového znenia zákona sa bude rada zaoberať aj sťažnosťami na porušenie zákona, ku ktorému došlo poskytnutím programu audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo jeho zložky.
Novela zákona zaviedla nové ustanovenie § 5a upravujúce riešenie cezhraničných problémov. Cezhraničným problémom treba rozumieť stav, kedy by na územie Slovenskej republiky celkom alebo z väčšej časti smerovalo vysielanie vysielateľa podliehajúceho právomoci iného členského štátu a toto vysielanie by nebolo v súlade s ustanoveniami tohto zákona. V prípade, že by došlo k tejto situácii, rada v spolupráci s Ministerstvom kultúry zašle členskému štátu vysielateľa odôvodnenú žiadosť za účelom vyriešenia danej situácie. Ak rada nie je s výsledkom vybavenia sťažnosti spokojná a domnieva sa, že vysielateľ sa usadil v inom členskom štáte s cieľom obísť prísnejšie pravidlá platné v Slovenskej republike, môže voči nemu prijať vhodné, objektívne nevyhnutné a primerané opatrenia na nediskriminačnom základe. Pokiaľ nastane opačná situácia a členský štát Európskej únie zašle odôvodnenú žiadosť rade, rada požiada tohto vysielateľa, aby dodržiaval pravidlá členského štátu. Súčasne v spolupráci s Ministerstvom kultúry do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti informuje členský štát o výsledku jej vybavenia.
Inštitút pozastavenia retransmisie programovej služby vyplýva z článku 2a smernice. Rada môže rozhodnúť o pozastavení retransmisie takej programovej služby, ktorej obsah zjavne, závažne a hrubo ohrozuje fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo ak zjavne, závažne a hrubo podnecuje k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva, či národnosti. Je ale povinná vopred oznámiť vysielateľovi, štátu vysielateľa a Komisii svoj zámer pozastaviť retransmisiu programovej služby. Pokiaľ rokovania so štátom vysielateľa a s Komisiou do 15 dní od oznámenia zámeru nepriniesli urovnanie sporu a porušovanie trvá, rada má právo rozhodnúť o pozastavení retransmisie programovej služby.
Nakoľko sa pôsobnosť zákona rozšírila o poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, bolo potrebné upraviť aj ich povinnosti. Z toho dôvodu zákon už neustanovuje povinnosti len pre vysielateľa, ako to bolo v pôvodnej úprave. Medzi základné povinnosti vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie patrí zabezpečiť ľahký, priamy a stály prístup verejnosti k základným informáciám uvedeným v zákone. Zákon taktiež stanovuje, ktoré z uvedených povinností sa nevzťahujú na vysielanie prostredníctvom internetu. V dôsledku transponovania smernice sa upravuje povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť, aby táto služba a všetky jej zložky, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie, boli sprístupnené iba takým spôsobom, aby maloletí nemohli takúto službu a všetky jej zložky za bežných okolností počuť ani vidieť. V zmysle smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie podporovali tvorbu európskych diel a prístup k nim. Z tohto dôvodu sú tieto subjekty povinné poskytnúť rade na požiadanie zoznam údajov o európskych dielach, ktoré sú súčasťou ich audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Rada je kontrolný orgán, ktorý má okrem iného aj oznamovacie a ohlasovacie povinnosti. Aby mohol tento orgán riadne vykonávať svoju pôsobnosť, je potrebné, aby bol aj riadne informovaný. Z toho dôvodu sa zavádza do zákona o vysielaní a retransmisii nové ustanovenie § 63a upravujúce oznamovaciu povinnosť. Toto ustanovenie upravuje povinnosť vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie oznámiť rade taxatívne uvedené údaje. Podľa novej úpravy k žiadosti o licenciu už nie je potrebné predložiť písomné potvrdenie alebo iný doklad preukazujúci uzatvorenie zmluvy s organizáciami kolektívnej správy práv spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré bude vysielateľ používať. Na základe toho rada už nebude môcť odňať vysielateľovi licenciu, ak vysielateľ neuzatvorí zmluvy s organizáciami kolektívnej správy práv spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré vysielateľ používa.
V súvislosti s transponovaním smernice sa do nášho právneho poriadku zavádza pojem mediálna komerčná komunikácia. Tento pojem zodpovedá pojmu audiovizuálna komerčná komunikácia, ktorý zavádza smernica. Definícia mediálnej komerčnej komunikácie je uvedená v § 31a zákona o vysielaní a retransmisii. Mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov ako aj ďalšie formy komerčných oznamov. Čo sa týka samotných obmedzení, musí byť zreteľne rozoznateľná od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, nesmie využívať podprahové vnímanie človeka a nesmie byť skrytá. V prípade, že sa mediálna komerčná komunikácia týka cigariet a iných tabakových výrobkov, je zakázaná, rovnako v prípade, ak sa týka liekov, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis a zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Ustanovenie § 31a obsahuje aj iné obmedzenia a zákazy týkajúce sa mediálnej komerčnej komunikácie. V súvislosti s reklamou sa upravuje časové obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva a vysielanie reklamy a telenákupu na víno, avšak toto obmedzenie sa nevzťahuje na vysielanie prostredníctvom internetu. Ustanovenie § 35 ods. 5 zakazuje prerušovať vysielanie bohoslužieb zaradením reklamy alebo telenákupu. Novelou zákona sa upravuje časové rozpätie, kedy je možné prerušiť program reklamou. Ak ide o spravodajské programy alebo audiovizuálne dielo s výnimkou seriálov, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, povoľuje sa prerušovať jedným prerušením za každých 30 minút, a to aj v prípade, že ich trvanie nepresahuje 30 minút. Programy pre maloletých je možné prerušovať jedným prerušením za každých 30 minút, avšak iba v prípade, ak trvanie programu presahuje 30 minút.
Doterajší pojem sponzorstvo sa novelou zákona nahrádza presnejším pojmom sponzorovanie. Samotná definícia je uvedená v § 38 zákona o vysielaní a retransmisii. Z dôvodu rozšírenia pôsobnosti zákona sa povinnosť označiť sponzorovaný program alebo sériu programov rozšírila aj na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Táto povinnosť je v súlade s jedným z cieľov smernice, a to s cieľom informovania diváka o skutočnosti, že program je sponzorovaný a taktiež kým je sponzorovaný. Pre vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby plynie zo zákona ďalšia povinnosť, a to povinnosť zabezpečiť, aby takto sponzorovaný program, programová služba alebo audiovizuálna mediálna služba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách. Rovnako ako v doterajšej úprave sa zakazuje sponzorovanie programu alebo programovej služby fyzickým a právnickým osobám, ktorých hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom tovarov alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama je zakázaná. Transponovaním smernice sa do zákona o vysielaní a retransmisii zavádza nový inštitút umiestňovania produktov. Umiestňovanie produktov je formou mediálnej komerčnej komunikácie a má veľa spoločných znakov so sponzorovaním aj so skrytou reklamou, ale na rozdiel od nich, v prípade, že je v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, tak sa povoľuje. Podobne ako pri sponzorovaní, aj v tomto prípade ide o prezentovanie výrobku za odplatu, ale pri umiestňovaní produktov je prezentácia výrobku zaradená do programu.
Ako sme už v úvode informovali, právna regulácia vysielateľa prostredníctvom internetu je miernejšia v porovnaní s ostatnými vysielateľmi. Vysielateľ prostredníctvom internetu, ktorý vysiela programovú službu výhradne prostredníctvom internetu, nie je povinný registrovať retransmisiu, inými slovami, nevyžaduje sa registrácia retransmisie. Novela zákona zavádza pre tento subjekt novú sankciu, a to pozastavenie vysielania programu vysielaného prostredníctvom internetu alebo jeho časti. V prípade, že vysielateľ prostredníctvom internetu odvysielaním programu závažným spôsobom poruší taxatívne uvedené povinnosti, rada pozastaví vysielanie tohto programu alebo jeho časti, a to najviac na 30 dní. Ak ide o poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a ten poskytnutím programu závažným spôsobom poruší povinnosti taxatívne uvedené v zákone, rada pozastaví poskytovanie tohto programu.
Novelou zákona sa do oblasti sankcií zaviedli viaceré novinky. Pri ukladaní pokút za správne delikty bude rada zohľadňovať nové kritérium, a to prípadnú sankciu uloženú samoregulačným orgánom. Z hľadiska praxe je významnou zmenou stanovenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty. Za okamih, kedy sa rada dozvedela o porušení zákona, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinnosti podľa tohto zákona na zasadnutí rady. Nové ustanovenie § 65a zavádza povinnosť vysielateľa prostredníctvom internetu odvysielať oznam o porušení zákona v prípade, že vysielateľ prostredníctvom internetu vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s taxatívne stanovenými podmienkami a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení dozvedela. V zákone o vysielaní a retransmisii sa z dôvodu rozšírenia pôsobnosti zákona zavádzajú sankcie aj pre vysielateľov prostredníctvom internetu a pre poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Výšky pokút pre tieto subjekty sú však v porovnaní s ostatnými vysielateľmi nižšie.