Novela zákona o ZVJS sa dotýka napríklad problematiky oprávnení Zboru väzenskej a justičnej stráže používať obrazové záznamy a zvukové záznamy, presnejšie právnej úpravy nosenia tzv. telových kamier na služobných rovnošatách.
Dňa 03. mája 2023 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“).
V nasledujúcom texte sa budeme venovať prehľadu najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o ZVJS priniesla. Zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely, v ktorom sú uvedené všetky zmeny a doplnenia zákona o ZVJS.
- Oprávnenie zaistiť vec
Prvou výraznejšou zmenou, ktorú novela do zákona o ZVJS priniesla je doplnenie nového ustanovenia § 13bb zákona o ZVJS, upravujúce oprávnenie zaistiť vec.
„Príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) v objekte zboru, objekte detenčného ústavu a objekte Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo v ich blízkosti a na pracovisku obvinených alebo odsúdených je oprávnený zaistiť vec na vykonanie potrebných úkonov, ak má dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Príslušník zboru bezodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať“ (ustanovenie § 13bb ods. 1 zákona o ZVJS).
„Ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom, príslušník zboru je povinný zaistenú vec bezodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na objasnenie priestupku. Ak príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo orgán príslušný na objasnenie priestupku zaistenú vec neprevezme, postupuje sa podľa ustanovení § 13bb ods. 3 až 11 zákona o ZVJS“ (ustanovenie § 13bb ods. 2 zákona o ZVJS).
„Ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa ustanovenia § 13bb ods. 1 zákona o ZVJS, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Na tento účel sa takáto osoba vyzve, aby si vec prevzala v lehote určenej vo výzve nie kratšej ako 90 dní, ak nejde o vec bezcennú, vec nepatrnej hodnoty alebo vec podliehajúcu skaze. Prevzatie veci potvrdí osoba svojím podpisom na potvrdení o vrátení veci“ (ustanovenie § 13bb ods. 3 zákona o ZVJS).
„Ak sa vykonanými úkonmi zistí, že so zaistenou vecou je nepochybne oprávnená nakladať iná osoba ako osoba, ktorej bola vec zaistená, generálne riaditeľstvo alebo ústav vo vzťahu k takejto osobe postupuje podľa ustanovenia § 13bb ods. 3 zákona o ZVJS). „Ustanovenia § 13bb ods. 3 a 4 zákona o ZVJS sa nepoužijú, ak je vecou tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu; takýto tovar generálne riaditeľstvo alebo ústav bezodkladne odovzdá príslušnému colnému orgánu“ (ustanovenie § 13bb ods. 5 zákona o ZVJS).
„Ak osoba oprávnená prevziať zaistenú vec v lehote podľa ustanovenia § 13bb ods. 3 zákona o ZVJS do jedného roka odo dňa zaistenia vec neprevezme, stáva sa majetkom štátu a generálne riaditeľstvo alebo ústav ju odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa generálne riaditeľstvo alebo ústav nachádza, do správy, okrem vecí bezcenných, vecí nepatrnej hodnoty alebo vecí podliehajúcich skaze, ktoré generálne riaditeľstvo alebo ústav zlikviduje“ (ustanovenie § 13bb ods. 6 zákona o ZVJS).
„Ak vlastník alebo iný oprávnený držiteľ zaistenej veci (ďalej len „oprávnená osoba“) nie je známy, generálne riaditeľstvo alebo ústav bezodkladne vyhlási verejný opis zaistenej veci okrem bezcenných zaistených vecí, zaistených vecí nepatrnej hodnoty a vecí podliehajúcich skaze, ktoré zlikviduje aj bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného opisu. Vyhlásenie sa urobí najúčelnejším spôsobom na zistenie oprávnenej osoby, a to spolu s výzvou, aby sa oprávnená osoba prihlásila do jedného roka odo dňa zaistenia; ak sa neprihlási o zaistenú vec žiadna osoba, stáva sa majetkom štátu a generálne riaditeľstvo alebo ústav ju bezodkladne odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa generálne riaditeľstvo alebo ústav nachádza, do správy. Ak sa v lehote podľa predchádzajúcej vety oprávnená osoba prihlási o zaistenú vec, generálne riaditeľstvo alebo ústav jej zaistenú vec odovzdá. Oprávnená osoba je pri prevzatí zaistenej veci povinná uhradiť generálnemu riaditeľstvu alebo ústavu nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou“ (ustanovenie § 13bb ods. 7 zákona o ZVJS).
„Ak oprávnená osoba, ktorá sa podľa ustanovenia § 13bb ods. 7 zákona o ZVJS prihlásila o zaistenú vec, túto odmietla prevziať, generálne riaditeľstvo alebo ústav ju bezodkladne písomne vyzve, aby si v lehote do 60 dní od doručenia výzvy zaistenú vec prevzala. Ak si oprávnená osoba napriek výzve v lehote uvedenej vo výzve zaistenú vec neprevezme, vec sa stáva majetkom štátu a generálne riaditeľstvo alebo ústav ju bezodkladne odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa generálne riaditeľstvo alebo ústav nachádza, do správy“ (ustanovenie § 13bb ods. 8 zákona o ZVJS).
„Ak si na zaistenú vec uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach generálne riaditeľstvo alebo ústav vec uloží do úschovy a písomne to oznámi osobe, ktorej bola vec zaistená a osobe, ktorá si na ňu uplatňuje právo, pričom v písomnom oznámení im odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili právo v civilnom procese. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec v civilnom procese, je povinná v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia oznámiť generálnemu riaditeľstvu alebo ústavu, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a generálne riaditeľstvo alebo ústav ju bezodkladne odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa generálne riaditeľstvo alebo ústav nachádza, do správy, pričom na možnosť takéhoto postupu musí generálne riaditeľstvo alebo ústav osobu upozorniť“ (ustanovenie § 13bb ods. 9 zákona o ZVJS).
„Generálne riaditeľstvo, ústav alebo príslušný štátny orgán vykonávajúci správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa generálne riaditeľstvo alebo ústav nachádza, s vecami, ktoré sa stali majetkom štátu podľa tohto zákona o ZVJS, nakladá podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 13bb ods. 10 zákona o ZVJS). „Na rozhodovanie o zaistenej veci sa nevzťahuje správny poriadok“ (ustanovenie § 13bb ods. 11 zákona o ZVJS).
- Oprávnenie na použitie kamery na služobnej rovnošate a aktivácia uchovania obrazových záznamov a zvukových záznamov
Úprava oprávnenia na použitie kamery na služobnej rovnošate a aktivácia uchovania obrazových záznamov a zvukových záznamov je obsiahnutá v novom ustanovení § 21d zákona o ZVJS.
„Príslušník zboru je pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona o ZVJS oprávnený použiť kameru na služobnej rovnošate na vyhotovovanie obrazových záznamov a zvukových záznamov a aktivovať uchovanie obrazových záznamov a zvukových záznamov (A) ak obvinený, odsúdený, osoba v detencii umiestnená v detenčnom ústave alebo iná osoba nachádzajúca sa v objekte zboru, objekte detenčného ústavu alebo počas eskorty marí alebo ohrozuje účel výkonu väzby, účel výkonu trestu odňatia slobody, detencie a dopúšťa sa disciplinárneho previnenia, priestupku alebo iného protiprávneho konania alebo existuje dôvodná obava, že sa takéhoto konania môže dopustiť, (B) ak vstupujúca osoba svojím správaním ruší výkon služby pri zabezpečovaní ochrany a poriadku v objekte zboru, objekte detenčného ústavu, objekte súdu, objekte prokuratúry, objekte ministerstva a objekte, v ktorom sídli Súdna rada Slovenskej republiky alebo existuje dôvodná obava, že sa takéhoto konania môže dopustiť, (C) pri prehliadke batožiny, prehliadke vecí a prehliadke dopravného prostriedku, (D) pri kontrole na požitie alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov“ (ustanovenie § 21d ods. 1 zákona o ZVJS).
„Pri služobnom zákroku pod jednotným velením, pri výzve pred použitím donucovacích prostriedkov, pri použití donucovacích prostriedkov a pri dokumentácii mimoriadnej udalosti, počas ktorej došlo k úmrtiu alebo k ujme na zdraví obvineného alebo odsúdeného, je príslušník zboru povinný aktivovať uchovanie obrazových záznamov a zvukových záznamov vyhotovených počas týchto udalostí. Od aktivácie uchovania možno upustiť, ak je ohrozený život alebo zdravie príslušníka zboru alebo inej osoby a vec neznesie odklad a použitie kamery už nie je možné po odpadnutí uvedených prekážok technicky zrealizovať“ (ustanovenie § 21d ods. 2 zákona o ZVJS).
„O možnosti aktivácie uchovania obrazových záznamov a zvukových záznamov na účely uvedené v ustanoveniach § 21d ods. 1 a 2 zákona o ZVJS je dotknutá osoba informovaná na prístupnom mieste. Uchovanie obrazových záznamov a zvukových záznamov je aktivované a deaktivované dotykom ruky na kameru. Obrazové záznamy a zvukové záznamy, pri ktorých nedošlo k aktivácii uchovania, sú automaticky vymazané. Uchované obrazové záznamy a zvukové záznamy a údaje v rozsahu miesta, času a dátumu záznamu sa vymažú po 14 dňoch od ich vzniku, pokiaľ nie sú použité na účely uvedené v ustanoveniach § 21d ods. 4 a 5 zákona o ZVJS“ (ustanovenie § 21d ods. 3 zákona o ZVJS).
„Obrazové záznamy a zvukové záznamy uchované podľa ustanovení § 21d ods. 1 a 2 zákona o ZVJS môžu byť použité ako dôkazné prostriedky pri objasňovaní protiprávneho konania obvinených, odsúdených a iných osôb, ktoré ohrozujú účel výkonu väzby, účel výkonu trestu odňatia slobody alebo rušia poriadok v objektoch súdu, detenčného ústavu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti“ (ustanovenie § 21d ods. 4 zákona o ZVJS).
„Obrazové záznamy a zvukové záznamy uchované podľa ustanovení § 21d ods. 1 a 2 zákona o ZVJS môžu byť použité ako dôkazné prostriedky aj (A) v trestnom konaní, (B) v disciplinárnom konaní, ak výsledky vyšetrovania v trestnom konaní preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní alebo (C) pri objasňovaní konania príslušníka zboru dôvodne podozrivého z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré sa zistilo pri prešetrovaní mimoriadnej udalosti, sťažnosti podľa tohto zákona o ZVJS alebo podnetu prejednaného iným orgánom oprávneným na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv“ (ustanovenie § 21d ods. 5 zákona o ZVJS). „Obrazové záznamy a zvukové záznamy uchované podľa ustanovení § 21d ods. 1 a 2 zákona o ZVJS zbor sprístupňuje iba orgánom uvedeným v ustanovení § 65a ods. 2 zákona o ZVJS; uvedené neplatí v prípadoch uvedených v ustanoveniach § 21d ods. 4 a 5 zákona o ZVJS“ (ustanovenie § 21d ods. 6 zákona o ZVJS).
Novela sa venuje aj úprave použitia prostriedku na utajenie fyzickej identity alebo na obmedzenie priestorovej orientácie (ustanovenie § 37a zákona o ZVJS).
„Prostriedkom na utajenie fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného sa na účely tohto zákona o ZVJS rozumie kukla. Prostriedkom na obmedzenie priestorovej orientácie sa na účely tohto zákona o ZVJS rozumejú okuliare sťažujúce orientáciu v priestore a chrániče sluchu eliminujúce zvuky okolia s možnosťou použitia audio nahrávky“ (ustanovenie § 37a ods. 1 zákona o ZVJS).
„Príslušník zboru je oprávnený použiť prostriedok na obmedzenie priestorovej orientácie pri eskortovaní alebo predvádzaní obvineného alebo odsúdeného, ak je obava, že sa pokúsi o útek“ (ustanovenie § 37a ods. 2 zákona o ZVJS). „Okuliare sťažujúce orientáciu v priestore pri eskortovaní obvineného alebo odsúdeného je príslušník zboru oprávnený použiť iba v priestoroch vozidla alebo vrtuľníka, pričom obvinený alebo odsúdený musí mať zapnutý bezpečnostný pás, pokiaľ je ním sedadlo vybavené a z celej doby použitia okuliarov sťažujúcich orientáciu v priestore musí byť vyhotovený zvukovo-obrazový záznam“ (ustanovenie § 37a ods. 3 zákona o ZVJS).
„Príslušník zboru je oprávnený pri eskortovaní alebo predvádzaní obvineného alebo odsúdeného alebo dodávaní osoby použiť kuklu za účelom utajenia fyzickej identity obvineného, odsúdeného, alebo dodávanej osoby“ (ustanovenie § 37a ods. 4 zákona o ZVJS).
Novela prináša aj modifikáciu ustanovenia § 56 zákona o ZVJS, upravujúceho vstup na služobný preukaz príslušníka zboru, preukaz zamestnanca zboru a preukaz zamestnanca detenčného ústavu.
„Príslušník zboru a zamestnanec zboru sú oprávnení vstupovať do chráneného objektu a zamestnanec detenčného ústavu do detenčného ústavu, ak predložia služobný preukaz príslušníka zboru, preukaz zamestnanca zboru alebo preukaz zamestnanca detenčného ústavu. Rozsah pohybu príslušníka zboru, zamestnanca zboru a zamestnanca detenčného ústavu v chránenom objekte vyplýva z ich služobného zaradenia alebo pracovného zaradenia alebo z osobitného písomného splnomocnenia vydaného príslušným nadriadeným“ (ustanovenie § 56 ods. 1 zákona o ZVJS).
„V prípade straty alebo odcudzenia služobného preukazu príslušníka zboru, preukazu zamestnanca zboru alebo preukazu zamestnanca detenčného ústavu vstupuje príslušník zboru a zamestnanec zboru do chráneného objektu alebo zamestnanec detenčného ústavu do detenčného ústavu po preukázaní sa dokladom totožnosti“ (ustanovenie § 56 ods. 2 zákona o ZVJS).
- Účinnosť novely
Novela nadobúda účinnosť dňa 01. júla 2023.
Publikované dňa 06.06.2023.