1. PODMIENKY A DÔVODY PRIJATIA NOVELY
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska sa má novelou zaviesť súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní týchto opatrení sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi rôzne daňové subjekty. Opatrenia by mali mať čo najmenšie negatívne vplyvy na obyvateľov a mali by primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasahovať predovšetkým subjekty, ktoré dosahovali a je predpoklad, že budú dosahovať mimoriadne zisky.
2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÉ SA MENIA ALEBO DOPĹŇAJÚ NOVELOU
Zákonom č. 530/2023 Z. z. (ďalej len „novela“) sa menia a dopĺňajú (1) zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), (2) zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“), (3) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“), (4) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), (5) zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej (ďalej len „zákon o Matici slovenskej“), (6) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), (7) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), (8) zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), (9) zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“), (10) zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani“), (11) zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), (12) zákon č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), (13) zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), (14) zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska (ďalej len „zákon o RTVS“), (15) zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (ďalej len „zákon o osobitnom odvode“), (16) zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií (ďalej len „zákon o solidárnom príspevku“), (17) zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev (ďalej len „zákon o premenách“), (18) zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 315/2023“) a (19) zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z alkoholu“).
3. VŠEOBECNÝ PREHĽAD NIEKTORÝCH ZMIEN
A) ZÁKON O SPRÁVNYCH POPLATKOCH A ZÁKON O SÚDNYCH POPLATKOCH
Zámerom legislatívnej úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). Valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej časti sadzobníka v posledných rokoch. Nezasahuje sa do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov s cieľom minimalizovať manipuláciu s hotovosťou.
B) ZÁKON O STAVEBNOM SPORENÍ
Vytvorenie tzv. rodinnej zmluvy o stavebnom sporení, pri ktorej je podľa predkladateľov novely stavebný sporiteľ neprimerane zvýhodnený oproti inému stavebnému sporiteľovi, spôsobuje diskrimináciu (1) vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, (2) vo vzťahu k výške štátnej prémie a (3) vo vzťahu k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa. Zároveň zavedenie tzv. rodinného stavebného sporenia je podľa názoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi (vrátane osamelých rodičov, ako napr. vdova, vdovec) a tiež ani na domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi, v ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú osoby, ktoré nie sú manželmi.
C) ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV
Zmenami v zákone o dani z príjmov sa má dosiahnuť vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Zákon o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zameral predovšetkým na (1) zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, (2) zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, (3) odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a (4) legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami.
C1 Minimálna daň právnickej osoby
Azda najdôležitejšou oblasťou, ktorú novela prináša, je úprava minimálnej dane právnickej osoby (ustanovenie § 46b zákona o dani z príjmov).
Ustanovenie § 46b zákona o dani z príjmov prináša prehľad výšky minimálnej dane právnickej osoby podľa jej zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie nasledovne: (1) ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy neprevyšujúce sumu 50 000 eur, zaplatí minimálnu daň vo výške 340 eur, (2) ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, zaplatí minimálnu daň vo výške 960 eur, (3) ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, zaplatí minimálnu daň vo výške 1 920 eur a (4) ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy prevyšujúce sumu 500 000 eur, zaplatí minimálnu daň vo výške 3 840 eur.
Nová právna úprava hovorí aj o tom, že v prípade daňovníka ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov, sa minimálna daň podľa ustanovenia § 46b ods. 2 zákona o dani z príjmov znižuje na polovicu“ (ustanovenie § 46b ods. 3 zákona o dani z príjmov).
Minimálna daň sa od 1. januára 2024 netýka okrem fyzických osôb ani daňovníkov (právnických osôb): (A) ktorým vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli, okrem daňovníkov, ktorí sú právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie, (B) ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie – napr. občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, verejné obchodné spoločnosti a pod., (C) ktoré prevádzkujú aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, (D) ktoré sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024 – neplatia minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu ich vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, (E) ktoré sú pozemkovými spoločenstvami ak dosahujú len príjmy z činností podľa zákona o pozemkových spoločenstvách so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur pod. (ustanovenie § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov).
C2 Zmeny niektorých daňových sadzieb
Po novom dochádza tiež k zmene niektorých daňových sadzieb. V prípade právnických osôb dochádza k zmene, v zmysle ktorej je sadzba dane pre právnické osoby zo základu dane zníženého o daňovú stratu 15 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy), neprevyšujúce sumu 60 000 eur (pôvodne 49 790 eur) (ustanovenie § 15 zákona o dani z príjmov).
V prípade fyzických osôb dochádza k zvýšeniu sadzby dane z dividend z pôvodných 7 % na nových 10 % (ustanovenie § 15 zákona o dani z príjmov). Právnické osoby naďalej dividendy nezdaňujú.
D) ZÁKON O DPH
Novelou dochádza k vylúčeniu podávania alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane vo výške 10 % zo základu dane, ktorá sa uplatňuje na reštauračné a stravovacie služby. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
E) ZÁKON O OSOBITNOM ODVODE
Novela prináša do zákona o osobitnom odvode nevyhnuté opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií. Keďže subjekty patriace do jedného regulovaného sektora dosahujú výrazne vyššie zisky oproti iným regulovaným sektorom, zákonodarca pristúpil k úprave zákona o osobitnom odvode a osobitných sadzieb v ňom zakotvených. Sektorové dane sú štandardnou súčasťou daňových systémov a štáty nimi sledujú objektívne ciele svojej fiškálnej politiky, ktoré súvisia s výzvami vo verejných financiách a so správnym výkonom vnútroštátnych právomocí v daňovej oblasti. Tieto dane zaťažujú navyše daňovníkov, pri ktorých je predpoklad, že majú schopnosť platiť do verejných zdrojov viac ako iné daňové subjekty.
Novela prináša aj úpravu ustanovenia § 6 zákona o osobitnom odvode („Sadzba odvodu“).
„Sadzba odvodu je (A) pre regulovanú osobu, ktorá vykonáva činnosť v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu, alebo na základe oprávnenia alebo povolenia na výkon činnosti v oblasti bankovníctva vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore 0,025, (B) pre regulovanú osobu neuvedenú v písmene a) 0,00363“ (ustanovenie § 6 zákona o osobitnom odvode).
F) ZÁKON O SOCIÁLNOM POISTENÍ
V zákone o sociálnom poistení dochádza napríklad k úprave tzv. rodičovského dôchodku, a to najmä úpravou ustanovení § 66b ods. 6 a § 116 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
„Nárok na rodičovský dôchodok v príslušnom kalendárnom roku a nárok na jeho výplatu trvá do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, aj ak podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku prestal spĺňať po 31. máji príslušného kalendárneho roka“ (ustanovenie § 66b ods. 6 zákona o sociálnom poistení).
„Rodičovský dôchodok sa jednorazovo vyplatí v jednej úhrnnej splátke v (A) júni príslušného kalendárneho roka alebo (B) mesiaci nasledujúcom po mesiaci jún príslušného kalendárneho roka, v ktorom sa prvýkrát vyplatí splátka dôchodku, od ktorého výplaty je odvodený nárok na rodičovský dôchodok v príslušnom kalendárnom roku“ (ustanovenie § 116 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Zmeny sa dotýkajú aj oblasti sadzby poistného na starobné poistenie, a to úpravou ustanovenia § 131 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
„Sadzba poistného na starobné poistenie je pre (A) zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 4 % z vymeriavacieho základu, (B) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 10 % z vymeriavacieho základu, (C) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, štát za fyzické osoby uvedené v ustanovení § 128 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa ustanovenia § 88 zákona o sociálnom poistení, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 14 % z vymeriavacieho základu“ (ustanovenie § 131 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
G) ZÁKON O SPOTREBNEJ DANI Z ALKOHOLU
Novelou dochádza k zvýšeniu sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
H) ZÁKON O RTVS
V rámci zákona o RTVS sa v súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií ustanovuje príspevok pre Rozhlas a televíziu Slovenska vo výške najmenej 0,12% z HDP.
„Nárokovateľný príspevok sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 31. januára kalendárneho roka, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje. Ak Ministerstvo financií Slovenskej republiky v priebehu kalendárneho roka, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje, schváli rozpočtové opatrenie, ktorým navýši nárokovateľný príspevok nad úroveň sumy poskytnutej podľa prvej vety, časť nárokovateľného príspevku uvedená v rozpočtovom opatrení sa poskytuje bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 15 dní od schválenia tohto rozpočtového opatrenia“ (ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o RTVS).
I) ZÁKON O ŠTÁTNYCH SVIATKOCH
Pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa zavádza z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť.
Novela obsahuje aj veľké množstvo ďalších zmien a úprav, ktoré majú zlepšiť stav verejných financií, preto odkazujeme aj na plné znenie novely.
4. ÚČINNOSŤ NOVELY
Novela nadobúda účinnosť čiastočne (A) dňa 31. decembra 2023, čiastočne (B) dňa 01. januára 2024, čiastočne (C) dňa 01. februára 2024 a čiastočne (D) dňa 01. apríla 2024.
Publikované dňa 29.01.2024.