Iné

Novela zákonníka práce

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2022

Národná rada Slovenskej republiky sa úvodom roka 2022 zaoberala aj problematikou postupu pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.

Dňa 10. februára 2022 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem Zákonníka práce sa novelou mení a dopĺňa aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“).

Cieľ novely

Podstatou novely je najmä úprava ustanovenia § 66 Zákonníka práce a súvisiacich ustanovení zákona o službách zamestnanosti a zákona o štátnej službe, upravujúcich postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím. Podľa doterajšieho stavu mal zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Úrad práce“ alebo „Úrad“). Úrad práce mohol, ale nemusel takýto súhlas udeliť. V zmysle ustanovenia § 66 Zákonníka práce mal Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá bola 30 dní. Povinnosť sa nevzťahovala na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi. V praxi sa však ustanovenie § 66 Zákonníka práce paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce mal na rozhodovanie 30 dní, nebolo isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom. Predkladatelia novely tak zastávajú názor, že ustanovenie § 66 Zákonníka práce nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce (a zvyšuje nároky na sociálny systém), alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.

Z pohľadu predkladateľov novely išlo aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou.

Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe ustanovenia § 66 Zákonníka práce pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím. Väčšina osôb so zdravotným postihnutím je aj vďaka tejto ingerencii úplne alebo do značnej miery vyčlenená z pracovného života, čo má za následok celý rad negatívnych socio-ekonomických následkov pre osobu so zdravotným postihnutím, jej život a jej okolie, nakoľko buď nepracuje vôbec, alebo len na báze menej výhodných foriem pracovno-právnych vzťahov, nie v pracovnom pomere.

Predkladatelia novely z vyššie uvedených dôvodov navrhli skrátiť 30 dňovú lehotu na 7 dní. Napokon došlo v rámci legislatívneho procesu k zmene, v zmysle ktorej sa nebude jednať o 7 kalendárnych dní, ale o 7 pracovných dní. Zámerom zákonodarcu podľa dôvodovej správy nie je poškodzovanie osôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, vďaka tomu, že sa pre zamestnávateľa znižuje byrokratická náročnosť tohto procesu, keďže sa Úradu práce skracuje lehota na rozhodnutie a zavádza sa fikcia súhlasu so skončením pracovného pomeru, ak sa Úrad práce nevyjadrí. Zákonodarca si sľubuje zvýšenie šancí osôb so zdravotným postihnutím na úspešné uplatnenie sa na trhu práce a ich vyššiu konkurencieschopnosť, keďže obava zamestnávateľa, že nebude možné dostatočne flexibilne skončiť pracovný pomer výpoveďou s takýmto zamestnancom, sa vo svetle navrhovanej úpravy ukazuje ako zjavne neopodstatnená.

Prvou zmenou, ktorú novela prináša je teda úprava ustanovenia § 66 Zákonníka práce. Po novom sa tak doterajšie ustanovenie § 66 Zákonníka práce („Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného Úradu práce, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a) a e) Zákonníka práce“) bude považovať za ustanovenie § 66 ods. 1 Zákonníka práce a zároveň sa novelou doplní o nové ustanovenie § 66 ods. 2 Zákonníka práce („Zamestnávateľ bezodkladne oznámi zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa ustanovenia § 66 ods. 1 prvej vety Zákonníka práce“).

Ďalšími zmenami, ktoré novela priniesla je doplnenie nového ustanovenia § 70 ods. 10 zákona o službách zamestnanosti.

„V konaní podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona o službách zamestnanosti Úrad rozhodne do siedmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad v lehote na vybavenie žiadosti podľa prvej vety nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia podľa druhej vety sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa prvej vety“ (ustanovenie § 70 ods. 10 zákona o službách zamestnanosti).

Prechodné ustanovenie

Druhou zmenou v zákone o službách zamestnanosti je doplnenie nového ustanovenia § 72at zákona o službách zamestnanosti („Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2022“).

„Konanie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona o službách zamestnanosti začaté pred 1. aprílom 2022, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2022“ (ustanovenie § 72at zákona o službách zamestnanosti).

Poslednou, novelou zavedenou, zmenou je zmena pôvodného ustanovenia § 77 zákona o štátnej službe („Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, inak je výpoveď neplatná. Súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v ustanovení § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g) zákona o štátnej službe, alebo ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a štátny zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny zamestnanec dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok“) na nové ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o štátnej službe. Rovnako sa dopĺňa aj nové ustanovenie § 77 ods. 2 zákona o štátnej službe („Služobný úrad bezodkladne oznámi štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa ustanovenia § 77 ods. 1 prvej vety zákona o štátnej službe).

Účinnosť novely

Novela nadobúda účinnosť dňa 01. apríla 2022.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....