Slovenská legislatíva priniesla za posledné obdobie okrem iného aj novelu, týkajúcu sa osobitej oblasti spoločenskej činnosti. Je to práve novela právnych predpisov v oblasti pestovania geneticky modifikovaných organizmov, ktorou dochádza k transponovaniu príslušnej legislatívy Európskej únie.
Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 31. marca 2021 zákon č. 140/2021 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o geneticky modifikovaných organizmoch“) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. (ďalej len „zákon o geneticky modifikovaných rastlinách“).
Podstatou novely je transponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/412 z 11. marca 2015, ktorou sa mení smernica 2001/18/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2015/412″),
pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území.
Preberaná smernica (EÚ) 2015/412 obsahuje dva postupy obmedzenia alebo zákazu, a to prvý formálny časovo obmedzený postup vo fáze rozhodovania o vydaní súhlasu na úrovni Európskej únie po štádiu vydania hodnotiacej správy alebo stanoviska Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, kedy môže Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky požiadať žiadateľa prostredníctvom Komisie pre biologickú bezpečnosť o vydanie súhlasu na uvedenie na trh konkrétneho geneticky modifikovaného organizmu na účely pestovania a o úpravu geografického rozsahu jeho žiadosti a vyňatie územia Slovenskej republiky.
Druhý postup na obmedzenie alebo zákaz pestovania sa vzťahuje na už povolený geneticky modifikovaný organizmus na účel pestovania, ktorý musí byť odôvodnený, primeraný a
nediskriminačný a založený na závažných dôvodoch súvisiacich s cieľmi politiky životného prostredia, územným plánovaním, využívaním pôdy, sociálno-ekonomickými vplyvmi, dôvodmi predchádzania prítomnosti geneticky modifikovaného materiálu v iných produktoch bez toho, aby boli dotknuté opatrenia koexistencie, cieľmi poľnohospodárskej politiky a verejnou politikou. Opatrenia založené na základe dôvodov verejnej politiky nemôžu byť použité samostatne a musia byť prijaté aj na základe iných vymenovaných dôvodov a opatrenia nesmú byť v žiadnom prípade v rozpore s posúdením environmentálnych rizík.
Ďalej prinášame prehľad najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o geneticky modifikovaných organizmoch a zákona o geneticky modifikovaných rastlinách priniesla.
Novelou dochádza k vypusteniu pravidelnej účasti na odbornom vzdelávaní ako podmienky odbornej kvalifikácie vedúceho projektu. Po novom tak podmienkou odbornej kvalifikácie vedúceho projektu ostáva už len vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru a najmenej trojročná prax v genetickom inžinierstve a moderných biotechnológiách (ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch).
Zmenami prešlo aj ustanovenie § 22 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch. Pôvodný názov predmetného ustanovenia § 22 zákona o geneticky modifikovaných organizmov sa mení z „Povinnosti používateľa po uvedení výrobku na trh“ na „Povinnosti používateľa pri uvádzaní výrobku na trh“ nakoľko niektoré povinnosti sa vzťahujú na používateľa už v čase podania žiadosti. Pre lepšiu zrozumiteľnosť uvádzame, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch používateľom chápeme právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá používa genetické technológie a geneticky modifikované organizmy a geneticky modifikované mikroorganizmy; nie je ním konečný spotrebiteľ výrobkov uvedených na trh.
Po novom sa povinnosti používateľa rozširujú o (A) povinnosť „bezodkladne prijať opatrenia potrebné na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia, ak sa sprístupnili nové informácie o rizikách geneticky modifikovaných organizmov pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie po udelení súhlasu na uvedenie výrobku na trh“ (ustanovenie § 22 ods. 2 písm. f) zákona o geneticky modifikovaných organizmoch) a (B) povinnosť používateľa „preveriť informácie, ktoré uviedol v žiadosti na uvedenie výrobku na trh a upovedomiť Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); na obsah upovedomenia sa primerane vzťahuje ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch“ (ustanovenie § 22 ods. 2 písm. g) zákona o geneticky modifikovaných organizmoch).
Konanie o vydanie súhlasu na činnosti v uzavretých priestorov
Novinkou je aj možnosť prerušiť konanie o vydanie súhlasu na činnosti v uzavretých priestoroch. Ministerstvo je podľa ustanovenia § 33 ods. 4 písm. b) zákona o geneticky modifikovaných organizmoch povinné zverejňovať v internetovej sieti údaje o podanej žiadosti s výzvou na podávanie pripomienok. Prijatím nového ustanovenia § 33 ods. 6 písm. a) zákona o geneticky modifikovaných organizmoch bol transponovaný článok 12 smernice 2009/41/ES o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch (ďalej len „smernica 2009/41/ES“) (predtým článok 13 smernice 90/219/EHS), ktorý upravuje možnosť prekonzultovania aspektov navrhovaného používania v uzavretých priestoroch s verejnosťou podľa úvahy správneho orgánu v jednotlivých konaniach, avšak tento článok bol transponovaný ako povinnosť v každom konaní a zákon zvolil formu konzultácií zverejnením výzvy na podávanie pripomienok. V prípade konzultácií s verejnosťou článok 10 ods. 4 písm. b) smernice 2009/41/ES ustanovuje prerušenie plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý sa na konania podľa týchto ustanovení vzťahuje subsidiárne, neobsahuje ustanovenia, ktoré by boli aplikovateľné na predmetnú situáciu a možnosť prerušenia konania počas plynutia lehoty na podávanie pripomienok je nevyhnutné upraviť osobitne transponovaním ustanovenia smernice 2009/41/ES (ustanovenie § 33 ods. 6 písm. a) zákona o geneticky modifikovaných organizmoch).
Keďže chýbalo osobitné ustanovenie o prerušení plynutia lehoty pri uvedených procesných úkonoch, ministerstvo sa pri ich vykonávaní (vyžiadaní informácií, ktoré sú dôležité na posúdenie žiadosti pre experta alebo členov Komisie pre biologickú bezpečnosť, ktorí sú poradným orgánom a poskytujú odborné podklady) doteraz opieralo o ustanovenie § 29 správneho poriadku, ktorý sa na konanie podľa ustanovenie § 33 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch vzťahuje subsidiárne. Keďže ide o osobitné konanie, je účelné transponovať príslušné ustanovenie smernice 2009/41/ES. V prípade, ak by na posúdenie obsahu konkrétnej žiadosti bolo nevyhnutné vyžiadať údaje nad rámec predpísaných náležitostí žiadosti, tento procesný úkon ministerstva by presahoval rámec oprávnenia správneho orgánu podľa ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku a oprávnenia prerušiť konanie podľa ustanovenia § 29 správneho poriadku. Z tohto dôvodu bolo potrebné osobitne upraviť možnosť prerušenia konania počas plynutia lehoty na splnenie požiadavky (ustanovenie § 33 ods. 6 písm. b) zákona o geneticky modifikovaných organizmoch).
Novelou ďalej dochádza k doplneniu ustanovenia § 34 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch o nový odsek 6, čím sa transponuje článok 6 ods. 7 smernice 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (ďalej len „smernica 2001/18/ES“), ktorý oprávňuje správny orgán požadovať od žiadateľa aj ďalšie informácie potrebné pre odborné posúdenie žiadosti. Je to oprávnenie požadovať informácie nad rámec predpísaných náležitostí žiadosti, čo znamená, že ide nad rámec oprávnenia správneho orgánu podľa ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku. Môže ísť napríklad o informácie, ktoré sú dôležité pre experta alebo členov Komisie pre biologickú bezpečnosť, ktorí sú poradným orgánom a poskytujú odborné podklady. S touto situáciou sa členské štáty Európskej únie stretávajú veľmi často pri žiadostiach, ktoré sa týkajú klinického skúšania liekov s obsahom geneticky modifikovaného materiálu, keď náležitosti žiadosti predpísané smernicou 2001/18/ESnedokážu pokryť všetky aspekty potrebné na posúdenie environmentálneho rizika a žiadateľ nemá k dispozícií údaje predpísané smernicou 2001/18/ES vzhľadom na charakter predmetu žiadosti. S požadovaním doplnenia informácií súvisí možnosť prerušenia konania (prerušenie plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia) počas plynutia lehoty na splnenie požiadavky tak, ako je ustanovené v článku 6 ods. 6 písm. a) smernice 2001/18/ES (ustanovenie § 34ods. 6 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch).
Splnomocňovacie ustanovenie
Ďalšou zmenou, ktorú novela do zákona o geneticky modifikovaných organizmoch prináša, je splnomocňovacie ustanovenie § 39 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch. V porovnaní s doterajším znením zákona o geneticky modifikovaných organizmoch sa vypúšťa splnomocnenie pre ministerstvo ustanoviť podrobnosti o odbornej kvalifikácii vedúcich projektov a ich odbornom vzdelávaní z dôvodu vypustenia odborného vzdelávania ako podmienky odbornej kvalifikácie. Upravuje sa nová postupnosť ďalších splnomocnení pri zohľadnení významu posudzovania rizika, ktoré sa kladie na prvé miesto a nové poradie sa zhoduje s ustanovením § 1 ods. 1 vyhlášky č. 274/2019 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o geneticky modifikovaných organizmoch (ustanovenie § 39 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch).
Zákon o geneticky modifikovaných rastlinách
Novela sa okrem zákona o geneticky modifikovaných organizmoch dotkla aj zákona o geneticky modifikovaných rastlinách, v ktorom dochádza napríklad k úprave povinnosti pestovateľa oznámiť zámer pestovania modifikovanej rastliny s podmienkou, že môže ísť iba o takú modifikovanú rastlinu, ktorá síce bola povolená podľa ustanovenia § 21 zákona o geneticky modifikovaných organizmoch, ale nebolo obmedzené alebo zakázané jej pestovanie nariadením vlády Slovenskej republiky vydaným v postupe podľa ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách (ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách).
Novela ďalej v zákone o geneticky modifikovaných rastlinách ustanovuje spôsob určenia obdobia, počas ktorého sa musia subjekty v Slovenskej republike zdržať pestovania príslušných geneticky modifikovaných organizmov, na ktoré sa vzťahuje oznámenie využitia obmedzenia alebo zákazu ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách. Toto obdobie sa určuje a zabezpečuje tým, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej len „kontrolný ústav“) nezapíše daného žiadateľa do evidencie pestovateľov, resp. nezapíše zmenu v evidencii spočívajúcu v zmene údajov o pestovanej modifikovanej rastline počas ustanoveného obdobia 75 dní (ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách).
Novela upravuje aj prípady využitia obmedzenia alebo zákazu už autorizovaného geneticky modifikovaného organizmu. V uvedených situáciách sa ustanovuje administratívny postup kontrolného ústavu pre vydávanie dokladov o zapísaní do evidencie pestovateľov modifikovaných rastlín a súvisiace vedenie evidencie. Na toto konanie sa nevzťahuje správny poriadok, keďže podľa ustanovenia § 14 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách sa správnym poriadkom spravuje len konanie o vyradení z evidencie pestovateľov podľa ustanovenia § 3 ods. 7 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách. V záujme právnej istoty dotknutých pestovateľov sa ustanovuje, že tieto úpravy v evidencii pestovateľov sa môžu uskutočniť až päť pracovných dní po skončení hospodárskeho roka, v ktorom nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané podľa ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách, upravujúce geneticky modifikované rastliny, ktorých sa týka zákaz alebo obmedzenie pestovania (ustanovenie § 3 ods. 8 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách).
Jednou z posledných zmien, ktoré novela do zákona o geneticky modifikovaných rastlinách priniesla, je úprava možnosti vlády Slovenskej republiky nariadením určiť modifikované rastliny, ktorých pestovanie je obmedzené alebo zakázané. Vláda Slovenskej republiky tak môže ustanoviť modifikované rastliny, ktorých pestovanie je obmedzené alebo zakázané, a to na časti územia Slovenskej republiky alebo na celom jej území, počnúc uplynutím hospodárskeho roka, v ktorom sa toto nariadenie vlády Slovenskej republiky vydá. Toto obmedzenie alebo zákaz možno vydať len z dôvodov uvedených v ustanovení § 8a ods. 1 zákona o geneticky modifikovaných rastlinách, pričom tieto dôvody možno uplatniť samostatne alebo v kombinácií. Dôvody nie sú bližšie konkretizované, keďže ich potenciálne uplatnenie závisí od konkrétnych okolností časti alebo celého územia Slovenskej republiky, na ktorom sa budú uplatňovať. Dôvodmi sú napríklad ciele politiky životného prostredia, územné plánovanie, využívanie pôdy, verejná politika… V záujme právnej istoty dotknutých pestovateľov sa ustanovuje, že toto nariadenie vlády Slovenskej republiky môže nadobudnúť účinnosť najneskôr tri mesiace pred skončením hospodárskeho roka týkajúceho sa tej geneticky modifikovanej rastliny, ktorej sa týka zákaz alebo obmedzenie pestovania (ustanovenie § 8a zákona o geneticky modifikovaných rastlinách).
Novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, teda dňa 21. apríla 2021.