Novelizovaná legislatíva v oblasti poskytovania sociálnych služieb sa snaží zamerať práve na tých najslabších členov spoločnosti. Zraniteľným osobám (napr. ŤZP, seniori, osoby s nepriaznivým zdravotným stavom…), ktorým sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby by sa malo v dôsledku prijatia novej legislatívy zlepšiť postavenie a posilniť ochrana ich základných ľudských práv.
Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 11. mája 2021 zákon (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“).
Prehľad zmien
Najdôležitejšími zmenami, ktoré novela do zákona o sociálnych službách prináša sú (1) konštituovanie základného práva prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti, (2) zamedzenie konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sa stal opatrovníkom dospelej osoby (prijímateľa sociálnej služby), (3) zvýšenie kontroly nad použitím telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby zasielaním zápisu každého obmedzenia dôverníkovi, (4) zvýšenie kontroly nad zákonnosťou výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby (pobytová forma sociálnej služby) a zamedzenie zneužitiu vágne formulovaného výpovedného dôvodu, (5) terminologicky sa upresňuje pojem dohľadu pri poskytovaní sociálnej služby.
Dôverník
Prvou zmenou, ktorú novela do zákona o sociálnych službách prináša je zavedenie práva na dôverníka. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych
služieb (ďalej len „zariadenie“) tak má po novom právo na „na určenie dôverníka; dôverníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka písomne súhlasí a je spôsobilá na právne úkony; na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka“ (ustanovenie § 6 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnych službách).
„Prijímateľ sociálnej služby je povinný poskytovateľovi sociálnej služby bezodkladne (A) po určení dôverníka oznámiť osobné údaje dôverníka v rozsahu (1) meno, priezvisko a titul, (2) adresa trvalého alebo prechodného pobytu, (3) rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia, (4) telefónne číslo a elektronická adresa, (B) po určení dôverníka doručiť kópiu písomného súhlasu fyzickej osoby s určením za dôverníka, (C) oznámiť zmeny údajov a skutočností uvedených v ustanovení § 6 ods. 6 písm. (A) a (B)zákona o sociálnych službách“ (ustanovenie § 6 ods. 6 zákona o sociálnych službách).
Zamedzenie konfliktu záujmov
Ďalšou zmenou, ktorú novela priniesla, je úprava opatrovníka s cieľom zamedzenia konfliktu záujmov. Po novom tak platí, že „poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôžebyť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa predchádzajúcej vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby je blízka osoba prijímateľa sociálnej služby“ (ustanovenie § 8 ods. 10 zákona o sociálnych službách).
Výpoveď zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb
Zmeny sa dotkli aj výpovedí zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby.
„Pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa ustanovenia § 74 ods. 14 zákona o sociálnych službách je poskytovateľ sociálnej služby povinný doručiť do vlastných rúk (A) písomnú výpoveď s uvedením dôvodu výpovede, (1) prijímateľovi sociálnej služby, (2) zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby, (3) opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom, (B) kópiu výpovede s uvedením dôvodu výpovede dôverníkovi“ (ustanovenie § 74 ods. 15zákona o sociálnych službách).
„Poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu podľa ustanovenia § 74 ods. 14 písm. a) zákona o sociálnych službách po doručení (A) písomného upozornenia na možnosť výpovede z tohto dôvodu do vlastných rúk (1) prijímateľovi sociálnej služby, (2) zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby, (3) opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom, (B) kópie písomného upozornenia na možnosť výpovede z tohto dôvodu do vlastných rúk dôverníkovi“ (ustanovenie § 74 ods. 16 zákona o sociálnych službách).
Prax ukázala, že prijímateľ sociálnej služby je často bytostné odkázaný na pobytovú sociálnu službu. Zvyšujúci sa počet osôb odkázaných na pobytovú sociálnu službu prirodzene so sebou prináša „trhový tlak“ na uvoľnenie miest. Preto novela v ustanovení § 74 ods. 15 zákona o sociálnych službách vnáša pravidlá pre férovosť zmluvných vzťahov. Novela má upevniť postavenie prijímateľa sociálnej služby v prípade, že by sa voči nemu uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov. Právna úprava zmlúv (ustanovenie § 74zákona o sociálnych službách) je kogentnej povahy a výpovedné dôvody sú taxatívne stanovené (ustanovenie § 74 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Písomná výpoveď zmluvy je významný jednostranný právny úkon, ktorý smeruje k zániku zmluvného vzťahu, na ktorý je prijímateľ bytostne odkázaný. Preto je potrebné pre lepšie zabezpečenie dôkaznej situácie a osobitne pre určenie začiatku plynutia času určiť formu odoslania resp. dôjdenia prejavu vôle. Forma odoslania prejavu vôle v podobe zásielky do vlastných rúk dôslednejšie chráni záujem adresáta a nie je právnemu poriadku cudzia. Ďalej sa v novele určuje povinnosť písomnú výpoveď doručiť aj dôverníkovi a súdom ustanovenému opatrovníkovi do vlastných rúk. Daná zmena má za cieľ zlepšiť postavenie prijímateľa sociálnej služby v tom, že prijímateľ bude môcť včasne konzultovať význam výpovede a prípade sa poradiť o možnosti brániť sa voči účinkom výpovede na súde.
Zmeny v ustanovení § 74 ods. 16 zákona o sociálnych službách reagujú na odkázanosť a význam prijímateľa na pobytovú sociálnu službu. Zmeny reagujú na prax, že poskytovateľ sociálnej služby sa snažil využiť vágnosť výpovedného dôvodu – hrubé porušovanie dobrých mravov. Z tohto dôvodu je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede potreba doručiť písomné upozornenie na možnosť výpovede. Až v prípade, že prijímateľ sociálnej služby napriek upozorneniu neupustí od hrubého porušovania dobrých mravov, možno uplatniť tento výpovedný dôvod. Cieľom je, aby prijímateľ sociálnej služby v písomnosti bol presne oboznámený s tým, aké konkrétne správanie prijímateľa v ponímaní poskytovateľa napĺňa skutkovú podstatu správania, ktorým sa hrubo porušujú dobré mravy. Uvedený koncept nie je právnemu poriadku cudzí. Podobné ustanovenie obsahuje aj ustanovenie § 711 ods. 2 zákona č. 4O/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý pri výpovedi nájmu bytu ukladá, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Legislatívnou inšpiráciou pre dané ustanovenia § 74 ods. 15 a 16 zákona o sociálnych službách bola pre predkladateľov novely rakúska právna úprava – konkrétne niektoré ustanovenia v spolkovom zákone na ochranu spotrebiteľa (Bundesgesetz vom 8. März 1979, mit dem Bestimmungen zum Schutz der Verbraucher getroffen werden (Konsumentenschutzgesetz – KSchG), ktorý obsahuje v ustanoveniach § 27b až 27i právnu úpravu zmlúv medzi pobytovým zariadením a prijímateľom služby.
Novela vkladá do zákona o sociálnych službách aj nové prechodné ustanovenie § 110aoa zákona o sociálnych službách („Ustanovenie § 8 ods. 10 zákona o sociálnych službách sa nevzťahuje na poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, ktorý bol ustanovený za opatrovníka pred 1. júlom 2021. Ak je súdom ustanovený opatrovník prijímateľa sociálnej služby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby, poskytovateľ sociálnej služby je povinný o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby informovať bezodkladne blízku osobu prijímateľa sociálnej služby“ (ustanovenie § 110aoa zákona o sociálnych službách).
Na záver novela mení aj prílohu č. 3 písm. A. bod 12 zákona o sociálnych službách, v ktorej vypúšťa slovo „nepretržitý“ a nadpis prílohy č. 4 časť IVzákona o sociálnych službách, ktorá znie „Dohľad pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a pri vykonávaní základných sociálnych aktivít„. Uvedené zmeny dôvodová správa odôvodňuje tým, že na základe poznatkov gestora zákona o sociálnych službách t. j. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bolo odporučené predkladateľom novely vykonať terminologické spresnenie slova „nepretržitý dohľad“ v prílohe č. 3 a č. 4 zákona o sociálnych službách. Podľa poznatkov a názoru gestora problematické je to, že používanie týchto slov nie je správne a odporuje štandardnému chápaniu právneho konceptu „náležitého dohľadu“ podľa ustanovenia § 422 Občianskeho zákonníka. Pojem „náležitý dohľad“ je ustálený právny pojem a koncept v prípade zodpovednosti za škodu, ktorý je i štandardným spôsobom interpretovaný v rozhodovacej praxi súdov. Ide najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 17. decembra 1968, sp. zn. 3 Cz 57/68, uverejnené pod číslom 4/1970 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, podľa ktorého: „Náležitým dohledem“ … není možno rozumět takový dohled, který by byl za normálních okolností osobami dohledem povinnými vykonáván stále, nepřetržitě a bezprostředně (na každém kroku)…v takovém případě by byla zákonem předpokládaná možnost zproštění odpovědnosti těchto osob prakticky vyloučena. Při úvaze o tom, zda osoby dohledem povinné náležitý dohled nezanedbaly, je nutno vzít zřetel i na některé okolnosti týkající se osoby podléhající dohledu (např. věk, povahové vlastnosti a celkové chování)“.
Účinnosť novely
Novela nadobúda delenú účinnosť, a to (A) dňa 01. júna 2021 a (B) 01. januára 2022.