Jedným z najdôležitejších atribútov zdravého podnikateľského prostredia je nepochybne spravodlivá hospodárska súťaž medzi jednotlivými subjektami, ktoré sa na nej zúčastňujú. Správne nastavenie pravidiel ochrany hospodárskej súťaže je kľúčové nielen pre podnikateľské prostredie, ale aj zabezpečenie konkurencie a kvality jednotlivých produktov, ktoré podnikatelia na trh prinášajú.
Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 01. apríla 2021 zákon o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“). Na úvod je potrebné uviesť, že zákonom o ochrane hospodárskej súťaže sa okrem iného ruší pôvodný zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z. z.“).
Transpozícia právnych aktov Európskej únie
Prijatím zákona o ochrane hospodárskej súťaže dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1″). Doteraz platný zákon č. 136/2001 Z. z. už obsahoval právnu úpravu do veľkej miery harmonizovanú s európskou právnou úpravou, judikatúrou a európskou rozhodovacou praxou. Už podľa doterajšej právnej úpravy totiž Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) posudzoval protisúťažné konania – zneužívanie dominantného postavenia a dohody obmedzujúce súťaž, a tiež posudzoval koncentrácie v súlade so štandardom nastaveným na úrovni Európskej únie. Keďže sa však zmeny, ktoré prináša nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže, dotýkajú viacerých oblastí, javilo sa z hľadiska prehľadnosti právnej úpravy ako vhodné
predložiť do legislatívneho procesu nový návrh zákona.
Cieľom samotných súťažných pravidiel v rámci hospodárskej súťaže je poskytnúť každému lepšiu kvalitu výrobkov a služieb, za nižšie ceny, prostredníctvom zabezpečenia toho, aby podnikatelia medzi sebou súťažili len s využitím vlastných zásluh, bez zneužitia svojho postavenia na trhu alebo účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Najjednoduchším spôsobom, ako môže podnikateľ získať väčšinový trhový podiel na konkurencieschopnom trhu, je ponúknuť lepšiu cenu ako iní konkurenti. To je výhodou nielen pre spotrebiteľov; väčšia kúpyschopnosť obyvateľov podporuje produkciu, čo vo všeobecnosti povzbudzuje ekonomiku.
Z dôvodu obsahovej rozsiahlosti vlastného textu a veľkého množstva jednotlivých ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže bude tento príspevok zameraný na všeobecný prehľad účelu prijatia zákona o ochrane hospodárskej súťaže a najdôležitejších zmien, ktoré do právneho poriadku Slovenskej republiky prináša. Odkazujeme tiež na samotný text nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže a dôvodovú správu k nemu, ktoré sú dostupné na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky.
Z hľadiska transpozície právnych aktov Európskej únie je dôležité spomenúť, že členské štáty Európskej únie majú povinnosť aplikovať čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ako „ZFEÚ“) všade tam, kde protisúťažné konanie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Spolupráca úradu s Európskou komisiou (a príslušnými orgánmi iných členských štátov) sa vyžaduje aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy v platnom znení (ďalej len „nariadenie (ES) č. 1/2003 v platnom znení“). Zároveň úrad vykonáva svoje právomoci v rámci Európskej siete hospodárskej súťaže (European Competition Network – ECN), v ktorej sa uplatňujú okrem iného pravidlá o alokácii a realokácii prípadov pri posudzovaní protisúťažných prípadov v Európskej únii. Rovnaké pravidlá pre postup členských štátov pri posudzovaní protisúťažných konaní v Európskej únii a spolupráca príslušných orgánov sú preto nevyhnutné. Je teda potrebné, aby úrad disponoval podobnými právomocami ako Európska komisia a príslušné orgány jednotlivých členských štátov, a aby bol stanovený dostatočný právny rámec pre spoluprácu medzi týmito orgánmi. Zároveň, aj nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (ďalej len „nariadenie (ES) č. 139/2004″) obsahuje okrem iného spoločné pravidlá upravujúce postupovanie koncentrácií z Európskej komisie na členské štáty a z členských štátov na Európsku komisiu. Včasné zachytenie problematických koncentrácií umožňuje predchádzať neskorším súťažným problémom, ktoré by mohli na trhu vzniknúť a teda efektívne posudzovanie koncentrácií úradom má jednoznačne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dostatočný právny rámec umožňujúci takéto posúdenie koncentrácií v konečnom dôsledku šetrí aj verejné zdroje, keďže tieto sa neskôr nevynakladajú na prešetrovanie a postihovanie protiprávnych konaní. Z týchto dôvodov sú žiadané a nevyhnutné, aj pravidlá pre efektívne zachytenie a posudzovanie koncentrácií.
Zmeny, ktoré novela prináša
Z hľadiska zmien, ktoré nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže oproti zákonu č. 136/2001 Z. z. prináša je potrebné spomenúť predovšetkým nasledovné.
(1) Oproti doterajšej právnej úprave po novom dochádza k výraznej zmene, keď sa význam pojmu „podnikateľ“ podľa znenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže obsahovo harmonizuje s pojmom „podnik“ (z ang. „undertaking“) podľa európskej judikatúry a legislatívy. Harmonizáciu národných právnych úprav v otázke konceptu podniku si vyžaduje smernica (EÚ) 2019/1, ale aj potreba zjednotenia pojmov a eurokonformného výkladu zodpovednostných inštitútov v Európskej únii. Podľa doterajšieho znenia zákona č. 136/2001 Z. z. sa za podnikateľa považoval každý ekonomicky nezávislý subjekt s právnou subjektivitou, ktorý sa zúčastňoval hospodárskej súťaže, bez ohľadu na povahu činnosti, ktorú vykonával. Pojem podnikateľa podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže už nebude naviazaný na právnu subjektivitu, ale v popredí bude, v súlade s európskou judikatúrou, „funkčná stránka“ tohto pojmu. Na uvedené potom nadväzujú ďalšie zmeny v zákone o ochrane hospodárskej súťaže v porovnaní s právnou úpravou zákona č. 136/2001 Z. z., a to najmä zmeny týkajúce sa ukladania pokút (možnosť ustanoviť ako spoločne a nerozdielne zodpovedné za protiprávne konanie viaceré spoločnosti v rámci jedného podnikateľa, prechod zodpovednosti za protiprávne konanie, úprava zodpovednosti združení a ich členov za zaplatenie pokút).
(2) Zmeny v oblasti kontroly koncentrácií sa týkajú len čiastočnej úpravy ustanovení upravujúcich notifikačné kritériá, t. j. kritériá, pri splnení ktorých majú podnikatelia povinnosť oznámiť koncentráciu úradu. Konkrétne dochádza k vypusteniu existujúceho osobitného notifikačného kritéria, ktoré sa uplatňovalo v prípade vytvorenia spoločných podnikov. Uvedené umožňuje eliminovať prípady, kedy dochádzalo k formálnemu posúdeniu koncentrácie aj v prípadoch tzv. extrateritoriálnych spoločných podnikov, ktoré neboli aktívne na území Slovenskej republiky.
(3) Po novom zákon o ochrane hospodárskej súťaže tiež zavádza nové inštitúty v podobe právomoci úradu uložiť dočasné opatrenia (podľa doterajšej právnej úpravy bol inštitút predbežných opatrení zakotvený iba v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pričom zákon o ochrane hospodárskej súťaže po novom dopĺňa príslušné ustanovenia správneho poriadku; osobitne zákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje dočasné opatrenia pre oblasť koncentrácií a dočasné opatrenia v prípade podozrenia z porušenia zákazu dohody obmedzujúcej súťaž alebo zneužitia dominantného postavenia), opatrenia podľa ustanovenia § 32 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Predmetné inštitúty si vyžaduje transpozícia smernice (EÚ) 2019/1. V tejto súvislosti dochádza aj k zmene a doplneniu zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, keďže členské štáty musia zabezpečiť prieskum rozhodnutí, ktorými sa ukladajú dočasné opatrenia v skrátených lehotách. Cieľom dočasných opatrení v oblasti kontroly koncentrácií je rýchlo a efektívne riešiť situácie, kedy došlo k protiprávnemu vykonávaniu práv a povinností vyplývajúcich z koncentrácie, a to jednak pred vydaním rozhodnutia vo veci posúdenia koncentrácie alebo potom, čo bolo rozhodnutie o zákaze koncentrácie alebo uložená podmienka podnikateľom nerešpektované. Dočasné opatrenia v prípade podozrenia z porušenia zákazu dohody obmedzujúcej súťaž a zneužitia dominantného postavenia sú prostriedkom na zabezpečenie účelu správneho konania vedeného na úrade, a to tak, aby v dôsledku porušenia, ktoré je predmetom prešetrovania na úrade, nedošlo ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej k závažnému a nenapraviteľnému narušeniu hospodárskej súťaže.
(4) Ustanovenie § 32 zákona o ochrane hospodárskej súťaže zavádza do slovenskej právnej úpravy nový inštitút. Úrad v prípade zistenia porušenia ustanovení zákona môže od podnikateľa vyžadovať ukončenie zneužívania dominantného postavenia alebo dohody obmedzujúcej súťaž. Na uvedený účel môže úrad uložiť akékoľvek opatrenia podľa ustanovenia § 32 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré sú primerané vzhľadom na páchané porušenie a nevyhnutné na účinnú nápravu súťažných podmienok na trhu. Úrad pri výbere medzi rovnako účinnými nápravnými opatreniami zvolí nápravné opatrenie, ktoré je pre podnikateľa menej zaťažujúce.
(5) Z hľadiska vymedzenia právomoci úradu neprináša zákon o ochrane hospodárskej súťaže oproti pôvodnej právnej úprave výrazné zmeny. Po novom dochádza k spresneniu doterajších právomocí, avšak zároveň v súvislosti s ďalšími zmenami, ako aj s potrebou transpozície ustanovení smernice (EÚ) 2019/1, boli do zákona o ochrane hospodárskej súťaže zaradené i niektoré nové právomoci úradu, napríklad doplnenie právomoci zabezpečiť výmenu informácií na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže iného členského štátu Európskej únie v súlade s čl. 12 nariadenia (ES) č. 1/2003 v platnom znení. Pre právomoci úradu, ako je právo vyžadovať informácie a podklady, dočasné opatrenia, opatrenia podľa ustanovenia § 32 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a pod. sa vzťahuje princíp proporcionality zásahov orgánov verejnej moci. Tak ako doposiaľ teda platí, že aplikácia týchto právomoci sleduje aj ich primeranosť.
(6) Zmenám sa nevyhol ani inštitút ústneho vysvetlenia. Práve transpozíciou smernice (EÚ) 2019/1 do právneho poriadku Slovenskej republiky sa tiež čiastočne mení inštitút podania ústneho vysvetlenia, ktorý predstavuje právomoc úradu požadovať od podnikateľov, právnických osôb a fyzických osôb ústne vysvetlenie. Inštitút podania ústneho vysvetlenia odráža nevyhnutnosť, aby úrad disponoval právomocou požadovať ústne vysvetlenie od ktoréhokoľvek subjektu, ktorý môže mať vedomosť o úradom prešetrovanej veci alebo veci, ktorá je predmetom správneho konania, keďže možnosť podania ústneho vysvetlenia tak, ako doposiaľ, nie je obmedzená na fázu prešetrovania alebo správneho konania. V prípade podnikateľov a právnických osôb sa bude jednať o zamestnancov týchto subjektov, v prípade fyzických osôb podá táto osoba ústne vysvetlenie vo vlastnom mene.
(7) Ďalšou novinkou sú ustanovenia, upravujúce priebeh konania pred úradom zároveň vymedzujúce, že účastníkom konania môže byť aj ekonomický nástupca podnikateľa, t. j. osoba, ktorá sa formálne nedopustila protiprávneho konania, ale ktorá je súčasťou podnikateľa, ktorý pokračuje v hospodárskej činnosti svojho predchodcu v prípade, že tento prestal právne alebo fakticky vykonávať hospodársku činnosť. Uvedená úprava reflektuje jeden z konceptov, ktorého aplikácia je nevyhnutná pre efektívne uplatnenie konceptu podniku v súlade s európskou judikatúrou.
(8) Zákon o ochrane hospodárskej súťaže ďalej upravuje postup ukladania pokuty združeniu podnikateľov za správny delikt, ktorý sa týka činnosti jeho členov a mechanizmus zabezpečujúci zaplatenie plnej sumy uloženej pokuty v prípade, ak združenie podnikateľov nie je schopné pokutu zaplatiť. Uvedené zmeny sú navrhnuté z dôvodu potreby transpozície ustanovení smernice (EÚ) 2019/1. Cieľom predmetných ustanovení je zabezpečiť dostatočne efektívne a odstrašujúce ukladanie pokút združeniu podnikateľov, keďže podľa doterajšieho znenia právnej úpravy, pri pokutovaní združenia podnikateľov bolo potrebné vychádzať výhradne z obratu samotného združenia, čo nemuselo reflektovať skutočnú závažnosť protiprávneho konania.
(9) Novým inštitútom, ktorý zákon o ochrane hospodárskej súťaže prináša, je tiež inštitút penále, slúžiaci na zabezpečenie riadneho a včasného splnenia zabezpečenej povinnosti a v prípade, že k splneniu povinnosti riadne a včas nedôjde, pôsobiaci na povinný subjekt – podnikateľa tak, aby v čo najkratšom čase zjednal nápravu a zabezpečenú povinnosť splnil.
(10) Z pohľadu programu zhovievavosti, ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže reflektujú zmeny, ktoré vyžaduje transpozícia smernice (EÚ) 2019/1. Oproti zákonu č. 136/2001 Z. z. sa do znenia nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže napríklad zavádza povinnosť žiadateľa o program zhovievavosti explicitne priznať svoju účasť na dohode obmedzujúcej súťaž (doteraz bola táto povinnosť upravená v rámci všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného úradom). V zákone o ochrane hospodárskej súťaže boli tiež oproti doterajšej právnej úprave podrobnejšie špecifikované ďalšie podmienky účasti na programe zhovievavosti.
(11) Zákon o ochrane hospodárskej súťaže obsahuje tiež osobitnú časť týkajúcu sa medzinárodnej spolupráce s príslušnými orgánmi iných členských štátov, čím dochádza k transpozícii ustanovení smernice (EÚ) 2019/1. Predmetná časť jednak bližšie upravuje právomoc úradu poskytnúť pomoc pri oznámení/doručení dokumentov účastníkom konania úradu členského štátu a jednak základný právny rámec vzájomnej pomoci pri zabezpečení výkonu právoplatných rozhodnutí, ktorými bola uložená pokuta alebo penále. Uvedené zabezpečí, že rozhodnutia úradu budú vymáhateľné aj v iných členských štátoch, čo je mimoriadne dôležité, keďže v minulosti nastali prípady, keď pokutované spoločnosti prestali po vydaní rozhodnutia a jeho potvrdení súdom v súdnom prieskume, pôsobiť na trhu v Slovenskej republike a bolo preto zložité vymôcť uložené pokuty, pokiaľ tieto spoločnosti nemali majetok na území Slovenskej republiky.
Účinnosť novely
Zákon o ochrane hospodárskej súťaže nadobúda účinnosť dňa 01. mája 2021.