Civilný sporový poriadok prináša nové procesné inštitúty, cieľom ktorých je zachovanie kontradiktórnosti civilného sporového konania, teda zásady tzv. súperenia strán sporu. Ide o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré bude možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.
V ustanoveniach § 149 až § 154 Civilného sporového poriadku sa zaviedli nové inštitúty inšpirované predovšetkým nemeckým civilným procesom a právnou teóriou. Ide o systematické začlenenie inštitútov procesnej obrany a procesného útoku do celkovej koncepcie kontradiktórneho sporového konania založeného na prísnom prejednacom princípe a koncentrácii konania. Civilný sporový poriadok demonštratívne uvádza prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, pričom samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana sa zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní.
Ako uvádza dôvodová správa, celkovo ide v rámci predmetných nových inštitútov o inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania a má ambíciu prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä (1) skutkové tvrdenia, (2) popretie skutkových tvrdení protistrany, (3) návrhy na vykonanie dôkazov, (4) námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a (5) hmotnoprávne námietky.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Ide o zakotvenie tzv. povinnosti tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania.
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana sporu poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Z uvedeného je zrejmé, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu majúcu za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany, alebo vo forme neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach.
Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Hlavnou formou hmotnoprávnej námietky je námietka premlčania a kompenzačná námietka, keďže najmä tie napĺňajú obsahové náležitosti hmotnoprávnej námietky ako takej.
Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Ako uvádza dôvodová správa, koncentrácia konania tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku. Princíp arbitrárneho poriadku znamená, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ako uvádza dôvodová správa, zákonná koncentrácia konania môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie.