Nie je vylúčené, že dlžník sa niekedy dostane do omeškania s plnením nie vlastnou vinou. Dovoľte, aby sme Vás v našom článku oboznámili s právnou úpravou omeškania dlžníka spôsobenom vyššou mocou (vis maior).
Pre posúdenie, aký právny predpis sa vzťahuje na právnu úprava omeškania dlžníka (mora debitoris) je predovšetkým potrebné kvalifikovať, o aký právny vzťah ide. Ak ide o obchodno-právny vzťah, vzťahuje sa neho právna úprava zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“). Právna úprava občiansko-právnych vzťahov je zakotvená v ustanoveniach zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). V našom článku Vás oboznámime s právnou úpravou omeškania dlžníka spôsobenom vis maior podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka a oboznámime Vás s rozdielmi v uvedených právnych úpravách.
Občiansky zákonník upravuje omeškanie dlžníka v ust. § 517 až 521. Dlžník má podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka povinnosť splniť záväzok. Dlžník je povinný záväzok splniť riadne a včas.
Riadne plnenie znamená plnenie všetkého, na čo je dlžník povinný. Ak by napríklad uhradil len časť ceny kúpeného tovaru, išlo by o čiastočné plnenie a zaplatením nie celej ceny by nesplnil záväzok riadne. Riadne plnenie znamená povinnosť dodržať aj ďalšie podmienky plnenia, ako napríklad plnenie dohodnutým spôsobom. Za porušenie riadneho plnenia možno považovať napríklad plnenie na inom mieste ako je dohodnuté, plnenie inej osobe alebo plnenie, ktoré má vady.
Dlžník je tiež povinný splniť dlh včas. Čas, dokedy je dlžník povinný plniť, môže byť určený (1) dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, (2) právnym predpisom, alebo (3) súdom.
S omeškaním dlžníka právo spája právne následky. Následkom omeškania dlžníka nastávajú nasledovné právne následky: (1) veriteľ je oprávnený požadovať plnenie v dodatočnej lehote, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi na plnenie, (2) veriteľ má právo odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, (3) pri omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo žiadať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, (4) pri omeškaní s plnením veci vzniká dlžníkovi zodpovednosť za jej poškodenie, zničenie alebo stratu, ibaže by k tejto škode došlo aj inak, (5) zrušenie fixnej zmluvy podľa ust. § 518 Občianskeho zákonníka a (6) veriteľ má právo požadovať náhradu škody.
Dlžník zodpovedá len za omeškanie, ktoré spočíva v jeho osobných pomeroch. Ak je dôvod omeškania mimo osoby dlžníka, môže sa dlžník zbaviť zodpovednosti za omeškanie (exculpatio a mora). Jednou z objektívnych okolností, pre ktorú nemôže dlžník splniť dlh riadne a včas môže byť vyššia moc (vis maior). Vyššia moc je udalosť, ktorá je pri všetkej starostlivosti nepredvídateľná a pri všetkom úsilí neodvrátiteľná. Ide napríklad o živelné udalosti ako blesky, povodeň alebo o prírodné zákonitosti ako je zosuv pôdy. Ak dlžník preukáže, že nemohol pre vyššiu moc splniť dlh, nie je za omeškanie zodpovedný. Dôkazné bremeno v uvedenom prípade leží na dlžníkovi. Pri preukazovaní vyššej moci musí dlžník preukázať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok pre vyššiu moc, a to nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť.
Nepredvídateľnosť znamená, že nebolo možné ani pri všetkej starostlivosti predvídať predmetnú udalosť. Ak by bolo možné udalosť predvídať, napríklad bol vyhlásený povodňový stupeň, nešlo by o vyššiu moc. Druhou podmienkou je neodvrátiteľnosť. Dlžník na zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie musí preukázať, že ani pri všetkom možnom úsilí nemohol udalosť odvrátiť. Ak by dlžník napríklad dôvodil, že sa nemohol dostaviť na miesto platby z dôvodu prírodnej zákonitosti – korózie vozidla, nešlo by o vyššiu moc, nakoľko korózii mohol zabrániť lepšou starostlivosťou o vozidlo.
Preukázaním vyššej moci nezaniká omeškanie dlžníka, dlžník sa však jej preukázaním zbaví zodpovednosti za omeškanie a nenastanú právne následky omeškania. Je potrebné uviesť, že ak pominie prekážka plnenia spôsobená vyššou mocou, je dlžník povinný dlh splniť. Ak by po pominutí prekážky spôsobenej vyššej mocou neplnil svoj dlh, dostal by sa do omeškania
Na rozdiel od právnej úpravy Občianskym zákonníkom, je omeškanie dlžníka v Obchodnom zákonníku upravené odlišne. Obchodný zákonník upravuje omeškanie v ust. § 365 až 369. Dlžník je podľa ust. § 365 v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Na plnenie riadne a včas sa vzťahujú rovnaké podmienky, ktoré sme už uviedli pri omeškaní podľa Občianskeho zákonníka.
Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa, nie je v omeškaní.
Omeškanie dlžníka má podľa Obchodného zákonníka nasledovné právne následky: (1) oprávnenie veriteľa požadovať náhradu škody podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, (2) oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak tak ustanovuje zákon, napríklad podľa ust. § 345 alebo 346 Obchodného zákonníka, (3) oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak tak ustanovuje zmluva, (4) na dlžníka prechádza podľa ust. § 368 Obchodného zákonníka nebezpečenstvo škody na veci, (5) právo veriteľa požadovať náhradu škody a (6) právo veriteľa požadovať úroky z omeškania.
Dlžník sa v režime Obchodného zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za omeškanie, len ak je v omeškaní z dôvodu omeškania veriteľa. Z iných dôvodov sa dlžník nemôže vyviniť zo zodpovednosti za omeškanie. Obchodný zákonník teda na rozdiel od Občianskeho zákonníka nepripúšťa zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie z dôvodu vyššej moci.