V rámci pokračovania v sérií článkov venovaných novým procesným kódexom sa opätovne venujeme novému Civilnému sporovému poriadku, a to konkrétne právnej úprave podaní adresovaných súdu a žalobám ako takým. O zmenách, ktoré nový Civilný sporový poriadok v podaniach a žalobách prináša, sa dozviete v našom článku.
Nový Civilný sporový poriadok upravuje v ustanoveniach § 123 až § 130 všeobecnú právnu úpravu podaní účastníkov v sporovom konaní pred všeobecným súdom. Podanie je úkon určený súdu. V ustanovení § 123 je demonštratívne uvedené, čo možno podaním rozumieť. Podanie vo veci samej je najmä (1) žaloba, (2) vzájomná žaloba, (3) zmena žaloby, (4) späťvzatie žaloby, (5) odpor, (6) odvolanie, (7) dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj (8) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Zásada posudzovania podaní podľa ich obsahu ostáva naďalej zachovaná. Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Náležitosti podania ostávajú zachované tak ako doteraz, teda podanie musí byť podpísané, s uvedením ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje. Zákon neuvádza akým spôsobom je potrebné uvedené náležitosti splniť, v zásade možno tvrdiť, že podanie, v ktorom budú akýmkoľvek spôsobom splnené dané náležitosti, je podaním spĺňajúcim zákonné podmienky. Pokiaľ súdne konanie už prebieha, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. V prípade doručenia podania v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť také podanie aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, avšak autorizované. Ak sa také podanie dodatočne nedoručí súdu (súd na dodatočné podanie nevyzýva) do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Je potrebné upriamiť pozornosť, na skutočnosť, že zákon rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Hromadné podanie tvorí najmenej desať podaní doručených tomu istému súdu tým istým subjektom v jeden deň. Ak sú podania tvoriace hromadné podanie adresované viacerým súdom doručené jednému súdu, súd zapíše do svojich súdnych registrov len veci, ktoré sú mu adresované. Ostatné podania odošle označeným súdom bez zápisu do svojich súdnych registrov; právne účinky spojené s podaním zostávajú zachované. To znamená, že ostáva zachovaná napríklad lehota podania v daný deň, čo môže súvisieť s plynutím lehoty premlčania, a podobne.
Odrazom princípu hospodárnosti konania je ustanovenie § 130 Civilného sporového poriadku, ktoré určuje, že súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť. Ide o fakultatívne právo súdu.
Jednou z konkrétnych podôb podania v civilnom súdnom konaní je žaloba. Inštitút žaloby je v novom Civilnom sporovom poriadku upravený v ustanoveniach § 131 až § 147. Nový Civilný sporový poriadok definuje žalobu v zmysle doktrinálnych a judikatúrnych názorov. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
Základné náležitosti žaloby ako podania sú zachované, pričom okrem nich je potrebné uviesť označenie strán a pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností a označenia dôkazov na ich preukázanie. Povinnou náležitosťou je žalobný návrh, teda čoho sa žalobca domáha. Nový Civilný sporový poriadok používa pojem žalobný návrh, nie petit.
Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nebolo nahradené iba odkazom na označené dôkazy. To znamená, že opis rozhodujúcich skutočností je potrebné priamo uviesť.
Žalobca je povinný v žalobe uviesť identifikačné údaje strán sporu. Po novom, v zmysle ust. § 136 je potrebné, aby žalobca v žalobe uviedol svoje telefónne číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu, rovnako tiež telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok označil, ak sú mu známe. Žalobca predmetné údaje uvedenie, ak je to možné. Ide o odraz trendu technokratizácie a elektronizácie civilného sporového konania.
Ustanovenie § 137 obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (1) splnení povinnosti (žaloby na plnenie), (2) o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (napríklad žaloba na vyporiadanie práv typu BSM, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neoprávnená stavba a iné), (3) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (klasická určovacia žaloba), alebo (4) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (žaloba o určení inej právnej skutočnosti, napríklad vyplývajúcej zo Zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a iných).
Nóvum predstavuje inštitút tzv. zjavne nedôvodnej žaloby, ktorý by mal prispieť k zrýchleniu a zhospodárneniu civilného sporového konania. Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Vypočutie (vyslúchnutie) podľa tohto ustanovenia je osobitný procesný úkon súdu spočívajúci v informatívnom prejednaní zjavne nedôvodnej žaloby. Môže sa uskutočniť mimo pojednávania, teda mimo pojednávacej miestnosti i mimo pojednávacích dní sudcu.
Dispozičným procesným úkonom žalobcu ako účastníka konania je zmena žaloby, ktorú môže žalobca počas konania so súhlasom súdu meniť. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Predmetná právna úprava predstavuje precizáciu inštitútu zmeny žaloby oproti doterajšej právnej úprave. Za zmenu žaloby sa nepovažuje len zmena žalobného návrhu, ale aj akékoľvek zásahy, doplnenie, upresnenie uplatneného nároku alebo skutočností, o ktoré žalobca uplatnený nárok opiera sa bude považovať za zmenu žaloby.
Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby. Ak zmena žaloby nastane po jej doručení žalovanému, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
Žalobca môže vziať žalobu späť. Právna úprava späťvzatia žaloby je v zásade prebratá zo súčasného Občianskeho súdneho poriadku a reflektuje doterajšiu úpravu. Je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa však na druhej strane neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Nezmenený podobne ostal tiež inštitút vzájomnej žaloby, čo znamená, že žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
Pokiaľ ide o súdny zmier, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Zmier súd schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej, pričom ho neschváli, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.