Internet sa v súčasnej dobe stáva čoraz viac nielen komunikačným prostriedkom, ale aj priestorom podnikania. Podnikanie na internete má s klasickým podnikaním niektoré spoločné znaky, avšak má aj svoje špecifiká. So špecifikami podnikania na internete a jeho právnou úpravou Vás oboznámime v našom článku.
Podnikanie na internete má svoje výhody, ale tiež nevýhody. Výhodou podnikania na internete je pre podnikateľa možnosť osloviť širší okruh potenciálnych zákazníkov a klientov. Nevýhodou sú náklady na prevádzkovanie webového sídla. Pre spotrebiteľa je výhodou možnosť nakupovať alebo objednať si službu z akéhokoľvek miesta, napríklad aj z domu. Nevýhodou je nemožnosť vyskúšať alebo skontrolovať si tovar. V súčasnej dobe sa ukazuje, že výhody podnikania na internete prevažujú nad negatívami, a preto stále viac podnikateľov využíva virtuálny priestor internetu na svoju podnikateľskú činnosť.
Podnikanie na internete upravujú právne predpisy týkajúce sa podnikania všeobecne, ako aj predpisy špecificky upravujúce podnikanie na internete. Základná právna úprava podnikania, či už podnikania klasického alebo podnikania na internete, je zakotvená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Okrem uvedených právnych predpisov je podnikanie upravené aj zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Na podnikanie na internete sa špecificky vzťahuje zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“). Podnikanie na internete sa od klasického podnikania líši predovšetkým špecifickosťou komunikácie vo virtuálnom prostredí.
Prvou podmienkou podnikania na internete je oprávnenie na podnikanie. Kto je podnikateľom, a teda môže podnikať, upravuje ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je podnikateľom (1) osoba zapísaná v obchodnom registri, (2) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, (3) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a (4) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Podnikať môže len osoba, ktorá je podnikateľom.
Po získaní oprávnenia na podnikanie je zväčša ďalším krokom v podnikaní na internete zriadenie webového sídla. Ak si podnikateľ zriadi webové sídlo, je podľa ust. § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka povinný na ňom uvádzať (1) obchodné meno, (2) sídlo alebo miesto podnikania, (3) právnu formu právnickej osoby, (4) identifikačné číslo, ak je pridelené a (5) podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov musia uviesť označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Ak podnikateľ na webovom sídle uvedie výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia. Uvedené údaje musí podnikateľ súčasne uviesť aj na všetkých dokumentoch, či už v písomnej alebo elektronickej forme. Všetky uvedené údaje sú povinné, podnikateľ však na webovom sídle môže uviesť aj nepovinné údaje, ako napríklad daňové identifikačné číslo alebo všeobecné obchodné podmienky.
Otázky súvisiace s právami spotrebiteľov upravuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich a dodávateľov vzhľadom ku spotrebiteľom. Spotrebiteľom je podľa ust. § 2 písm. a) predmetného zákona fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Dôvodom zakotvenia práv spotrebiteľov v samostatnom zákone je skutočnosť, že spotrebitelia majú v obchodnom vzťahu postavenie slabšieho účastníka. Predmetný zákon preto upravuje ich práva, pričom upravuje aj povinnosti predajcu tovaru alebo poskytovateľa služieb (ďalej len „predávajúci“).
Vo vzťahu k podnikaniu sú dôležitými ustanoveniami informačné povinnosti predávajúceho upravené ust. § 10a a nasl. Nedodržanie uvedených povinností môže viesť k neskorším sporom v reklamačnom konaní, respektíve aj k súdnym sporom. Predávajúci je podľa ust. § 10a ods. 1 povinný pred uzavretím zmluvy, alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť taxatívne určené informácie. Uvedieme, že ide napríklad o hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby, platobné podmienky, dodacie podmienky, alebo informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov. Uvedené informácie sú obdobne upravené aj v zákone č. 102/2014 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa ďalej upravuje praktiky, ktoré sú zakázané. V ust. § 7 upravuje nekalé obchodné praktiky, v ust. § 8 klamlivé konanie a klamlivé opomenutie a v ust. § 9 agresívnu obchodnú politiku. Právna úprava, respektíve zákaz uvedených praktík má relevanciu aj v podnikaní na internete. Virtuálny priestor neznamená, že podnikateľ nemusí dodržiavať uvedené podmienky. Podnikateľ musí dbať, aby jeho prezentácia na webovom sídle nenapĺňala skutkovú podstatu niektorého z uvedených ustanovení.
Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje podmienky predaja tovaru a poskytovanie služieb spotrebiteľom všeobecne. Vzťahuje sa teda nielen na podnikanie na internete ale aj mimo neho. Špecificky na podnikanie na internete sa vzťahuje zákon č. 102/2014 Z. z. Predmetný zákon upravuje predovšetkým povinnosti predávajúceho a práva spotrebiteľov, informačné povinnosti predávajúceho pred uzavretím zmluvy, povinné náležitosti zmluvy a odstúpenie od zmluvy. Bližšie informácie a charakteristiku uvedeného zákona uvádzame v príslušnom článku bulletinu Čarnogurský ULC PRO BONO č. 3/2014.
Okrem uvedenej právnej úpravy je podnikateľ pri podnikaní na internete povinný dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Najdôležitejšou povinnosťou, ktorú je potrebné vziať do úvahy, je súhlas spotrebiteľa na spracovávanie jeho údajov. Povinnosť súhlasu upravuje ust. § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Súhlas dotknutej osoby nesmie predávajúci vynucovať a ani podmieňovať hrozbou odmietnutia zmluvného vzťahu, služby, tovaru alebo povinnosti ustanovenej prevádzkovateľovi právne záväzným aktom Európskej únie, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákonom.
S podnikaním na internete úzko súvisí aj daňová a colná právna úprava, ktorá je zakotvená najmä v zákone č. 199/2004 Z. z. Colný zákon, zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Okrem uvedenej právnej úpravy sa na podnikanie na internete vzťahuje aj mnoho ďalších právnych predpisov. Ide o predpisy týkajúce sa autorských práv, domén, a podobne. Pod pojmom podnikanie na internete možno okrem činností, ktorý podnikateľ vykonáva v rámci svojho predmetu podnikania na internete rozumieť taktiež špecifickú činnosť súvisiacu s poskytovaním elektronických služieb na internete. Elektronickými službami môžu byť napríklad prenos, uchovávanie dát alebo elektronická pošta. Na poskytovanie uvedených služieb sa okrem už uvedených právnych predpisov vzťahuje aj zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode.