Dňa 9. júna 2020 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 155/2020 Z. z. (ďalej len „novela“) , ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií“) a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“).
Cieľom novely je v zmysle dôvodovej správy zmiernenie negatívnych dopadov obmedzení súvisiacich s opatreniami proti pandémii, spôsobenej ochorením COVID-19 na podnikateľské subjekty v Slovenskej republike.
Novelou sa ustanovuje zákonný rámec pre poskytovanie podpory podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť alebo poskytujúcim služby zákazníkom na základe nájomnej zmluvy, ktorým bola v dôsledku prijatých mimoriadnych opatrení podstatne obmedzená možnosť predaja tovaru alebo poskytovania služieb, a tým znížená schopnosť tvoriť zisk a platiť nájomné. Novelou sa ustanovuje mechanizmus, ktorý má zabezpečiť poskytovanie dotácií transparentným a efektívnym spôsobom, a to tak, aby sa dotácia dostala k adresátovi podpory v čo najkratšom čase.
Prvou zmenou, ktorú novela do zákona o poskytovaní dotácií prináša, je vloženie nového účelu na poskytnutie dotácie (nové ustanovenie § 2 písm. (J) zákona o poskytovaní dotácií) z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
V zmysle ustanovenia § 2 zákona o poskytovaní dotácií po novom platí: „Dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom na podporu (A) baníctva, tradície a histórie banských činností, odstránenia následkov banskej činnosti, úhrad sociálnych vplyvov útlmu banskej činnosti, (B) činnosti združenia právnických osôb s účasťou ministerstva, ktoré realizuje schémy pomoci alebo programy podpory malého a stredného podnikania podľa osobitného predpisu, (C) využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla a využívania iných obnoviteľných zdrojov energie, (D) ochrany spotrebiteľa, (E) rozvoja priemyselnej výroby a služieb, (F) výskumu, vývoja a inovácií, (G) energetickej efektívnosti, (H) budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, (I) používania nových vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, (J) nájomného podľa § 13c zákona o poskytovaní dotácií.“
Novela ďalej do zákona o poskytovaní dotácií vkladá nové ustanovenie § 13c – „Dotácia na úhradu nájomného“, ktoré predstavuje právny základ budúcej podpory formou dotácie pre fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, ktoré vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť (predávajú tovar alebo poskytujú služby aspoň sčasti aj konečným spotrebiteľom) v priestoroch, ktoré na tento účel užívajú na základe nájomnej zmluvy s prenajímateľom.
Podpora sa týka podnikateľov, ktorí nemohli užívať prenajaté priestory na dohodnutý účel alebo užívanie týchto priestorov bolo podstatne obmedzené zákazom vstupu spotrebiteľov do vnútorných priestorov prevádzkarne v dôsledku opatrení orgánov verejného zdravotníctva v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Dotáciu možno poskytnúť aj na tie predmety nájmu, ktorých užívanie na dohodnutý účel bolo znemožnené prerušením vyučovania na školách a školských zariadeniach.
Dotknutý predmet nájmu môže okrem vnútorných priestorov zahŕňať aj súvisiace obslužné priestory, napr. parkoviská. Dotáciu možno poskytnúť taktiež na trhové miesta spĺňajúce vyššie uvedené podmienky.
V zmysle ustanovenia § 13c ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. februára 2020 predmet nájmu (ďalej len „dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Predmet nájmu, na ktorý sa budú uvedené dotácie vzťahovať je upravený v ustanovení § 13c ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií: „Predmetom nájmu môže byť (A) miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov, (B) trhové miesto“.
Žiadosť o poskytnutie dotácie na nájomné podá prenajímateľ, ktorým môže byť (A) fyzická osoba –nepodnikateľ, (B) fyzická osoba – podnikateľ, (C) právnická osoba – nepodnikateľ, (D) právnická osoba podnikateľ (§ 13c ods. 4 zákona o poskytovaní dotácií), pričom prenajímateľ podáva žiadosť o dotáciu na nájomné v mene nájomcu a na vlastný účet (§ 13c ods. 5 zákona o poskytovaní dotácií).
„Dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie a iné právnické osoby zriadené zákonom. Ak je prenajímateľom správca majetku štátu, nájomné sa znižuje na polovicu“ (§ 13c ods. 6 zákona o poskytovaní dotácií).
Nájomné nie sú prípadné ďalšie záväzky, ako sú úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom a ani obratová zložka, ak sa nájomné určuje aj podľa obratu. Ak nie je možné výšku úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom oddeliť od výšky nájomného, má sa za to, že výška úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom je 5 % z nájomného. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty sa za oprávnený výdavok nepovažuje daň z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty (§ 13c ods. 7 zákona o poskytovaní dotácií).
Obsahové náležitosti žiadosti o dotáciu na nájomné upravuje ustanovenie § 13c ods. 9 zákona o poskytovaní dotácií, a to osobitne ak (A) je prenajímateľom fyzická osoba –nepodnikateľ, (B) je prenajímateľom fyzická osoba – podnikateľ, (C) je prenajímateľom právnická osoba – nepodnikateľ, (D) je prenajímateľom právnická osoba podnikateľ, (E) je nájomcom právnická osoba, (F) je nájomcom fyzická osoba – podnikateľ.
Jednotlivými obsahovými náležitosťami žiadostí o dotáciu na nájomné sú identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko, obchodné meno, IČO, DIČ, číslo bankového účtu, údaje o štatutárnom orgáne, alebo osôb oprávnených na vstup do elektronickej schránky žiadateľa.
V zmysle ustanovenia § 13c ods. 10 zákona o poskytovaní dotácií: „Žiadosť o dotáciu na nájomné sa predkladá elektronicky prostredníctvom formulára, ktorý zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Formulár podľa prvej vety obsahujúci podpisy prenajímateľa a nájomcu autorizované podľa osobitného predpisu má rovnaké účinky ako dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom o poskytnutí zľavy z nájomného podľa § 13c ods. 6 zákona o poskytovaní dotácií a o zrieknutí sa plnenia z dotácie na nájomné nájomcom v prospech prenajímateľa“.
Novela ďalej ustanovuje, že dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi (§ 13c ods. 14 zákona o poskytovaní dotácií). Orgány finančnej správy poskytujú ministerstvu informácie potrebné na výkon kontroly dotácie na nájomné (§ 13c ods. 15 zákona o poskytovaní dotácií).
Samotný proces úhrady nájomného je novelou upravený nasledovne: „Nájomca uhradí prenajímateľovi nájomné neuhradené za obdobie sťaženého užívania, znížené o poskytnutú zľavu z nájomného podľa § 13c ods. 6 zákona o poskytovaní dotácií a o výšku poskytnutej dotácie na nájomné poukázanej prenajímateľovi. Nájomca môže neuhradené nájomné podľa prvej vety uhrádzať najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020“ (§ 13c ods. 16 zákona o poskytovaní dotácií).
„Ak nájomca uhradil prenajímateľovi nájomné za celé obdobie alebo časť obdobia sťaženého užívania, dotáciu na nájomné možno poskytnúť za rovnako dlhé obdobie, ako bolo sťažené užívanie, a to vo výške poskytnutej zľavy z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného“ (§ 13c ods. 17 zákona o poskytovaní dotácií).
„Ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa § 13c ods.6 zákona o poskytovaní dotácií, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Ak nájomca nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie ako bolo sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020“ (§ 13c ods. 18 zákona o poskytovaní dotácií).
V zmysle ustanovenia § 13c ods. 19 zákona o poskytovaní dotácií sa vyššie citované ustanovenia zákona o poskytovaní dotácií primerane použijú aj na podnájomný vzťah.
Novela dopĺňa aj zákon o mimoriadnych opatreniach, v ktorom pribudli nové ustanovenie § 17 ods. 11 a prechodné ustanovenie § 21: „Ak podľa vykonateľného súdneho rozhodnutia má iný voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nepeňažnú povinnosť niečo dať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni, na návrh podnikateľa pod dočasnou ochranou rozhodne o primeranom zadosťučinení v peniazoch, ak bez vážnych dôvodov takáto povinnosť nie je splnená a to až do výšky 10 % čistého obratu podnikateľa pod dočasnou ochranou za predchádzajúce účtovné obdobie. Ak je povinným právnická osoba, možno požadovať zaplatenie primeraného zadosťučinenia spoločne a nerozdielne od právnickej osoby a od členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. Právoplatné rozhodnutie súdu o primeranom zadosťučinení je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka“ (§ 17 ods. 11 zákona o mimoriadnych opatreniach).
Účelom novely vo vzťahu k zákonu o mimoriadnych opatreniach je udržanie prevádzky podniku, keďže bez udržania prevádzky podniku je dočasná ochrana bezpredmetnou. Neudržanie prevádzky podniku má sekundárne vplyvy na pracovné miesta a zamestnanosť aj v životaschopných podnikoch zasiahnutých efektami šírenia pandémie. Na účel udržania prevádzky podniku môžu tretie osoby mať právne povinnosti nepeňažnej povahy, ktorých nesplnenie môže viesť k ich nútenému vymáhaniu v exekúcii, ako aj k prípadnému vzniku nároku na náhradu škody. Nárok na náhradu škody, o to viac v situácii, kedy došlo k ukončeniu podnikania, je často skutkovo ťažko preukázateľný a adekvátnu príčinu škody bude spravidla náročné preukazovať.
Ustavenie § 21 zákona o mimoriadnych opatreniach preto stanovuje, že: „Ak ide o nepeňažnú povinnosť niečo dať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať podľa súdneho rozhodnutia, vykonateľného pred účinnosťou tohto zákona, možno sa domáhať primeraného zadosťučinenia podľa § 17 ods. 11 zákona o mimoriadnych opatreniach, ak táto povinnosť nie je splnená do troch dní od účinnosti tohto zákona.“
Novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, dňa 17. júna 2020.