Globálne šírenie vírusu coronavirus 2 – skratka SARS-CoV-2 (ochorenie COVID-19) je v posledných dňoch najsledovanejšou a najaktuálnejšou témou na celosvetovej úrovni. Státisíce nakazených a tisíce mŕtvych osôb, ktoré má uvedený vírus na svedomí, ovplyvňujú vnútroštátne opatrenia každej krajiny, kde nákaza prepukla. Slovenská republika zareagovala nielen sériou opatrení, ktorých cieľom má byť spomalenie šírenia nákazy, ale vláda Slovenskej republiky vyhlásila dňa 11. marca 2020 mimoriadnu situáciu (s účinnosťou od 12. marca 2020 od 6:00 hod.). Následne bol vládou Slovenskej republiky dňa 16. marca 2020 na Slovensku vyhlásený pre ústavné zdravotnícke zariadenia núdzový stav, ktorý sa dňa 19. marca 2020 rozšíril aj na ďalšie subjekty zdravotníckeho charakteru a dňa 28. marca 2020 aj na subjekty, zabezpečujúce sociálnu starostlivosť. Súčasne vláda zakázala ľuďom účasť na bohoslužbách, čo vyvolalo veľkú nevôľu, zúfalstvo a tichý odpor u mnohých občanov. Takéto drastické a obmedzujúce opatrenie neuvalila na občanov žiadna vláda susedných krajín.
Čo vlastne pojmy mimoriadna situácia a núdzový stav znamenajú, aká je ich právna úprava a akými oprávneniami disponujú v uvedenom čase štátne orgány?
Pod pojmom mimoriadna situácia rozumieme v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane ľudstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“) „obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona o civilnej ochrane; počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti“.
Mimoriadnou udalosťou je podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o civilnej ochrane (1) živelná pohroma, (2) havária, (3) katastrofa, (4) ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo (5) teroristický útok.
V kontexte aktuálne sa šíriaceho ochorenia COVID-19 je mimoriadnou udalosťou týchto dní práve ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, upravené v bode (4).
V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva ak je potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu (zákon o civilnej ochrane) pri (A) výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň, (B) uvoľnení chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok alebo (C) úniku mikroorganizmov alebo toxínov z uzavretých priestorov.
Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov (§ 3b od. 1 zákona o civilnej ochrane), pričom po jej vyhlásení sa v zmysle ustanovenia § 3b ods. 2 zákona o civilnej ochrane vykonávajú tieto úlohy a opatrenia: (1) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia, (2) evakuácia, (3) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo (4) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému.
Z pohľadu vyhlásenia a odvolania mimoriadnej situácie môže nastať niekoľko alternatív: Mimoriadnu situáciu vyhlasuje a odvoláva podľa ustanovenia § 8 zákona o civilnej ochrane Vláda Slovenskej republiky pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v § 3 ods. 2 zákona o civilnej ochrane, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.
Okresný úrad v sídle kraja vyhlasuje a odvoláva podľa § 13 ods. 2 zákona o civilnej ochrane mimoriadnu situáciu na území kraja, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu, a neodkladne vyžaduje prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje jeho územný obvod.
Ďalej je to podľa ustanovenia § 14 ods. 4 okresný úrad, ktorý vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu vo svojom územnom obvode; ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu, neodkladne oznamuje a navrhuje vyhlásenie mimoriadnej situácie okresnému úradu v sídle kraja. O vyhlásení mimoriadnej situácie okresný úrad neodkladne informuje štátne orgány, samosprávny kraj, obce, Policajný zbor Slovenskej republiky, Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky a ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Nakoniec vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a ustanovuje režim života obyvateľstva v niektorých prípadoch aj obec, a to na území obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje okresný úrad (§ 15 ods. 1 písm. j) zákona o civilnej ochrane).
Mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav. Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona.
Osobitným zákonom, upravujúcim výnimočný stav, núdzový stav, ale aj vojnu a vojnový stav je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „ústavný zákon“).
Z hľadiska aktuálnej situácie na Slovensku je potrebné bližšie sa venovať pojmu núdzový stav a postupom a oprávneniam štátnych orgánov v čase vyhlásenia núdzového stavu
Núdzový stav môže v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 1 ústavného zákona vyhlásiť Vláda Slovenskej republiky, a to len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Dôvodom pre vyhlásenie núdzového stavu na Slovensku je v kontexte aktuálnych udalostí vznik pandémie, ktorou v zmysle verejne dostupných informácií rozumieme rozsiahlu epidémiu (náhly a hromadný výskyt a šírenie infekčných a iných chorôb v určitom mieste a čase), ktorá sa rozširuje na geograficky rozsiahlom území, dokonca medzi kontinentmi a celosvetovo. Núdzový stav sa vyhlasuje v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní (čl. 5 ods. 2 ústavného zákona).
Režim núdzového stavu umožňuje zásah do základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia čl. 5 ods. 3 ústavného zákona v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu: (1) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, (2) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd, (3) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení, (4) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie, (5) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, (6) obmedziť doručovanie poštových zásielok, (7) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie, (8) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, (9) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti, (10) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo, (11) zakázať uplatňovanie práva na štrajk, (12) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.
V čase núdzového stavu môže dokonca prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (1) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, (2) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe (čl. 5 ods. 4 ústavného zákona).
Ústavný zákon obsahuje okrem úpravy núdzového stavu (čl. 5 ústavného zákona) aj právnu úpravu vojny (čl. 2 ústavného zákona), vojnového stavu (čl. 3 ústavného zákona) a výnimočného stavu (čl. 4 ústavného zákona). V čase vyhlásenia niektorého z vyššie uvedených stavov (vrátane vojny) sú činnosť ústavných orgánov, ich oprávnenia a právomoci do značnej miery modifikované. Základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je v zmysle čl. 1 ods. 2 ústavného zákona vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.
V zmysle čl. 6 ods. 2 vláda Slovenskej republiky „(A) zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu, (B) určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu, (C) organizuje prípravu ústavných orgánov na čas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, (D) organizuje prípravu hospodárstva, zásobovania obyvateľstva a štátnych hmotných rezerv na čas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, (E) organizuje prípravu krajov a prípravu okresov v územnom obvode okresného úradu na čas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, (F) prijíma opatrenia na zmiernenie a odstraňovanie škôd a iných následkov spôsobených v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, (G) koordinuje činnosť ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a záchranných služieb v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, (H) na návrh Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky určuje výšku zásob základných komodít na zachovanie bezpečnosti a obrany štátu a spôsob finančného zabezpečenia plnenia úloh súvisiacich s časom vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Ústavný zákon pamätá aj na situácie, keď v dôsledku krízových udalostí a zmenených spoločenských pomerov nie je možné, aby ústavné orgány plnohodnotne vykonávali svoju činnosť. Pre tieto účely je zriadená Parlamentná rada Slovenskej republiky, ktorá v prípade, že je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť Národnej rady Slovenskej republiky vykonáva jej ústavné právomoci, s výnimkou (A) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda, (B) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou, (C) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda, (D) podania obžaloby na prezidenta (čl. 7 ods. 2 ústavného zákona).
Obdobne funguje aj Bezpečnostná rada Slovenskej republiky, ktorá sa v mieri ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu Slovenskej republiky návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie (čl. 8 ods. 2 ústavného zákona).
Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť Vlády Slovenskej republiky, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná rada Slovenskej republiky s výnimkou rozhodovania o programe vlády Slovenskej republiky a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov.
Ústavný zákon ďalej upravuje aj pôsobnosť bezpečnostnej rady kraja, ktorá vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode kraja v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, inými štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrenia na predchádzanie krízovej situácii a predkladá ich Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky. Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace (1) so zachovávaním alebo obnovou demokratického poriadku, (2) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia, (3) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku, (4) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
Uvedené činnosti vykonáva bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie, ktorou rozumieme obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav (čl. 1 ods. 4 ústavného zákona).
Na záver upravuje ústavný zákon právomoci bezpečnostnej rady okresu, ktorá vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode okresného úradu v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode okresného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a predkladá ich bezpečnostnej rade kraja (čl. 10 ods. 2 ústavného zákona). V zmysle ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona „bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace (1) so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku, (2) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia, (3) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku, (4) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
Aktuálne je na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav, ktorý sa týka zdravotníckych zariadení, subjektov zdravotníckeho charakteru a subjektov, zabezpečujúcich sociálnu starostlivosť.
Zároveň vláda SR zakázala účasť na bohoslužbách. Tento krok je považovaný za veľmi drastický a nesprávny. Nielen z jedla žije človek, a v ťažkých časoch ľudia potrebujú cítiť nádej. Viera v Boha a účasť na svätých omšiach pomáhajú ľuďom prežiť a prekonať úspešne všetky ťažkosti.