V NR SR sa v súčasnom období nachádza v prvom čítaní návrh novely Obchodného zákonníka, schválením ktorej by bola zakotvená možnosť zmluvne limitovať rozsah náhrady škody. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vám v predstihu prezentujeme zmeny, ktoré by do Obchodného zákonníka prinieslo schválenie tohto návrhu novely Obchodného zákonníka, ktorého účinnosť sa navrhuje odo dňa 1. mája 2009.
Do NR SR bol dňa 14. januára 2009 doručený návrh na vydanie zákona, prijatím ktorého by sa doplnil zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „návrh novely Obchodného zákonníka“ alebo len „návrh zákona“). V návrhu novely Obchodného zákonníka, ktorá je v tomto období v NR SR v prvom čítaní, sa navrhuje účinnosť odo dňa 1. mája 2009.
Cieľom návrhu novely Obchodného zákonníka je zakotviť zákonné pravidlá umožňujúce dohodou, spĺňajúcou ustanovené náležitosti, limitovať rozsah náhrady škody. V záujme zohľadnenia osobitostí niektorých obchodno-záväzkových vzťahov, pri ktorých nemožno dostatočne zvážiť mieru rizika už na začiatku zmluvného vzťahu, by sa súdu, po zohľadnení všetkých okolností konkrétneho prípadu, umožnilo takúto dohodu zrušiť.
Možnosť zmluvnej limitácie náhrady škody pripúšťa napríklad rakúska či francúzska právna úprava, ale i nemecká právna úprava, ktorá v tomto smere obsahuje pomerne podrobnú úpravu.
Navrhovaná úprava by sa týkala len obchodno-záväzkových vzťahov, pre bežného občana pre potreby jeho ochrany je už v súčasnosti takáto možnosť vylúčená, a to napríklad ustanoveniami § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, týkajúcimi sa neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, úprave ktorých sme sa venovali v augustovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
V prípade, ak by predložený návrh novely Obchodného zákonníka bol schválený v nezmenenom znení, ustanovenie § 386 Obchodného zákonníka by bolo doplnené o nové odseky 3 a 4, podľa ktorých by bolo možné, aby sa strany výslovne dohodli na určení maximálnej výšky, do ktorej sa môže uplatňovať nárok na náhradu škody, pričom táto dohoda by musela mať obligatórne písomnú formu pri súčasnom úradnom osvedčení pravosti podpisov, ktoré by na tejto dohode figurovali. V prípade, ak by dohoda podľa predchádzajúcej vety bola pre ktorúkoľvek stranu neprimeraná alebo vzhľadom na povahu záväzkového vzťahu neštandardná, súd by bol oprávnený na návrh dotknutej strany takúto dohodu zrušiť.