Predložený návrh ústavného zákona predpokladá vytvorenie jednotného modelu úpravy imunity poslancov NR SR a sudcov Ústavného súdu SR. V prípade prijatia predmetnej úpravy by sa doteraz vyžadovaný súhlas potrebný na trestné stíhanie a vzatie do väzby poslancov a sudcov zúžil len na súhlas na vzatie do väzby. Účinnosť novely sa navrhuje na 1. november 2010.
Vládou Slovenskej republiky bol dňa 15. júla 2010 schválený návrh ústavného zákona, ktorým by sa mali zmeniť ustanovenia o poslaneckej imunite ako i ustanovenia o disciplinárnom a trestnom stíhaní sudcov Ústavného súdu SR. Jedná sa už o druhý návrh úpravy imunity poslancov a sudcov v tomto kalendárnom roku. Predchádzajúce návrhy z rokov 2006 či 2009 nenašli, podobne ako návrh z januára 2010, v Národnej rade Slovenskej republiky podporu. Zúženie imunity si súčasná vláda určila ako jeden z bodov jej programového vyhlásenia. Imunitu poslancov NR SR a sudcov Ústavného súdu SR upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 78 ods. 3 a ods. 4 a v čl. 136.
PLATNÁ PRÁVNA ÚPRAVA
V zmysle aktuálne platnej úpravy nie je možné poslanca NR SR stíhať za hlasovanie v NR SR alebo v jej výboroch, a to ani po zániku jeho mandátu. Podobne nemožno poslanca NR SR stíhať ani za výroky, ktoré predniesol v NR SR, čo však neznamená, že za nevhodné výroky nemôže byť disciplinárne trestaný Národnou radou Slovenskej republiky. Na trestné alebo disciplinárne stíhanie či vzatie poslanca NR SR do väzby sa však vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade, že NR SR súhlas na uvedené konanie odoprie, je trestné stíhanie alebo vzatie do väzby počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V uvedenom prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.
Prejednať je možné len priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Uvedené zúženie poslaneckej imunity ustanovil ústavný zákon č. 210/2006 Z. z. V dôsledku jeho prijatia boli vykonané zmeny v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov doplnením nového ods. 2 do ust. § 9. Uvedené ustanovenie umožňuje podľa zákona o priestupkoch prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je priestupkom spáchaným porušením zákazu požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo poškodeniu majetku alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorej sa zúčastnil ako vodič.
V prípade, že poslanec NR SR bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine (t.j. prečine i zločine), vzniká príslušnému orgánu povinnosť uvedenú skutočnosť ihneď oznámiť predsedovi NR SR. Pokiaľ však mandátový a imunitný výbor NR SR následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený. V prípade, že bude udelený súhlas a poslanec bude vo výkone väzby, jeho mandát nezanikne, len sa nebude uplatňovať.
Rovnakú imunitu, akú majú poslanci NR SR, priznáva ústava aj sudcom ústavného súdu. Súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby udeľuje ústavný súd. Ústavný súd dáva súhlas aj na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby generálneho prokurátora. Pokiaľ ústavný súd udelenie súhlasu odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.
V zmysle čl. 136 ods. 3 Ústavy SR vykonáva ústavný súd aj disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.
Podľa dôvodovej správy k návrhu ústavného zákona imunita predstavuje historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) ústavných sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Jej zmyslom však nemá byť poskytovanie ochrany poslancom a sudcom pred trestným stíhaním vo veciach, v ktorých nie je žiaden súvis s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou. Podmienky disciplinárneho a trestného stíhania sudcov upravuje zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov v ust. § 29a. V zmysle uvedeného ustanovenia nie je možné všeobecného sudcu alebo prísediaceho stíhať za rozhodovanie, a to ani po zániku ich funkcií.
Navrhované zúženie imunity má lepšie zabezpečiť obranu občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci, pričom predmetná úprava by mala poskytovať ochranu aj pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín.
NAVRHOVANÁ ÚPRAVA
Návrh ústavného zákona predpokladá vytvorenie podobného modelu úpravy imunity sudcov ústavného súdu, aký upravuje zákon o sudcoch a prísediacich, ako sme uviedli vyššie. V zmysle navrhovanej úpravy by sudcu ústavného súdu nemalo byť možné stíhať len za rozhodovanie pri výkone funkcie, a to ani po zániku jeho funkcie. Súčasne by sa zaviedla povinnosť príslušného orgánu ihneď informovať predsedu Ústavného súdu SR v prípade pristihnutia a zadržania sudcu ústavného súdu pri páchaní trestného činu. V prípade pristihnutia a zadržania predsedu ústavného súdu by oznamovacia povinnosť smerovala k podpredsedovi ústavného súdu. Pôvodné vyžadovanie súhlasu na trestné stíhanie a vzatie sudcu ústavného súdu do väzby by bolo zúžené len na vzatie do väzby. Rovnakým spôsobom by návrh ústavného zákona zmenil aj znenie čl. 136 ods. 3 ústavy, podľa ktorého by ústavný súd dával súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ďalšia časť predmetného ustanovenia týkajúceho sa výkonu disciplinárneho konania Ústavným súdom SR voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi by zostala nezmenená.
Pravidlo, podľa ktorého v prípade, ak bude poslanec NR SR pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, je príslušný orgán povinný to ihneď oznámiť predsedovi NR SR, by podľa návrhu zákona zostalo zachované. Zaviedlo by sa však nové pravidlo, podľa ktorého by príslušný orgán v uvedenej situácii bol povinný ihneď informovať aj predsedu imunitného a mandátového výboru NR SR.
Navrhované znenie čl. 78 ods. 3 ústavy predstavuje zmenu v udeľovaní súhlasu na vzatie poslanca do väzby. Ako sme uviedli vyššie, pôvodne udeľovala súhlas na vzatie do väzby NR SR. Navrhovaná úprava predpokladá udelenie tzv. predbežného súhlasu mandátovým a imunitným výborom. Uvedený súhlas by následne NR SR prerokovala na svojej najbližšej schôdzi. Ak by NR SR súhlas neschválila, musel by byť dotknutý poslanec z väzby prepustený.
Predmetnou úpravou by sa odbúrala potreba vyslovenia súhlasu NR SR pri trestnom stíhaní poslanca. Uvedeným by sa mal dosiahnuť stav, že eventuálne trestné stíhanie poslancov bude, podobne ako u všetkých ostatných občanov, závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní. Takto koncipovaný návrh ústavného zákona je podobný návrhu, ktorý bol predložený NR SR 15. januára 2010 a ktorého prerokovanie skončilo v prvom čítaní. O predchádzajúcom návrhu sme Vás informovali v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 01/2010.
Nový návrh ústavného zákona ruší čl. 79 ústavy. Zrušenie možnosti odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa poslanci dozvedeli pri výkone svojej funkcie, vyžadujú od Slovenskej republiky články Rímskeho štatútu medzinárodného trestného súdu, ktorý je pre Slovenskú republiku platný od 1. júna 2002.