Nový Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2016, po novom parciálne upravuje a mení niektoré procesné pojmy a inštitúty súvisiace s úkonmi civilného súdu v rámci civilného sporového konania. Zároveň precizuje doterajšiu právnu úpravu procesných úkonov a definuje nanovo niektoré pojmy. V našom článku Vám prinášame pohľad na zmeny v procesných úkonoch súdu, ktoré nový Civilný sporový poriadok prináša.
V súvislosti s procesnými úkonmi súdu nový CSP preberá z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací poriadok“) pojmy súdny register a súdny spis.
V zmysle ust. § 96 ods. 1 sa podanie zapisuje do súdneho registra a podľa odseku 2 všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na to isté konanie, tvoria súdny spis. Ďalšie podrobnosti už CSP ponecháva na Spravovací poriadok.
Do ustanovení týkajúcich sa súdneho spisu bola prebratá súčasná právna úprava súvisiaca s nahliadaním do súdneho spisu. Strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov. Inej osobe ako osobe uvedenej v predošlej vete môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté.
O procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.
Ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
Z uvedenej právnej úpravy vyplýva preferencia zaznamenávania procesných úkonov súdu technickými prostriedkami a zariadeniami na to určenými a len subsidiárne sa ponecháva možnosť klasickej zápisnice podľa kritéria procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti podľa posúdenia súdu.
Súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli procesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná. Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť. Preferuje sa písomná forma predvolávania, pričom za rovnocennú formu písomného prejavu sa po novom považuje forma listinná aj elektronická. V prípadoch, kedy to princíp procesnej ekonómie umožňuje, možno písomné predvolanie nahradiť efektívnejšími komunikačnými prostriedkami.
Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení.
O predvedenie požiada súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len „útvar policajného zboru“), prípadne obecnú políciu; ak ide o maloletého, požiada súd útvar policajného zboru alebo obecnú políciu o predvedenie len vtedy, ak jeho účasť nemožno zabezpečiť inak. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru požiada súd jeho nadriadeného.
Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný. Pokiaľ ide o poriadkové opatrenia, pokuty a vykázania, tieto procesné úkony súdu v zásade sledujú doterajšiu líniu právnej úpravy. Vypustilo sa však ustanovenie týkajúce sa odpustenie lehoty z dôvodu, že sa tým míňa výchovný účinok uloženého poriadkového opatrenia. Ako uvádza dôvodová správa, kto raz poruší povinnosť, mal by byť sankcionovaný.
V zmysle ust. § 104 CSP, procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené. Ak dožiadaný súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu súdu.
Pomerne značné zmeny sa dotkli problematiky doručovania a ním súvisiacich úkonov súdu a strán sporu. Precizovanie, ktoré nastalo v doručovaní podľa dôvodovej správy reaguje na jedno z najväčších negatív doterajšej právnej úpravy civilného procesu, a to spôsobovanie najväčších prieťahov v konaní, čím sa ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv stávala menej efektívnou a rýchlou. Nová koncepcia doručovania má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť súdne konanie zavedením nových moderných prvkov elektronickej komunikácie s procesnými stranami, ale predovšetkým zavedením princípu prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch, za dôvodová správa.
Súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
Ak nie je možné doručiť písomnosť uvedeným spôsobom a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa predošlých viet, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.
Z predmetnej právnej úpravy vyplýva, že písomnosti, ktoré sa nedoručujú do vlastných rúk sa preferenčne doručujú elektronickými prostriedkami, vrátane elektronickej schránky podľa z. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.).
Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd v zmysle znenia § 106 CSP písomnosti (1) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca a (2) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.
Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Doručujúcim orgánom je poštový podnik a súdny doručovateľ. V zmysle ust. § 107 ods. 2 je doručujúcim orgánom v osobitných prípadoch (1) Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, (2) zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, ak ide o doručovanie fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach, (3) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity, alebo osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám, ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou a (4) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie profesionálnym vojakom a písomnosť nie je možné doručiť inak.
Došlo k rozšíreniu okruhu doručujúcich subjektov a okrem Policajného zboru a súdneho exekútora možno doručiť písomnosť aj prostredníctvom obecnej polície ako uvádza ust. § 108 CSP, pri ktorej sa predpokladá, že má znalosti o miestnych pomeroch.
Za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená. Písomnosť určenú advokátovi, notárovi, súdnemu exekútorovi a patentovému zástupcovi môže prijať aj osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu k adresátovi a ten ju poveril prijímaním písomností.
Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
Doručovanie do vlastných rúk sa zjednotilo a zefektívnilo zavedením zásady prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a zodpovednosti za riadny priebeh konania, ktorá je esenciou prejednacieho princípu. Pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk môže ich prijatie na doručenke (doručenka ako verejná listina) potvrdiť adresát zásielky alebo ním splnomocnená alebo poverená osoba. Ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 (viď hore), písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Právna úprava doručovanie písomností inak ako do vlastných rúk sa zjednodušila a výrazne zrýchlila proces doručovania písomností inak ako do vlastných rúk. Ak nie je možné doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106 (viď hore), písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Takisto, ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.
Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, napríklad dopytom na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, ústav na výkon trestu, a podobne. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú uvedeným, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
V zmysle ust. § 117 CSP je lehota súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. Diferenciácie procesných lehôt na lehoty zákonné a sudcovské, ostáva zachovaná. Sudcovskú lehotu môže súd na žiadosť predĺžiť, procesnú nie. Pravidlá počítania času sú zachované v súlade s historickou tradíciou slovenského procesného práva, teda lehota podľa nového CSP môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov a do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Takisto sa nemení procesný režim odpustenia zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.