Novela zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní zaviedla početné zmeny do rôznych oblastí kolektívneho investovania. Od základného vymedzenia subjektov kolektívneho investovania, vedenia evidencie podielových listov, spravovania subjektu kolektívneho investovania až po úpravu podmienok odobrania povolenia na činnosť správcovskej spoločnosti. O niektorých z radu prijatých zmien Vás informujeme v celom článku.
V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky novelu zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“), ktorá nadobudla účinnosť dňa 22. júla 2013.
Novela do slovenského právneho poriadku implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov. Uvedená smernica upravuje podmienky vykonávania subjektov kolektívneho investovania, ktoré si nevyžadujú povolenie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov („UCITS“). Ide najmä o hedgové fondy, private equity, realitné fondy, komoditné fondy a fondy rizikového kapitálu. Tieto fondy sa súhrnne označujú ako alternatívne investičné fondy. V podmienkach Slovenskej republiky môžeme do kategórie alternatívnych investičných fondov zaradiť existujúce špeciálne podielové fondy, prípadne fondy rizikového kapitálu a subjekty vykonávajúce činnosť na základe prospektu podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.
Smernica si dala za cieľ zriadiť bezpečný a harmonizovaný rámec Európskej únie na monitorovanie a dohľad nad rizikami, ktoré by činnosť správcov alternatívnych investičných fondov mohla spôsobovať voči investorom, protistranám, iným účastníkom finančného trhu a voči finančnej stabilite. Ďalším cieľom je umožniť správcom alternatívnych investičných fondov poskytovať služby a ponúkať svoje fondy na vnútornom trhu pod podmienkou dodržania prísnych požiadaviek.
Kolektívnym investovaním podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o kolektívnom investovaní od 22. júla 2013 rozumieme podnikanie, ktorého predmetom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov, s cieľom investovať v súlade s určenou investičnou politikou v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené. Ak sa peňažné prostriedky zhromažďujú od verejnosti, je možné kolektívne investovanie vykonávať len na základe princípu rozloženia rizika.
Ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní sa po novom nevzťahujú na činnosti vykonávané Národnou bankou Slovenska, Európskou centrálnou bankou, centrálnou bankou iného štátu, Európskou investičnou bankou, Európskym investičným fondom, európskymi rozvojovými finančnými inštitúciami a dvojstrannými rozvojovými bankami, Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom a inými nadnárodnými inštitúciami a podobnými medzinárodnými organizáciami, pokiaľ uvedené inštitúcie alebo organizácie vykonávajú činnosti napĺňajúce znaky kolektívneho investovania a súčasne, ak pri nich konajú vo verejnom záujme.
Zmena ust. § 4 zákona o kolektívnom investovaní reflektuje kategorizáciu investičných fondov definovaných v čl. 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ. Keďže implementácia smernice 2011/61/EÚ bude mať dopad na rôzne podnikateľské subjekty, ktoré sa budú kvalifikovať ako alternatívne investičné fondy, prípadne ako správcovia alternatívnych investičných fondov, bolo nutné zvážiť potrebu v rámci legislatívy rozoznávať aj iné právne formy ako v minulosti jedinú, ktorou bol podielový fond bez právnej subjektivity.
Subjektmi kolektívneho investovania sú tuzemské subjekty kolektívneho investovania a zahraničné subjekty kolektívneho investovania. Tuzemským subjektom kolektívneho investovania rozumieme (1) podielový fond, (2) subjekt kolektívneho investovania s právnou subjektivitou, ktorým je obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré zhromažďujú peňažné prostriedky od viacerých investorov s cieľom investovať ich v súlade s vymedzenou investičnou politikou v prospech týchto investorov. Zahraničným subjektom kolektívneho investovania je podľa zmenenej úpravy (1) zahraničný podielový fond, (2) zahraničná investičná spoločnosť a (3) iný zahraničný subjekt kolektívneho investovania, ktorého predmetom činnosti je kolektívne investovanie.
Podielový fond (strešný podielový fond) sa môže skladať z dvoch alebo viacerých podfondov. Podfondom je účtovne oddelená časť majetku a záväzkov v strešnom podielovom fonde. Doplnením nového ust. § 6a do zákona o kolektívnom investovaní vznikla možnosť vzniku strešného podielového fondu aj premenou viacerých podielových fondov na strešný podielový fond. Podfond existujúceho strešného podielového fondu môže vzniknúť aj premenou existujúceho podielového fondu na podfond. Pri premene podielových fondov na strešný podielový fond sa každý z podielových fondov, ktorý je predmetom premeny, premieňa na podfond strešného podielového fondu, ktorý vznikne premenou.
Majetok v subjekte kolektívneho investovania alebo v podfonde subjektu kolektívneho investovania sa musí evidovať oddelene od majetku správcovskej spoločnosti a od majetku v iných subjektoch kolektívneho investovania alebo majetku v podfondoch iných subjektov kolektívneho investovania a od majetku klientov držaným správcovskou spoločnosťou pri vykonávaní ďalších činností podľa § 27 ods. 3 alebo ods. 6.
Zmeny sa dotkli aj samostatnej evidencie podielových listov. Podľa prechádzajúcej právnej úpravy sa na vedenie evidencie vyžadoval ku každému podielovému fondu predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Keďže sa uvedený postup javil neefektívnym, povolenie Národnej banky Slovenska sa bude vyžadovať na vedenie samostatnej evidencie. Udeľovať sa bude správcovskej spoločnosti alebo zahraničnej správcovskej spoločnosti a depozitárovi. Jeho platnosť sa bude vzťahovať na každý podielový fond, ktorého podielové listy vydáva správcovská spoločnosť alebo zahraničná správcovská spoločnosť v zaknihovanej podobe v súlade so štatútom a pre ktoré tento depozitár vykonáva činnosť depozitára.
Všeobecne možno zlúčenie na účely zákona o kolektívnom investovaní definovať ako proces spojenia majetku v jednom alebo vo viacerých zanikajúcich fondoch s majetkom v nástupníckom fonde. Uvedené spojenie so sebou prináša aj zmeny v rôznych záväzkoch. Podľa novej právnej úpravy už pri tuzemskom zlúčenízostanú zachované účinky zriadenia záložného práva alebo zabezpečovacích prevodov k podielovým listom zanikajúceho fondu zachované aj vo vzťahu k podielovým listom nástupníckeho fondu, za ktoré boli príslušné podielové listy zanikajúceho fondu vymenené.
Spravovanie subjektu kolektívneho investovania s právnou subjektivitou sa v zmysle doplneného ust. § 26a vykonáva (1) na základe zmluvy o správe subjektu kolektívneho investovania podľa § 26b alebo (2) samostatne na základe povolenia podľa § 28a v rozsahu činností potrebných na spravovanie subjektu kolektívneho investovania s právnou subjektivitou, pričom taký subjekt považujeme za samosprávny alternatívny investičný fond.
Správu subjektu kolektívneho investovania s právnou subjektivitou podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona na základe zmluvy o správe subjektu kolektívneho investovania môže vykonávať len správcovská spoločnosť s povolením podľa nového ust. § 28a alebo zahraničná správcovská spoločnosť podľa § 66a. Zmluvný správca je zodpovedný za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti aj podielnikom subjektu kolektívneho investovania s právnou subjektivitou. Zmluvou o správe subjektu kolektívneho investovania sa zmluvný správca zaväzuje, že bude spravovať subjekt kolektívneho investovania s právnou subjektivitou, a to bez jeho pokynov a subjekt kolektívneho investovania s právnou subjektivitou sa zaväzuje zaplatiť zmluvnému správcovi za túto činnosť odplatu.
O udelení povolenia na spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov v zmysle ust. § 28a zákona rozhoduje Národná banka Slovenska a žiadosť o udelenie povolenia na spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov podáva akciová spoločnosť alebo zakladateľ. Povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádzajú na právneho nástupcu správcovskej spoločnosti.
Správcovská spoločnosť s povolením podľa § 28a zákona je v zmysle novely povinná pri správe tuzemských subjektov kolektívneho investovania podľa § 4 ods. 2 písm. b) a zahraničných alternatívnych investičných fondov s prihliadnutím na povahu týchto fondov a v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu: (1) sústavne používať dostatočné a primerané ľudské a technické zdroje potrebné na riadny výkon spravovania tuzemských subjektov kolektívneho investovania podľa § 4 ods. 2 písm. b) a zahraničných alternatívnych investičných fondov, (2) mať riadne administratívne a účtovné postupy, (3) mať systémy kontroly a ochrany elektronického spracovania údajov a (4) mať primerané mechanizmy vnútornej kontroly, ktoré zahŕňajú najmä pravidlá pre osobné obchody jeho zamestnancov alebo pre držanie alebo riadenie investícií s cieľom investovať na vlastný účet.
Novela zákona o kolektívnom investovaní zaviedla oveľa širší výpočet rôznych zmien, ktorými bolo upravené aj riadenie likvidity pri správe iných tuzemských subjektov kolektívneho investovania ako sú podielové fondy a zahraničných alternatívnych investičných fondov, konflikt záujmov pri správe iných subjektov kolektívneho investovania ako sú podielové fondy, základné imanie a primeranosť vlastných zdrojov správcovskej spoločnosti, odoberanie povolenia na činnosť správcovskej spoločnosti a iné. Všetky ňou prijaté zmeny nadobudli účinnosť dňa 22. júla 2013.