V medzirezortnom pripomienkovom konaní bol 3. mája 2011 schválený návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý prináša rozsiahle zmeny v oblasti konkurzného konania, zodpovednosti štatutárov pre prípad oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a ďalšie zmeny, o ktorých Vás informujeme v tomto článku.
Dňa 3. mája 2011 bol v medzirezortnom konaní schválený návrh novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii z dielne Ministerstva spravodlivosti SR. V súčasnosti sa návrh novely zákona nachádza v štádiu rokovania poradných orgánov vlády Slovenskej republiky. Novela má za cieľ upraviť definíciu predĺženia spôsobom bežným vo vyspelých zahraničných právnych úpravách, spriechodniť veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka či umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných.
Predložený návrh zákona má nadviazať na pôvodné zámery zákona o konkurze a reštrukturalizácii s cieľom riešiť oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne z pohľadu procesov ako málo efektívne alebo komplikované, resp. v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené. Predložený návrh zákona rieši problematiku korporátnych bankrotov, nie osobných bankrotov. Osobnými bankrotmi sa bude zaoberať samostatná novela zákona.
Podľa legislatívneho zámeru cieľom zákona č. 7/2005 Z. z. bolo upraviť bankrot moderným zákonom, ktorý by zohľadnil osobitosti slovenského právneho a ekonomického prostredia, riešil problematické otázky súčasného právneho stavu a dosiahol, podľa možností, nasledujúce: (1) zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania, (2) zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať proaktívne, (3) naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie ako alternatívy formálneho konania pred súdom, (4) zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov, (5) zabezpečenie konzistencie cieľov reformy a práva zabezpečenia záväzkov, konkurzného práva a koherentnosti právnej úpravy, (6) odstránenie alebo zmenšenie priestoru pre korupciu, (7) odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.
Podľa platnej právnej úpravy je platobne neschopný ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Navrhuje sa spresnenie uvedenej definície v tom smere, že pre platobnú neschopnosť by sa vyžadovala neschopnosť dlžníka plniť 30 dní po lehote splatnosti peňažný záväzok viac ako jedného veriteľa, t.j. dvoch, prípadne viac veriteľov.
Predĺženie sa navrhuje definovať ako stav, v ktorom suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa navrhuje vychádzať z účtovníctva, pričom sa bude prihliadať aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku, resp. prevádzkovaní podniku pokračovať. Uvedená definícia vychádza napr. z nemeckej alebo českej právnej úpravy.
Novým spôsobom sa navrhuje definovať oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie. Navrhuje sa, aby veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ako vyplýva z uvedeného, oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu môže veriteľovi založiť iba nesporný peňažný záväzok.
Upravená má byť tiež zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť sa navrhuje objektivizovať výškou dlžníkovho zapísaného základného imania, t.j. v prípade, že sa dlžník stane predĺženým a štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Osobe, ktorá by počas štyroch rokov pred vyhlásením konkurzu porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, ktorý je predĺžený, by vznikol záväzok zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania.
Návrh taktiež upravuje vyzývaciu povinnosť pre súd v prípade, že návrh na vyhlásenie konkurzu nesplní všetky podstatné náležitosti. Podľa platnej úpravy súd navrhovateľa nevyzýva na odstránenie nedostatkov, ale návrh, ktorý obsahuje nedostatky, odmietne. Podľa novej právnej úpravy by súd, obdobne ako podľa Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľa vyzval na odstránenie nedostatkov.
Návrh zákona novým spôsobom upravuje spôsob prihlasovania, preskúmania, popierania a zistenia prihlásených pohľadávok. Zakladá pravidlo, že každá pohľadávka, ktorá nie je výslovne definovaná ako pohľadávka proti podstate, musí byť v konkurze uplatnená prihláškou, a to bez ohľadu na moment, kedy takáto pohľadávka vznikla, t.j. či pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu.
Návrh zákona ponecháva v platnosti základnú lehotu na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak umožňuje veriteľom prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ, ktorý prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu. Oproti súčasne platnej právnej úprave sa ďalej navrhuje, aby sa pohľadávka obligatórne prihlasovala už výlučne u správcu, pričom poriadkovo by prihláška mohla byť doručená aj na príslušný súd. V prípade, ak by veriteľ nedoručil svoju prihlášku na súd, nemalo by to pre neho žiadne právne následky.
Poprieť pohľadávku podľa návrhu by mohol nie len správca, ale aj veriteľ, avšak za určitých podmienok. Popretie by napríklad muselo byť zrealizované na predpísanom tlačive, musel by byť zložený preddavok na prípadné trovy konania a pod.
Novou podriadenou triedou veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov, by mali byť tí veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Uvedeným veriteľom sa navrhuje taktiež odňať hlasovacie právo na schôdzi veriteľov.
Predpokladaná účinnosť novely zákona je určená na 1. január 2012.