Nový zákon o poisťovníctve implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady. Zákonom sa zavedie nový ekonomický režim solventnosti, ktorý bude platný pre poisťovne a zaisťovne. Nový systém bude založený na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené.
Dňa 3. februára 2015 bol v NR SR schválený zákon o poisťovníctve (ďalej len „zákon“ alebo „nový zákon“), ktorý nadobudne účinnosť dňom 1. januára 2016. Zákon implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (ďalej len „Solventnosť II“). Nový zákon zruší Čl. I zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve.
Zákon komplexne upravuje práva a povinnosti poisťovní a dohľad na nimi v súlade so smernicou Solventnosť II. Cieľom smernice Solventnosti II je najmä zabezpečiť lepšiu ochranu pre poistených a oprávnené osoby, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov z Európskej únie, dosiahnuť hlbšiu integráciu poistného trhu Európskej únie a zabezpečiť lepšie rozdelenie kapitálových zdrojov. Posilňuje tiež dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami, pričom orgány dohľadu budú môcť lepšie posudzovať solventnosť dohliadaných subjektov. Po novom bude systém dohľadu pozostávať nielen z kontroly kvantitatívnych ukazovateľov, ale bude zahŕňať aj kontrolu kvalitatívnych aspektov.
Nový zákon zavedie najdôležitejšie zmeny v troch oblastiach, a to v oblasti (1) systému správy a riadenia, (2) vykazovania pre účely dohľadu a zverejňovania informácií a (3) finančných požiadaviek.
V oblasti systému správy a riadenia poisťovní a zaisťovní prinesie nový zákon viacero zmien. Systém správy a riadenia bude upravený ust. § 23 až 32. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne budú povinné zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne o riadení rizík, systéme vnútornej kontroly, vnútornom audite, predkladaní informácií na účely dohľadu, zverejňovaní, vybavovaní sťažností a ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zveruje výkon činností podľa ust. § 30, aj písomnú koncepciu o zverení výkonu činností.
Písomné koncepcie budú podliehať predchádzajúcemu schváleniu predstavenstva alebo dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne. Písomné koncepcie pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne bude schvaľovať vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne. Všetky uvedené písomné koncepcie budú uvedené subjekty povinné minimálne raz za rok prehodnocovať.
Nový zákon zavedie požiadavky na vhodnosť a odbornosť osôb, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, a zavedie vlastné posúdenie rizika a solventnosti. Podrobnejšie požiadavky na systém správy a riadenia a odbornosť a vhodnosť osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo vykonávajú iné kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, podrobnejšiu charakteristiku a požiadavky na výkon jednotlivých funkcií a podmienky, za ktorých sa môže vykonávať zverenie výkonu činnosti, stanoví vykonávacie nariadenie Európskej komisie.
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne budú povinné raz ročne zverejniť správu o svojej solventnosti a finančnom stave, a to vo forme tlačenej alebo elektronickej.
Správa bude musieť obsahovať popis (1) vykonávanej činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, (2) systému správy a riadenia a hodnotenie jeho vhodnosti z hľadiska rizikového profilu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, (3) rizikovej expozície, koncentrácie, techník zmierňovania rizika a citlivosti na riziko a to samostatne pre každé riziko, (4) podkladov a metód použitých na ocenenie aktív, technických rezerv a ostatných záväzkov spolu s vysvetlením ich významných rozdielov v porovnaní s ocenením v účtovných závierkach a (5) riadenia kapitálu.
Správa o solventnosti a finančnom stave sa bude zverejňovať až po schválení predstavenstvom alebo dozornou radou poisťovne, predstavenstvom zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne.
Národná banka Slovenska bude môcť udeliť predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne na nezverejnenie niektorých z uvedených informácii, ak (1) by zverejnením takýchto informácií získali konkurenčné finančné inštitúcie významnú neoprávnenú výhodu, alebo (2) existujú také povinnosti voči poistníkom alebo poisteným alebo iné vzťahy s protistranami poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, ktoré ich zaväzujú k zachovávaniu obchodného tajomstva alebo mlčanlivosti.
Skutočnosť, že informácie sa po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska nezverejnia, bude musieť byť uvedená v správe o solventnosti a finančnom stave a súčasne tam budú musieť byť vysvetlené dôvody nezverejnenia niektorých informácií. Ak nastane nepriaznivý finančný vývoj, ktorý významne ovplyvní relevantnosť zverejnených informácií, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne budú povinné bez zbytočného odkladu zverejniť dodatočné informácie o povahe vzniknutej situácie a jej dôsledkoch. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne budú tiež povinné vypracovať písomnú koncepciu priebežného aktualizovania informácií.
Nový zákon zavedie nové požiadavky na povinné subjekty, a to (1) kapitálovú požiadavku na solventnosť a (2) minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť.
Kapitálová požiadavka na solventnosť je upravená ust. § 48 nového zákona. Kapitálová požiadavka na solventnosť bude ekonomický kapitál, ktorý poisťovne a zaisťovne budú držať za účelom zabezpečenia, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistníkom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %.
Kapitálová požiadavka na solventnosť sa bude vypočítavať na základe štandardného vzorca podľa ust. § 49 až 53 alebo s využitím vnútorného modelu podľa ust. § 54 až 62. Poisťovňa a zaisťovňa budú povinné kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi. Ďalej budú povinné vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne raz ročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Budú tiež povinné mať v držbe použiteľné vlastné zdroje, ktoré kryjú naposledy oznámenú kapitálovú požiadavku na solventnosť. Ďalšou povinnosťou poisťovní a zaisťovní bude priebežne sledovať hodnotu použiteľných vlastných zdrojov a výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne budú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, že prestali spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch po sebe idúcich mesiacoch. Do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť budú povinné predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska ozdravný plán. Národná banka Slovenska im následne nariadi, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, prijali nevyhnutné opatrenia na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, uvedenú lehotu bude môcť Národná banka Slovenska predĺžiť o tri mesiace. Následne budú predmetné spoločnosti povinné predkladať každé tri mesiace Národnej banke Slovenska správu o vývoji, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a dosiahnuté zlepšenie s cieľom splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť.
Ďalšou finančnou požiadavkou bude minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť upravená ust. § 63. Uvedená požiadavka predstavuje minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov poisťovne a zaisťovne nemala klesnúť. Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť sa bude môcť pohybovať v rozmedzí 25% až 45% kapitálovej požiadavky na solventnosť konkrétnej poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa budú povinné kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi.
Poisťovňa a zaisťovňa budú povinné minimálne štvrťročne vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne budú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch po sebe idúcich mesiacoch. Následne budú musieť do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie krátkodobý finančný plán. Budú tiež povinné v lehote troch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, zvýšiť použiteľné základné vlastné zdroje, alebo znížiť svoj rizikový profil tak, aby bola splnená minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť. Ak uvedené spoločnosti nebudú spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bude môcť uložiť opatrenie podľa ust. § 139 ods. 1 písm. g), teda bude môcť obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami, pričom Národná banka Slovenska určí, na ktoré aktíva sa toto opatrenie bude vzťahovať.
Nový zákon novelizoval aj niektoré súvisiace zákony. Nové znenie ust. § 792a ods. 2 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník rozšíri údaje poskytované poistníkom pred uzavretím poistnej zmluvy a počas trvania poistnej zmluvy v súlade so smernicou Solventnosť II. Po novom bude poistenie právnej ochrany musieť byť upravené samostatnou poistnou zmluvou alebo v samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy. Novela Občianskeho zákonníka nadobudne účinnosť dňom 1. januára 2016.
Novela zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla stanoví doplneným odsekom 3 v ust. § 8 povinnosť poisťovateľa pri určení výšky poistného v poistnej zmluve pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona zohľadňovať celkový predchádzajúci škodový priebeh poistenia zodpovednosti poistníka, a to zľavou (1) na poistnom, ak je priebeh poistenia zodpovednosti bez škody, alebo (2) prirážkou k poistnému, ak sa vyplatí poistné plnenie z poistenia zodpovednosti. Nové znenie ust. § 9 ods. 4 obmedzí dohodu lehoty na zánik poistenia z dôvodu, že poistené nebolo zaplatené, na dobu maximálne troch mesiacov.
Okrem uvedených zákonov bude novelizovaný aj zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu.