1. ABSTRAKT
Dňa 30. októbra 2024 bol Národnou radou SR schválený nový zákon o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahrádza zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a predstavuje novú komplexnú právnu úpravu súvisiacu s vytvorením podmienok pre moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania. Nový zákon prináša viacero systémových zmien, ktoré Vám prinášame v našom článku.
Doterajšia úprava súvisiaca s tvorbou kvalifikácií používa koncept čiastočných a úplných kvalifikácií ako súbor vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom. Takéto členenie kvalifikácií už v súčasnosti nezodpovedá potrebám vzdelávania dospelých v Slovenskej republike.
Na základe kvalifikačných štandardov Národnej sústavy kvalifikácií (ďalej len „NSK“) sa vytvoril základ pre tvorbu kvalifikácií (kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov) zacielených na trh práce, definovaných zamestnávateľmi prostredníctvom sektorových rád.
Špecifickým inštitútom zmien pre flexibilné vzdelávanie je zavedenie „mikroosvedčenia“, ktoré sa definuje ako doklad o vzdelávacích výstupoch, ktoré fyzická osoba získala na základe vzdelávania najmenej v rozsahu 25 hodín. Cieľom vzdelávania smerujúceho k získaniu mikroosvedčenia je nadobudnutie aktuálnych vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré zodpovedajú spoločenským, osobným a kultúrnym potrebám fyzickej osoby alebo aktuálnym potrebám trhu práce.
Ako uvádza dôvodová správa, komplexne možno konštatovať, že cieľom zmien, ktoré nový zákon prináša, je budovanie efektívneho systému vzdelávania dospelých v kontexte kultúry celoživotného vzdelávania s dôrazom na podporu neformálneho vzdelávania a individualizovaného prístupu k vzdelávaniu. Budovaním kultúry celoživotného vzdelávania sa vytvára prostredie, v ktorom je vzdelávanie hlavnou zásadou vzdelávacej politiky štátu a umožňuje sa každému občanovi vzdelávať sa počas celého života, v rôznych kontextoch a z rôznych dôvodov.
2. PREDMET ZÁKONA A ZÁKLADNÉ POJMY
Oproti súčasnému stavu sa novým zákonom dopĺňajú nové systémové prvky zákona o vzdelávaní dospelých, ktoré smerujú k vyššej transparentnosti kvalifikačného systému a umožňujú jeho jednoduchšie pochopenie doma a v zahraničí.
Zákon o vzdelávaní dospelých upravuje (i) Slovenský kvalifikačný rámec a Národnú sústavu kvalifikácií, (ii) certifikáciu vzdelávacích inštitúcií, (iii) akreditáciu vzdelávacích programov, (iv) systém overovania vzdelávacích výstupov vrátane majstrovských skúšok a (v) individuálne vzdelávacie účty.
Zákon o vzdelávaní dospelých svoju pôsobnosť vymedzuje aj negatívne a nevzťahuje sa na (i) vzdelávanie v školách zaradených v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len „sieť“), (ii) na vysokoškolské vzdelávanie, (iii) na profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, (iv) na nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolania podľa osobitných predpisov a (v) na prípravu na výkon odborných činností alebo špecializovaných odborných činností podľa osobitných predpisov.
Oproti doterajšiemu stavu nový zákon definuje popri existujúcich zákonných pojmoch pre účely celoživotného vzdelávania aj nové pojmy, ako napríklad vedomosť, zručnosť, kompetencia, vzdelávací výstup, portfólio, profesijná kvalifikácia, keďže sa s nimi pracuje ďalej v zákone.
3. SYSTÉM CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA
Je dôležité v prvom rade uviesť, že vzdelávania dospelých sa môže v zmysle zákona zúčastniť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek najmenej 16 rokov.
Ustanovením § 3 sa novým zákonom vymedzuje systém celoživotného vzdelávania a jeho jednotlivé zložky.
Systém celoživotného vzdelávania tvorí formálne vzdelávanie, neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa.
Formálnym vzdelávaním je (a) výchova a vzdelávanie v škole zaradenej v sieti, (b) štúdium v študijnom programe na vysokej škole a (c) vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe.
Úspešným absolvovaním formálneho vzdelávania podľa vyššie uvedeného písm. a) alebo písm. b) sa získava stupeň vzdelania, kvalifikácia uvedená v subrámci Slovenského kvalifikačného rámca a príslušná úroveň kvalifikácie podľa Slovenského kvalifikačného rámca. Po úspešnom absolvovaní formálneho vzdelávania podľa vyššie uvedeného písm. c) možno získať príslušnú kvalifikáciu a príslušnú úroveň kvalifikácie podľa Slovenského kvalifikačného rámca.
Formálne vzdelávanie má podľa zákona viesť k získaniu profesijnej kvalifikácie, ku ktorej je zverejnený kvalifikačný štandard, a to všetko v akreditovanom vzdelávacom programe. Podľa § 13 a nasl. nového zákona sa akreditáciou vzdelávacieho programu rozumie potvrdenie, že vzdelávacia inštitúcia môže uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program. Nový zákon podrobne v ust. § 13 a nasl. nového zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu. Žiadosť o akreditáciu vzdelávacieho programu podáva certifikovaná vzdelávacia inštitúcia Aliancii sektorových rád v elektronickej podobe.
Neformálnym vzdelávaním je vzdelávanie organizované a uskutočňované prostredníctvom iných plánovaných činností ako vo formálnom vzdelávaní.
Neformálne vzdelávanie umožňuje (a) získanie, doplnenie, rozšírenie alebo prehĺbenie kvalifikácie, (b) získanie, doplnenie, rozšírenie alebo prehĺbenie kľúčových kompetencií, základných zručností, digitálnych zručností alebo zelených zručností, (c) uspokojenie záujmov fyzickej osoby vrátane zapájania sa do života spoločnosti.
Po úspešnom absolvovaní neformálneho vzdelávania vo vzdelávacom programe, ktoré vedie k obnoveniu, rozšíreniu alebo k prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti, možno získať kvalifikáciu uvedenú v subrámci Slovenského kvalifikačného rámca a príslušnú úroveň kvalifikácie podľa Slovenského kvalifikačného rámca.
Neformálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných činností (pokiaľ ide o vzdelávacie ciele, čas vyhradený na vzdelávanie), pri ktorých je k dispozícii určitý druh podpory vzdelávania (napríklad vzťah medzi študentom a učiteľom). Neformálne vzdelávanie môže zahŕňať napríklad programy na výučbu pracovných zručností, programy gramotnosti pre dospelých. Medzi bežné prípady neformálneho vzdelávania patria vnútropodniková odborná príprava, prostredníctvom ktorej spoločnosti aktualizujú a zdokonaľujú zručnosti svojich zamestnancov, ako napríklad zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií, štruktúrované vzdelávanie a kurzy organizované organizáciami občianskej spoločnosti pre svojich členov, svoju cieľovú skupinu alebo širokú verejnosť.
Informálnym učením sa je individuálne učenie sa a je výsledkom činností, ktoré nie sú plánované, štruktúrované ani zámerné.
Informálne učenie sa je vzdelávanie, ktoré je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času a nie je organizované ani štruktúrované podľa cieľov, času ani podpory vzdelávania. Informálne učenie sa nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa zámerné. Príkladmi výsledkov vzdelávania získaných prostredníctvom informálneho učenia sa sú zručnosti získané životnými a pracovnými skúsenosťami, naučené jazyky a medzikultúrne zručnosti získané počas pobytu v inej krajine, zručnosti získané prostredníctvom činností v domácnosti (napríklad starostlivosť o dieťa).
Vzdelávanie dospelých podporne k ust. § 3 zakotvuje aj ustanovenie § 9, ktoré podrobnejšie rozdeľuje, resp. stanovuje, na prehĺbenie alebo získanie, rozšírenie alebo obnovenie, prípadne prehĺbenie zručností, kompetencií, prípadne kvalifikácie, alebo na získanie akých vedomostí, sa vzdelávanie v rozsahu formálneho a neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia člení.
4. VZDELÁVACIA INŠTITÚCIA
Vzdelávacou inštitúciou v systéme celoživotného vzdelávania je (i) škola zaradená v sieti a vysoká škola, (ii) právnická osoba iná ako podľa bodu i, ktorej predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním, (iii) fyzická osoba-podnikateľ, ktorej predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.
Vzdelávacia inštitúcia môže uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program alebo neakreditovaný vzdelávací program.
5. NÁRODNÁ SÚSTAVA KVALIFIKÁCIÍ
Národná sústava kvalifikácií je zoznam kvalifikácií v Slovenskej republike, ktorý obsahuje ich opisy prostredníctvom kariet kvalifikácie. Národná sústava kvalifikácií sa zverejňuje na webovom sídle Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“).
Podkladom pre tvorbu Národnej sústavy kvalifikácií sú najmä Národná sústava povolaní, štátne vzdelávacie programy a študijné programy vysokých škôl.
V súlade s priraďovacou správou v oblasti vzdelávania dospelých sa systém kvalifikácií zameriava na prípravu podmienok zavedenia národného systému uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na základe kvalifikačných štandardov Národnej sústavy kvalifikácií (NSK), a ktoré sú zároveň podkladom pre uznanie úrovne kvalifikácie podľa SKKR. Karta kvalifikácie okrem kvalifikačného štandardu a hodnotiaceho štandardu obsahuje najmä označenie povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, ktorých sa kvalifikácia týka, príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a príslušnú úroveň Európskeho kvalifikačného rámca, štatistické údaje o kvalifikácii podľa národných štatistických klasifikácií a medzinárodných štatistických klasifikácií, postupy pri získavaní kvalifikácie a vstupné predpoklady vzdelania uchádzača, požadovanú prax na preukázanie podmienok v procese overovania vzdelávacích výstupov, a tiež inštitúcie, ktoré vydávajú doklad o kvalifikácii.
6. MIKROOSVEDČENIE
Ustanovením § 9 nového zákona sa vymedzuje „mikroosvedčenie“ ako nový systémový prvok na zvyšovanie flexibility kvalifikačného systému Slovenskej republiky. Mikroosvedčenie sa definuje ako doklad o vzdelávacích výstupoch, ktoré fyzická osoba získala na základe vzdelávania najmenej v rozsahu 25 hodín. Cieľom vzdelávania smerujúceho k získaniu mikroosvedčenia je nadobudnutie aktuálnych vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré zodpovedajú spoločenským, osobným a kultúrnym potrebám fyzickej osoby alebo aktuálnym potrebám trhu práce.
Vzdelávací program, ktorý vedie k získaniu mikroosvedčenia môže poskytovať vysoká škola, stredná škola alebo iná vzdelávacie inštitúcia, ktorá získala súhlas od strednej školy alebo vysokej školy na poskytovanie vzdelávacieho programu.
Stredná škola a vzdelávacia inštitúcia majú byť súčasne certifikovanou vzdelávacou inštitúciou, tzn. majú mať zabezpečený vnútorný systém kvality.
Žiadosť o zápis do registra vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelávacie programy vedúce k získaniu mikroosvedčenia (ďalej len „žiadosť o zápis“) podáva vzdelávacia inštitúcia Ministerstvu školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) v elektronickej podobe; certifikovaná vzdelávacia inštitúcia podáva žiadosť po získaní súhlasu príslušnej vysokej školy, príslušnej strednej školy alebo národného garanta.
Podrobnosti o žiadosti stanovuje ust. § 8 ods. 6 nového zákona.
Vysoká škola, stredná škola alebo národný garant je oprávnený požadovať od žiadateľa poplatok za posúdenie návrhu vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia. Poskytovateľ vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia je oprávnený požadovať od uchádzača poplatok za účasť na vzdelávaní v tomto vzdelávacom programe. Sadzobníky poplatkov zverejní vysoká škola alebo stredná škola na svojom webovom sídle.
7. CERTIFIKÁCIA VZDELÁVACEJ INŠTITÚCIE
Ustanovením § 10 až § 12 zákon zavádza nový systémový prvok kvality vzdelávacej inštitúcie – certifikácia. Certifikáciou vzdelávacej inštitúcie sa rozumie štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať vzdelávanie a súčasne aj posúdenie systému zabezpečovania kvality vzdelávacej inštitúcie. Pri vysokých školách sa doklady preukazujúce systém zabezpečovania kvality nepožadujú, nakoľko tieto dostávajú oprávnenie na vzdelávanie na základe zákona č. 269/2018 od Akreditačnej agentúry SAAVŠ.
Dôležitou súčasťou žiadosti o certifikáciu vzdelávacej inštitúcie sú doklady preukazujúce systém zabezpečovania kvality vzdelávacej inštitúcie alebo doklady preukazujúce zavedenie obdobných systémov zabezpečenia kvality. Vo vykonávacom predpise sa definujú náležitosti o požadovaných dokladoch, ktoré bude musieť žiadateľ o certifikáciu predložiť ako napr. sebahodnotiaca správa, spôsob vyhodnocovania kvality vzdelávania, opatrenia na zlepšenie, materiálne, technické a personálne zabezpečenie vzdelávacej činnosti a pod. Vzdelávacia inštitúcia sa bude považovať za certifikovanú dňom zverejnenia zápisu vzdelávacej inštitúcie v registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií. Platnosť certifikácie vzdelávacej inštitúcie sa plánuje zapísať na obdobie piatich rokov. Vzdelávacia inštitúcia, ktorá bude zverejnená, a teda zapísaná v registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií, bude povinná dodržiavať systém zabezpečovania kvality.
8. ZÁVEREČNÁ SKÚŠKA AKREDITOVANÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU
Vzhľadom na to, že formálne vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe vedie k získaniu profesijnej kvalifikácie, vzdelávacie výstupy sa overujú skúškou. Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu je úkon k ukončeniu vzdelávania v akreditovanom vzdelávacom programe. Jej zabezpečenie je v pôsobnosti vzdelávacej inštitúcie, ktorá získala akreditáciu príslušného programu vzdelávania.
Podrobnosti stanovuje v tomto smere ust. § 15 nového zákona.
Účastník vzdelávania môže vykonať záverečnú skúšku, ak absolvoval najmenej 75 % rozsahu akreditovaného vzdelávacieho programu. Záverečná skúška je verejná.
Záverečnou skúškou sa overujú vedomosti a zručnosti v rozsahu akreditovaného vzdelávacieho programu a schopnosti vykonávať odborné činnosti, ktorých sa akreditovaný vzdelávací program týka.
Záverečná skúška sa uskutočňuje v písomnej forme, ústnej forme, praktickej forme alebo ich kombináciou. Písomná forma a ústna forma záverečnej skúšky akreditovaného vzdelávacieho programu sa konajú do 15 pracovných dní od ukončenia vzdelávania v akreditovanom vzdelávacom programe.
Záverečná skúška sa koná pred skúšobnou komisiou. Skúšobná komisia má najmenej troch členov, ktorých vymenúva štatutárny orgán certifikovanej vzdelávacej inštitúcie alebo osoba, ktorú poverí štatutárny orgán certifikovanej vzdelávacej inštitúcie .
Účastníkovi vzdelávania, ktorý vykonal záverečnú skúšku neúspešne, príslušná certifikovaná vzdelávacia inštitúcia umožní vykonať záverečnú skúšku opakovane, a to najviac v dvoch opravných termínoch.
Certifikovaná vzdelávacia inštitúcia vydá na základe úspešného vykonania záverečnej skúšky absolventovi osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu. Osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu je verejnou listinou a vydáva sa bez časového obmedzenia.
9. AUTORIZÁCIA
Ako uvádza dôvodová správa, dôležitým nástrojom kvality validácie predchádzajúceho vzdelávania sa je samotný proces udeľovania autorizácie inštitúcie, ktorá bude overovať vzdelávacie výstupy príslušnej kvalifikácie. Podľa ust. § 17 nového zákona takúto žiadosť o udelenie autorizácie na overovanie vzdelávacích výstupov príslušnej kvalifikácie môže podať podľa konsenzu expertov a predbežných konzultácií s odbornou verejnosťou (i) Aliancia sektorových rád, (ii) stredná odborná škola, ktorá používa označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy, (iii) stredná odborná škola, ktorá používa označenie podniková škola, (iv) stredná odborná škola, ktorá používa označenie tréningové centrum, (v) vysoká škola, (vi) zamestnávateľ, ktorý používa označenie nadpodnikové vzdelávacie centrum.
Ako základný prvok kvality poskytnutia autorizácie zákon predpokladá zabezpečenie priestorových a moderných materiálno – technických podmienok skúšky na overenie vzdelávacích výstupov príslušnej profesijnej kvalifikácie podľa hodnotiaceho manuálu. Žiadateľ, ktorý splní stanovené podmienky, bude zapísaný do registra autorizovaných inštitúcií na obdobie piatich rokov.
Podrobnejšie podmienky autorizácie upravuje ust. § 17 a § 18 nového zákona.
10. OVEROVANIE VZDELÁVACÍCH VÝSTUPOV VO VZDELÁVANÍ DOSPELÝCH
Ustanovenie § 19 komplexne upravuje podmienky overovania vzdelávacích výstupov.
Overovaním vzdelávacích výstupov získaných (i) vo formálnom vzdelávaní v akreditovanom vzdelávacom programe, ktoré vedie k získaniu profesijnej kvalifikácie v súlade so zverejneným kvalifikačným štandardom, (ii) vo formálnom vzdelávaní vo vzdelávacom programe, ktoré vedie k získaniu mikroosvedčenia, (iii) v neformálnom vzdelávaní vo vzdelávacom programe, ktoré vedie k obnoveniu, rozšíreniu alebo k prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti alebo v (iv) informálnom učení sa, ktoré vedie k obnoveniu, rozšíreniu alebo k prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti, je proces hodnotenia a uznávania vedomostí, zručností a kompetencií fyzickej osoby ako výsledkov akreditovaného vzdelávacieho programu, neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa, ktoré vedú k získaniu profesijnej kvalifikácie.
Overovanie vzdelávacích výstupov sa uskutočňuje podľa hodnotiaceho štandardu príslušnej profesijnej kvalifikácie.
Profesijná kvalifikácia sa získava (i) absolvovaním akreditovaného vzdelávacieho programu a úspešným absolvovaním skúšky na overenie vzdelávacích výstupov, (ii) uznaním časti štúdia vo formálnom vzdelávaní a úspešným absolvovaním skúšky na overenie vzdelávacích výstupov, (iii) čiastočným uznaním portfólia a úspešným absolvovaním skúšky na overenie vzdelávacích výstupov alebo (iv) uznaním portfólia v celom rozsahu.
Žiadateľom o overenie predmetných vzdelávacích výstupov (ďalej len „uchádzač“) môže byť fyzická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o overenie vzdelávacích výstupov dovŕšila vek najmenej 16 rokov.
Profesijná kvalifikácia s prívlastkom „majster“ sa po získaní profesijnej kvalifikácie získava (a) úspešným absolvovaním majstrovskej skúšky, (b) čiastočným uznaním portfólia a úspešným absolvovaním majstrovskej skúšky alebo (c) uznaním portfólia v celom rozsahu.
Uchádzačom o profesijnú kvalifikáciu s prívlastkom „majster“ môže byť fyzická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o overenie vzdelávacích výstupov (a) získala nižšie stredné odborné vzdelanie alebo zodpovedajúcu profesijnú kvalifikáciu a má prax v príslušnom povolaní najmenej desať rokov, (b) získala stredné odborné vzdelanie alebo zodpovedajúcu profesijnú kvalifikáciu a má prax v príslušnom povolaní najmenej sedem rokov, (c) získala úplné stredné odborné vzdelanie alebo zodpovedajúcu profesijnú kvalifikáciu a má prax v príslušnom povolaní najmenej päť rokov, (d) získala vyššie odborné vzdelanie alebo zodpovedajúcu profesijnú kvalifikáciu a má prax v príslušnom povolaní najmenej dva roky.
Pri ustanovení podmienok získavania profesijnej kvalifikácie okrem absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu je potrebné absolvovať skúšku na overenie vzdelávacích výstupov pred overovacou komisiou.
11. SKÚŠKA NA OVERENIE VZDELÁVACÍCH VÝSTUPOV
Skúška na overenie vzdelávacích výstupov je upravená v ust. § 21 nového zákona a je súčasťou procesu získania kvalifikácie. Účastník skúšky na overenie vzdelávacích výstupov po úspešnom vykonaní skúšky získa osvedčenie o profesijnej kvalifikácii.
Autorizovaná inštitúcia vydá na základe úspešného vykonania skúšky na overenie vzdelávacích výstupov absolventovi osvedčenie o profesijnej kvalifikácii a Europass-dodatok k osvedčeniu. Osvedčenie o profesijnej kvalifikácii je verejnou listinou a vydáva sa bez časového obmedzenia.
12. MAJSTROVSKÁ SKÚŠKA
Ako nástroj vzdelávania dospelých nový zákon zavádza ustanovením § 22 inštitút majstrovskej skúšky.
Podľa ust. § 22 majstrovská skúška môže byť zabezpečená iba v nadpodnikovom vzdelávacom centre, pričom postup na získanie tejto kvalifikácie sa riadi postupmi skúšky na overenie vzdelávacích výstupov.
Majstrovské skúšky, resp. majstrovský diplom, je podkladom pre získanie živnostenského oprávnenia. Osvedčenie o profesijnej kvalifikácii s prívlastkom „majster“ a majstrovský diplom sú verejnými listinami a vydávajú sa bez časového obmedzenia.
13. ZÍSKANIE STUPŇA VZDELANIA
Zmena sa na základe ustanovenia § 24 nového zákon týka aj zrovnoprávnenia postupu získania úrovne kvalifikácie so stupňom vzdelania v špecifických prípadoch stredného odborného vzdelávania.
Odbornú kvalifikáciu odborného vzdelávania a prípravy, ktorej úroveň zodpovedá kvalifikácii získanej stredným odborným vzdelaním, uchádzač získa (i) absolvovaním akreditovaného vzdelávacieho programu určeného pre príslušnú profesijnú kvalifikáciu a úspešným vykonaním skúšky na overenie vzdelávacích výstupov alebo (ii) získaním profesijnej kvalifikácie, ak má najmenej stredné odborné vzdelanie.
To znamená, že ak napríklad je skúška vykonaná v strednej odbornej škole, ktorá používa označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy. V takom prípade stredná odborná škola uchádzačovi vydá okrem osvedčenia o profesijnej kvalifikácii aj výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške v príslušnom učebnom odbore.
14. FINANCOVANIE VZDELÁVANIA DOSPELÝCH
Podľa nového zákona sa stanovujú aj podmienky financovania vzdelávania dospelých.
Podľa ust. § 25 nového zákona náklady spojené so vzdelávaním dospelých podľa § 9 ods. 1 písm. a) až h) a náklady spojené s overovaním vzdelávacích výstupov uhrádza (i) účastník vzdelávania alebo (ii) zamestnávateľ.
Predmetné náklady uvedené v predošlom odseku môžu byť uhrádzané (a) zo štátneho rozpočtu alebo (b) z prostriedkov Európskej únie.
Ministerstvo školstva môže poskytnúť z kapitoly ministerstva školstva dotáciu právnickej osobe, ktorej činnosť priamo súvisí s podporou a rozvojom vzdelávania dospelých na činnosti určené ministerstvom školstva. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Kritériá oprávnenosti a výberové kritériá zverejní ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.
15. INDIVIDUÁLNY VZDELÁVACÍ ÚČET
Zákon o vzdelávaní dospelých zakotvuje v ust. § 26 mechanizmus zvanýindividuálny vzdelávací účet.
Individuálnym vzdelávacím účtom je mechanizmus, prostredníctvom ktorého štát alebo zamestnávateľ uhrádza každému občanovi Slovenskej republiky vo veku najmenej 16 rokov a každej fyzickej osobe s trvalým pobytom, prechodným pobytom, tolerovaným pobytom alebo s iným pobytom v Slovenskej republike vo veku najmenej 16 rokov na ich požiadanie prostredníctvom elektronickej platformy náklady na účely (i) vzdelávania sa v oblasti základných zručností, kľúčových kompetencií alebo v oblasti záujmového vzdelávania, (ii) vzdelávania sa v oblasti digitálnych zručností alebo zelených zručností, (iii) využívania služieb kariérového poradenstva pre dospelých, (iv) získavania, prehlbovania alebo rozširovania si kvalifikácie, (v) využívania služieb kariérového poradenstva pre dospelých alebo (vi) overovania vzdelávacích výstupov.
Výdavky na úhradu týchto nákladov sa rozpočtujú v príslušných kapitolách štátneho rozpočtu a uhrádzajú sa certifikovanej vzdelávacej inštitúcii alebo fyzickej osobe. Podrobnosti o úhrade nákladov stanovujú ďalšie odseky v ust. § 26.
Mechanizmus fungovania systému individuálneho vzdelávacieho účtu je uvedený v dokumente EÚ 2022/C 243/03: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32022H0627(03)&from=EN
16. KARIÉROVÉ PORADENSTVO PRE DOSPELÝCH
Nový zákon prináša nový inštitút, tzv. kariérové poradenstvo pre dospelých, ktorým sa podľa § 27 rozumie služba, ktorá podporuje dospelú osobu v rozvoji kariéry a v rozhodnutiach súvisiacich so vzdelávaním sa a uplatnením sa na trhu práce.
Do registra poskytovateľov kariérového poradenstva pre dospelých ministerstvo školstva
zapíše fyzickú osobu, ktorá získala osvedčenie o príslušnej profesijnej kvalifikácii a je (i) fyzickou osobou-podnikateľom, (ii) štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, alebo (iii) zamestnancom právnickej osoby.
17. KONTROLA A SANKCIE
Nový zákon samozrejme upravuje aj mechanizmus kontroly, výkonu kontroly a ukladania sankcií za porušenia zákona.
Ustanovením § 29 a 30 sa definujú rôzne oblasti predmetu kontroly v prípade certifikácie, akreditácie alebo autorizácie inštitúcií a súčasne sa overuje aj dodržiavanie systému zabezpečovania kvality.
Kontrolu bude vykonávať ministerstvo školstva na základe vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu.
Ak sa zistia pri výkone kontroly nedostatky, navrhnú sa kontrolovanému subjektu opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, určí sa lehota na ich splnenie a uloží sa povinnosť v určenej lehote informovať ministerstvo školstva, strednú školu, vysokú školu, alianciu alebo národného garanta o ich splnení.
V prípade, ak nedôjde k odstráneniu nezákonného stavu, môže sa kontrolovanému subjektu (i) uložiť pokuta podľa § 32 ods. 1 písm. f); to neplatí, ak ide o zistenie závažného nedostatku, (ii) vymazať certifikovanú vzdelávaciu inštitúciu z registra certifikovaných vzdelávacích inštitúcií a z registra vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelávacie programy vedúce k získaniu mikroosvedčenia, (iii) vymazať akreditovaný vzdelávací program z registra akreditovaných vzdelávacích programov alebo (iv) vymazať autorizovanú inštitúciu z registra autorizovaných inštitúcií.
Za nedodržanie povinností podľa nového zákona, definovaných na základe ustanovenia § 32, môže ministerstvo školstva uložiť pokutu kontrolovanému subjektu v rozsahu od 1 000 eur do 100 000 eur.
Na konania podľa nového zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem konania podľa § 32, ktoré sa týka správnych deliktov.
18. PRECHODNÉ USTANOVENIA A ÚČINNOSŤ ZÁKONA
Ustanovenie § 36 upravuje mnohé prechodné ustanovenia, z ktorých za podstatné považujeme to, na základe ktorého konania o akreditácii vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté do 31. decembra 2024, sa zastavujú.
Tiež je dôležité, že na vzdelávaciu inštitúciu, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, sa vzťahujú povinnosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.
Dňom účinnosti nového zákona, teda odo dňa 1. januára 2025, sa zrušuje zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Publikované dňa 16.12.2024