Za účelom zabezpečenia potrebnej rovnováhy medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu, bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.
Dňa 03. mája 2023 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o žalobách“). Zákonom o žalobách sa mení a dopĺňa aj (A) zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), (B) zákon Slovenskej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), (C) zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), (D) zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách“) a (E) zákon č. 350/2016 Z. z. o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o niektorých pravidlách“).
V nasledujúcom texte sa budeme venovať prehľadu najdôležitejších ustanovení zákona o žalobách. Zároveň odkazujeme aj na plné znenie zákona o žalobách, v ktorom sú uvedené všetky zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov.
Zákon o žalobách je obsahovo rozdelený do 29 paragrafových ustanovení, výber z ktorých prinášame aj v tomto príspevku.
- Základné pojmy
Jedným z úvodných ustanovení zákona o žalobách je ustanovenie § 3 zákona o žalobách, upravujúce vymedzenie základných pojmov.
„Na účely tohto zákona o žalobách sa rozumie (A) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, (B) obchodníkom osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet, (C) kolektívnym záujmom spotrebiteľov je v prípade abstraktnej kontroly všeobecný záujem spotrebiteľov a ak ide o nápravné opatrenie záujem skupiny spotrebiteľov, ktorej sa nápravné opatrenie týka a ktoré vychádza z rovnakého alebo obdobného skutkového a právneho základu, (D) oprávnenou osobou právnická osoba zastupujúca záujmy spotrebiteľov, ktorá je zapísaná do zoznamu oprávnených osôb podľa ustanovenia § 5 zákona o žalobách ako osoba oprávnená podávať vnútroštátne žaloby a cezhraničné žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov v súlade s týmto zákonom, alebo osoba, ktorá je určená v inom členskom štáte Európskej únie ako osoba oprávnená podávať cezhraničné žaloby a je zapísaná v zozname oprávnených subjektov, vedenom Európskou komisiou, (E) žalobou na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov žaloba, ktorú podáva (1) oprávnená osoba ako žalobca v mene spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť vydanie nápravného opatrenia alebo vydanie rozhodnutia súdu prostredníctvom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, (2) orgán dohľadu alebo samoregulačný orgán podľa osobitného predpisu s právnou subjektivitou, s cieľom dosiahnuť v rámci svojej pôsobnosti vydanie rozhodnutia súdu prostredníctvom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, (F) vnútroštátnou žalobou žaloba na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov podaná v Slovenskej republike oprávnenou osobou, ktorá je zapísaná v zozname oprávnených osôb alebo orgánom podľa písm. e) bodu 2, (G) cezhraničnou žalobou žaloba na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov podaná v inom členskom štáte Európskej únie ako v členskom štáte, v ktorom je oprávnená osoba zapísaná do zoznamu oprávnených osôb, a zároveň je vedená v zozname oprávnených subjektov vedenom Európskou komisiou, (H) konečným rozhodnutím rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať riadny opravný prostriedok, (I) nápravným opatrením opatrenie, ktorým sa obchodníkovi ukladá povinnosť poskytnúť prihláseným spotrebiteľom nápravu spočívajúcu v náhrade škody, oprave alebo výmene produktu, zľave z kúpnej ceny, vrátení uhradenej kúpnej ceny, vydaní bezdôvodného obohatenia, v povinnosti obchodníka ukončiť zmluvný záväzok a vysporiadať so spotrebiteľmi vzájomné nároky plynúce zo zmluvného záväzku, v povinnosti obchodníka pokračovať v plnení zmluvného záväzku, ktorý ukončil, alebo inom obdobnom opatrení, ktoré smeruje k náprave, okrem povinnosti úhrady primeraného finančného zadosťučinenia, (J) prihláseným spotrebiteľom spotrebiteľ, ktorý sa prihlásil k žalobnému zámeru postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o žalobách a svoj súhlas neodvolal“ (ustanovenie § 3 zákona o žalobách).
Druhá časť zákona o žalobách upravuje problematiku oprávnených osôb na podanie žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Zoznam oprávnených osôb je predmetom úprav ustanovenia § 5 zákona o žalobách.
„Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam oprávnených osôb“ (ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o žalobách). „Do zoznamu oprávnených osôb sa zapisuje (A) názov a sídlo oprávnenej osoby, adresa na doručovanie, adresa elektronickej pošty, telefónne číslo, a identifikačné číslo organizácie, prípadne identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak jej bolo pridelené, (B) informácia o jazyku, v ktorom oprávnená osoba podáva žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, (C) deň zápisu do zoznamu oprávnených osôb a deň vyčiarknutia zo zoznamu oprávnených osôb“ (ustanovenie § 5 ods. 2 zákona o žalobách). „Údaje zapísané v zozname nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať“ (ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o žalobách).
- Zmena údajov zapísaných v zozname oprávnených osôb
Okrem podmienok na zápis do zoznamu oprávnených osôb (ustanovenie § 6 zákona o žalobách), či vyčiarknutia zo zoznamu oprávnených osôb (ustanovenie § 8 zákona o žalobách), upravuje zákon o žalobách aj problematiku zmeny údajov zapísaných v zozname oprávnených osôb (ustanovenie § 7 zákona o žalobách).
„Ministerstvo hospodárstva aktualizuje zoznam oprávnených osôb na základe každej zmeny, ktorá mu je oznámená alebo ktorá mu je z úradnej činnosti známa. O zmene údajov zapísaných v zozname oprávnených osôb sa rozhodnutie nevydáva. Oprávnené osoby sú povinné poskytnúť ministerstvu hospodárstva súčinnosť potrebnú na overenie správnosti a úplnosti údajov uvedených v zozname oprávnených osôb“ (ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o žalobách).
„Ministerstvo hospodárstva raz za päť rokov posúdi, či oprávnené osoby naďalej spĺňajú podmienky na zápis do zoznamu oprávnených osôb. Oprávnené osoby sú povinné poskytnúť ministerstvu hospodárstva potrebnú súčinnosť, najmä poskytnúť mu dokumenty preukazujúce spĺňanie podmienok podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o žalobách“ (ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o žalobách).
„Oprávnená osoba je povinná oznámiť ministerstvu hospodárstva zmenu údajov podľa ustanovenia § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona o žalobách, ktoré sa zapisujú do zoznamu oprávnených osôb, do 15 dní odo dňa, kedy k zmene došlo“ (ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o žalobách). „Ak oprávnená osoba prestane spĺňať podmienky na zápis do zoznamu oprávnených osôb, je povinná bezodkladne informovať o tejto skutočnosti ministerstvo hospodárstva a odstrániť nedostatky do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Ministerstvo hospodárstva môže predĺžiť lehotu podľa prvej vety na základe odôvodnenej žiadosti oprávnenej osoby, a to najviac o 30 dní“ (ustanovenie § 7 ods. 4 zákona o žalobách).
Tretia časť zákona o žalobách je venovaná problematike samotnej žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Z tretej časti zákona o žalobách sa bližšie pristavíme pri problematike dokazovania (ustanovenie § 12 zákona o žalobách).
„Súd môže v konaní o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkazy podľa prvej vety; ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú“ (ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o žalobách). „Ak žalobca v konaní o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov predložil odôvodnený návrh obsahujúci primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jeho nároku, môže súd nariadiť žalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy, ktorými disponujú a sú podstatné na rozhodnutie vo veci. Rovnaké právo má voči žalobcovi alebo tretej osobe aj žalovaný. Návrh na nariadenie sprístupnenia dôkazov musí byť na základe primerane dostupných skutočností vymedzený čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie“ (ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o žalobách).
„Súd pri rozhodovaní o sprístupnení dôkazov zohľadňuje oprávnené záujmy všetkých strán v konaní a dotknutých tretích osôb, primeranosť, dôvernosť informácií a dôvodnosť návrhu na nariadenie sprístupnenia dôkazov“ (ustanovenie § 12 ods. 3 zákona o žalobách). „Konečné rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu vydané v konaní o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov v inom členskom štáte Európskej únie proti tomu istému obchodníkovi pre to isté konanie alebo opomenutie konania sa považuje za dôkaz o porušení kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ak sa v konaní o vydanie nápravného opatrenia nepreukáže opak“ (ustanovenie § 12 ods. 4 zákona o žalobách).
„Ak súd uloží strane sporu alebo tretej osobe sprístupniť dôkazy a táto ich nesprístupní alebo ich zničí, uloží jej súd poriadkové opatrenie. Ak by poriadkové opatrenie nesplnilo účel, môže súd nesplnenie povinnosti zohľadniť tak, že (A) bude považovať určitú skutočnosť, ktorá by mohla byť dôkazmi preukázaná, za preukázanú, (B) neprihliadne celkom alebo sčasti na obranu strany sporu, ktorej uložil povinnosť podľa prvej vety, alebo (C) posúdi nároky strany sporu, ktorej uložil povinnosť podľa prvej vety, celkom alebo sčasti ako nedôvodné“ (ustanovenie § 12 ods. 5 zákona o žalobách). „Porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 12 ods. 5 zákona o žalobách môže súd zohľadniť aj pri rozhodovaní o povinnosti znášať trovy konania“ (ustanovenie § 12 ods. 6 zákona o žalobách).
- Žalobný zmier
Zákon o žalobách sa v ustanovení § 15 venuje aj problematike žalobného zámeru.
„Pred podaním žaloby na vydanie nápravného opatrenia zverejní oprávnená osoba v Obchodnom vestníku žalobný zámer podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), a to najmenej dva mesiace pred podaním žaloby na vydanie nápravného opatrenia a vyzve spotrebiteľov, aby sa k nemu prihlásili“ (ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o žalobách). „Oprávnená osoba uzatvorí s notárom zmluvu, na základe ktorej notár bude viesť zoznam prihlásených spotrebiteľov a budú u neho zložené peniaze do notárskej úschovy určené na uspokojovanie nárokov prihlásených spotrebiteľov zúčastnených v konaní (ďalej len „určený notár“)“ (ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o žalobách).
„Žalobný zámer obsahuje najmä (A) identifikačné údaje žalobného zámeru, (B) označenie žalobcu, (C) označenie žalovaného, (D) opis skutkového stavu, vrátane označenia porušenia, (E) návrh nápravného opatrenia, (F) označenie určeného notára, (G) spôsob a formu rozhodovania o prípadnom poverení oprávnenej osoby na uzavretie zmieru alebo obdobného urovnania ohľadom žalobného zámeru, (H) výšku úhrady za podanie prihlášky k žalobnému zámeru (ďalej len „prihláška“) a výšku úhrady za odvolanie súhlasu s účasťou na žalobnom zámere (ďalej len „odvolanie súhlasu“), (I) výšku a prípadne spôsob výpočtu odmeny oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 13 zákona o žalobách, (J) informáciu o tom, že prihlásený spotrebiteľ nie je oprávnený uzavrieť so žalovaným obchodníkom dohodu o mimosúdnom vyrovnaní týkajúcu sa jeho individuálneho nároku, a súčasne je povinný bezodkladne informovať oprávnenú osobu o tom, že ho oslovil žalovaný obchodník so zámerom mimosúdneho vyrovnania jeho nároku, (K) informáciu o tom, že prihlásený spotrebiteľ nie je oprávnený uplatňovať individuálne svoj nárok z exekučného titulu pred uplynutím lehoty podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o žalobách, (L) jazyk, v ktorom oprávnená osoba podáva žalobu na vydanie nápravného opatrenia, (M) poučenie spotrebiteľa o tom, že prihlášku je možné podať u ktoréhokoľvek notára na území Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 12 ods. 3 zákona o žalobách).
„Ak sa v žalobnom zámere neupraví inak, na rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o akciovej spoločnosti. Podstatnú zmenu žalobného zámeru zverejní oprávnená osoba v Obchodnom vestníku. Podstatnou zmenou žalobného zámeru sa vždy rozumie zmena skutočností uvedených v ustanovení § 12 ods. 2 písm. e) až i) zákona o žalobách“ (ustanovenie § 12 ods. 4 zákona o žalobách).
Pozornosť si nepochybne zaslúžia aj ustanovenia, upravujúce (1) zmier (ustanovenie § 20 zákona o žalobách), (2) účinky rozhodnutia (ustanovenie § 21 zákona o žalobách), či (3) výkon rozhodnutia (ustanovenie § 22 zákona o žalobách).
„Oprávnená osoba je povinná informovať prihlásených spotrebiteľov o jej zámere uzavrieť zmier s obchodníkom najmenej 15 dní pred uzatvorením zmieru. Ak prihlásený spotrebiteľ nesúhlasí s uzavretím zmieru, môže v lehote desať dní od oznámenia podľa prvej vety odvolať svoj súhlas s účasťou na žalobnom zámere postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona o žalobách“ (ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o žalobách).
„Súd zmier podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o žalobách preskúma a schváli ho, ak nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi“ (ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o žalobách). „Ak súd zmier neschváli, pokračuje v konaní o vydanie nápravného opatrenia“ (ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o žalobách). „Schválený zmier je záväzný pre oprávnenú osobu, obchodníka a prihlásených spotrebiteľov“ (ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o žalobách). „Nápravou získanou prostredníctvom schváleného zmieru podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o žalobách nie sú dotknuté žiadne ďalšie prostriedky nápravy, ktoré sú prihláseným spotrebiteľom k dispozícii, a ktoré nie sú predmetom uvedeného zmieru“ (ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o žalobách).
„Výrok právoplatného rozhodnutia podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o žalobách, ktorým súd určil nápravné opatrenie, je záväzný pre oprávnenú osobu, obchodníka a prihlásených spotrebiteľov“ (ustanovenie § 21 zákona o žalobách).
„Práva prihlásených spotrebiteľov zúčastnených v konaní o vydanie nápravného opatrenia, ktoré im boli v konaní o vydanie nápravného opatrenia právoplatne priznané, sa vymáhajú spoločne v jednom exekučnom konaní“ (ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o žalobách). „Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnená osoba, ktorá je účastníkom exekučného konania v postavení oprávneného, a to bezodkladne, najneskôr v lehote troch mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti súdneho rozhodnutia“ (ustanovenie § 22 ods. 2 zákona o žalobách).
„Ak oprávnená osoba návrh podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o žalobách nepodá, je proti nej vedené exekučné konanie alebo na jej majetok vyhlásený konkurz, je prihlásený spotrebiteľ oprávnený požiadať súd o vydanie potvrdenia o pohľadávke, ktoré je exekučným titulom“ (ustanovenie § 22 ods. 3 zákona o žalobách). „Prihlásený spotrebiteľ postupuje podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona o žalobách aj vtedy, ak sa voči obchodníkovi vedie konkurzné konanie, je v konkurze, v reštrukturalizácii alebo bol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku“ (ustanovenie § 22 ods. 4 zákona o žalobách).
Na záver zákon o žalobách prináša aj ustanovenie o konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (ustanovenie § 23 zákona o žalobách).
„Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (ďalej len „konanie o abstraktnej kontrole“) podľa tohto zákona o žalobách je konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, nekalé obchodné praktiky a iné porušenia ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nezávisle od okolností konkrétneho prípadu“ (ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o žalobách).
„Žalobu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o žalobách môže proti obchodníkovi podať oprávnená osoba alebo orgán dohľadu alebo samoregulačný orgán podľa osobitného predpisu s právnou subjektivitou. Súčasťou žaloby je písomný záznam o uskutočnení konzultácie podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona o žalobách alebo vyhlásenie o dôvodoch, prečo sa konzultácia neuskutočnila“ (ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o žalobách). „Ak nie je súčasťou žaloby návrh na vydanie predbežného opatrenia, pred podaním žaloby podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o žalobách, je oprávnená osoba alebo orgán podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o žalobách povinná uskutočniť konzultácie s dotknutým obchodníkom s cieľom dosiahnuť, aby upustil od porušovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa; ak obchodník do 14 dní od doručenia písomnej žiadosti o konzultáciu od porušovania neupustí, oprávnená osoba alebo orgán podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o žalobách môže podať žalobu“ (ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o žalobách).
„Pri podaní žaloby podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o žalobách sa nevyžaduje, aby boli spotrebitelia zúčastnení v konaní. Oprávnená osoba alebo orgán podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o žalobách nemá povinnosť preukázať (A) skutočnú stratu alebo škodu individuálnych spotrebiteľov, ktorá im bola spôsobená porušením právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, alebo (B) úmysel alebo nedbanlivosť obchodníka“ (ustanovenie § 23 ods. 4 zákona o žalobách). „Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať“ (ustanovenie § 23 ods. 5 zákona o žalobách). „Ustanovenia § 22 zákona o žalobách sa primerane použijú aj na konanie o abstraktnej kontrole“ (ustanovenie § 23 ods. 6 zákona o žalobách).
- Účinnosť zákona
Zákon o žalobách nadobúda účinnosť čiastočne dňom vyhlásenia a čiastočne dňa 25. júna 2023.
Publikované dňa 06.06.2023.