Právna úprava v oblasti ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov sa na Slovensku vyznačuje predovšetkým existenciou rôznych a rozdielnych úrovní právnej ochrany. Na jednej strane stoja výrobky (napr. poľnohospodárske výrobky a potraviny, víno liehoviny…), ktorých ochranu zabezpečujú na úrovni Európskej únie nariadenia, na strane druhej sú zas výrobky, súhrnne označované ako tzv. nepoľnohospodárske výrobky, ktorých ochrana označení pôvodu a zemepisných označení na úrovni Európskej únie absentuje.
Dňa 03. februára 2021 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 83/2021 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označení pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o označeniach pôvodu výrobkov“) a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“).
Ciele novely
Novela si stanovuje niekoľko čiastkových cieľov, ktoré by mali byť jej uplatňovaním naplnené: (A) jednoznačné vymedzenie pôsobnosti právnej úpravy označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v právnom poriadku Slovenskej republiky, konkrétne poskytnutie ochrany na vnútroštátnej úrovni kategórii výrobkov, pri ktorej právo Európskej únie (ďalej len „EÚ“) existenciu ochrany na vnútroštátnej úrovni členských štátov pripúšťa, tzn. kategórii tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov; (B) reflektovanie zmien vyplývajúcich z pristúpenia EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach pri rešpektovaní kompetencií Komisie ustanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „nariadenie 2019/1753″); (C) potreba úpravy tzv. „národných“ fáz postupov, ktorých vykonávanie je v systéme ochrany označení výrobkov a zemepisných označení výrobkov ponechané nariadeniami EÚ na členské štáty, a to predovšetkým v súvislosti s novým nariadením o liehovinách.
V nasledujúcom texte prinášame výber tých najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zákona o potravinách prináša.
(1) Podrobnejšie špecifikovanie predmetu úpravy zákona o označeniach pôvodu výrobkov (ustanovenie § 1 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(A) Nová právna úprava zakotvuje ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov, ktorú je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni Slovenskej republiky a ktorá vzniká zápisom označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku do registra vedeného Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚPV SR“). Ide pritom o ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre kategóriu tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov (ustanovenie § 1 ods. 1 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(B) Novelou tiež dochádza k vymedzeniu oblastí právnej úpravy nariadení EÚ, ktoré si vyžadujú implementáciu na vnútroštátnej úrovni. Uvedené reflektuje skutočnosť, že pre efektívne konanie o zápise označenia pôvodu výrobkov a zemepisného označenia výrobkov, prípadných zmenách určitých prvkov týchto zápisov alebo pre konanie o zrušení zápisu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku je nevyhnutné aj zapojenie členských štátov, resp. niektoré časti konaní sa odohrávajú pred vnútroštátnymi orgánmi členských štátov. (ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(C) Novela ďalej prináša aj vymedzenie druhov výrobkov, pri ktorých je možné získať hmotnoprávnu ochranu výlučne na úrovni EÚ, a to podľa nariadení EÚ taxatívne vymenovaných v príslušnej poznámke pod čiarou. Jedná sa o poľnohospodárske výrobky, potraviny, víno, aromatizované vínne výrobky a liehoviny (ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(2) Úprava vymedzenia základných pojmov zákona o označeniach pôvodu výrobkov (ustanovenie § 2 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
Novelou dochádza k vypusteniu pôvodných ustanovení § 2 písm. c) a d) zákona o označeniach pôvodu výrobkov, ktoré upravovali pojmy „označenie pôvodu vína“ a „zemepisné označenie vína„. Vypustenie uvedených pojmov je v priamej súvislosti s faktom, že ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre vína nie je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni (poskytuje sa na úrovní nariadenia EÚ (ustanovenie § 2 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(3) Precizovanie okruhu osôb, oprávnených používať označenie pôvodu výrobku alebo zemepisné označenie výrobku (ustanovenie § 6 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
Termín „používanie“ zahŕňa nielen priame použitie zapísaného označenia pôvodu výrobku na výrobku alebo jeho obale, ide aj o používanie v reklamných a propagačných materiáloch, v obchodných dokumentoch a pod. V zásade toto právo patrí každej osobe, ktorá uvádza na trh výrobky zodpovedajúce špecifikácii konkrétneho výrobku (bez ohľadu na to, či je aj zhotoviteľom týchto výrobkov). Špecifikácia výrobku je základnou náležitosťou žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku. V skratke je možné povedať, že vymedzuje relevantné zemepisné územie, opisuje vlastnosti alebo kvalitatívne znaky výrobku, ktoré sú dané práve týmto zemepisným prostredím a taktiež opisuje spôsob získania výrobku, prípadne originálne a nemenné miestne spôsoby získania výrobku (ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(4) Vypustenie ustanovení § 15a a § 15b zákona o označeniach pôvodu výrobkov, upravujúcich obsahové náležitosti špecifikácie liehoviny (pôvodné ustanovenie § 15a zákona o označeniach pôvodu výrobkov) a obsahové náležitosti špecifikácie vína (pôvodné ustanovenie § 15b zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
Vypustenie ustanovení § 15a a § 15b zákona o označeniach pôvodu výrobkov je v priamej súvislosti s faktom, že ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre vína, resp. liehoviny nie je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni (poskytuje sa na úrovni EÚ na základe ustanovenia čl. 94 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17 decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 v platnom znení resp. ustanovenia čl. 22 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 (ďalej len „nariadenie 2019/787″) a jej ponechanie vo vnútroštátnom právnom predpise je nedôvodné.
(5) Precizovanie ustanovenia § 18 zákona o označeniach pôvodu výrobkov za účelom jednoznačného deklarovania listinnej podoby pri vydávaní osvedčenia o zápise do registra označení pôvodu zemepisných označení (ďalej len „register“).
Uvedený postup sa rozhodli predkladatelia novely zvoliť nielen z dôvodu spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o e-Governmente“), podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe (ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente). Je evidentné, že ÚPV SR bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe (ustanovenie § 18 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(6) Reflektovanie zmien vyplývajúcich z pristúpenia EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ustanovenie § 30 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(A) V zmysle ustanovenia článku 2 ods. 1 nariadenia 2019/1753 je po pristúpení EÚ k Ženevskému aktu príslušným orgánom na podávanie žiadostí o medzinárodný zápis označení pôvodu výrobkov alebo zemepisných označení výrobkov chránených a zapísaných podľa práva EÚ a vzťahujúcich sa na výrobky s pôvodom v EÚ Európska komisia. Uvedené znamená, že prostredníctvom ÚPV SR už nemožno po 26. februári 2020 požiadať o medzinárodný zápis pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny. Prostredníctvom ÚPV SR teda možno požiadať o medzinárodný zápis podľa Lisabonskej dohody len pre tie výrobky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadení EÚ. Ide o výrobky, ktoré sú vo všeobecnosti nazývané ako tzv. nepoľnohospodárske výrobky. Avšak aj v prípade nepoľnohospodárskych výrobkov podaniu žiadosti o medzinárodný zápis podľa Lisabonskej dohody do Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) prostredníctvom ÚPV SR predchádza v zmysle ustanovenia čl. 11 odsek 3 nariadenia 2019/1753 posúdenie, resp. ingerencia Európskej komisie, ktorá môže vydať záporné stanovisko, ak nie je dostatočne preukázané, že sú splnené požiadavky na zápis podľa Lisabonskej dohody alebo ak by mal zápis nepriaznivý vplyv na obchodnú politiku EÚ (k reflektovaniu uvedeného dochádza doplnením odkazu na nariadenie 2019/1753 v ustanovení § 30 ods. 1 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(B) Ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov má na území Slovenskej republiky dlhodobú tradíciu. Slovenská republika ako zmluvná strana Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu chráni označenia pôvodu tretích zmluvných strán Lisabonskej dohody. Uvedené reflektuje aj samotná EÚ, keď v nariadení 2019/1753 členským štátom EÚ, ktoré už sú zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, poskytuje prostriedky na plnenie ich medzinárodných záväzkov prijatých pred pristúpením EÚ k Ženevskému aktu. Novelizované ustanovenie § 31 ods. 3 zákona o označeniach pôvodu výrobkov je odrazom tohto EÚ deklarovaného prístupu zakotveného v bode 13 preambuly a v článku 12odsek 1nariadenia 2019/1753 (ustanovenie § 31 ods. 3 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(7) Úprava ochrany označenia pôvodu výrobkov a zemepisných výrobkov podľa práva EÚ a úprava podrobností vnútroštátneho námietkového konania (ustanovenia § 32 a § 33 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(A) V prípade žiadostí o zápis označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov vzťahujúcich sa k zemepisnej oblasti v Slovenskej republike, sa tieto žiadosti podávajú na ÚPV SR. Pred postúpením žiadosti Európskej komisii prebieha pred ÚPV SR tzv. vnútroštátna fáza prieskumu žiadosti, ktorej súčasťou je nielen formálny ale aj vecný prieskum žiadosti s následným zverejnením žiadosti a fázou vnútroštátneho námietkového konania. Po podaní žiadosti ÚPV SR preskúma, či je žiadosť odôvodnená a či obsahuje náležitosti príslušného systému. Jednou z obsahových náležitostí žiadosti je aj tzv. špecifikácia výrobku, ktorej náležitosti sú určené nariadeniami EÚ. Následkom žiadosti, ktorá neobsahuje náležitosti ustanovené relevantným nariadením EÚ, je zastavenie konania o tejto žiadosti. V prípade neexistencie nedostatkov alebo odstránenia vytýkaných nedostatkov žiadateľom. ÚPV SR postupuje v súlade s relevantnými ustanoveniami nariadení EÚ a žiadosť zverejní tak, aby sa mohlo uskutočniť tzv. vnútroštátne námietkové konanie predvídané relevantnými nariadeniami EÚ. Náležitým zverejnením žiadosti pre účely vnútroštátneho námietkového konania je zverejnenie žiadosti vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ustanovenie § 32 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(B) Námietky vo fáze vnútroštátneho námietkového konania podávajú výlučne osoby s trvalým pobytom, miestom podnikania alebo sídlom na území Slovenskej republiky proti žiadostiam o ochranu týkajúcim sa zemepisnej oblasti v Slovenskej republike a podaným na ÚPV SR. Nariadenia EÚ hovoria o primeranej lehote na podanie námietok (novela prináša dvojmesačnú lehotu), a to od zverejnenia žiadosti vo vestníku ÚPV SR. V rámci vnútroštátneho námietkového konania sa poskytuje namietateľovi a žiadateľovi dostatočný časový priestor pre vyriešenie ich sporu vzájomnou dohodou. Ak strany námietkového konania uzavrú dohodu, informujú o tejto skutočnosti ako aj o predmete (výsledku) dohody ÚPV SR; predmetom takejto dohody môže byť späťvzatie námietok, späťvzatie žiadosti o zápis alebo zmena žiadosti o zápis. Ak sa účastníci konania o námietkach nedohodnú, o námietkach rozhodne ÚPV SR. O námietkach podaných zo špecifického dôvodu tzv. predchádzajúcim užívateľom ÚPV SR vecne nerozhoduje. ÚPV SR o nich informuje Európsku komisiu, ktorá rozhoduje o udelení tzv. prechodného obdobia predchádzajúcemu užívateľovi (ustanovenie § 33 zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
(8) Transpozičné ustanovenie (ustanovenie § 38b zákona o označeniach pôvodu výrobkov).
Novelou dochádza k prebratiu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2).
Zákon o potravinách
Novela sa dotkla jednou zmenou aj zákona o potravinách. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o potravinách sa slová „technická dokumentácia“ nahrádzajú slovom „špecifikácia„. Zmena ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o potravinách predstavuje implementáciu nariadenia 2019/787, pričom dochádza k zosúladeniu zákonnej terminológie s terminológiou použitou v nariadení 2019/787. Konkrétne je možné poukázať na ustanovenie článku 22 nariadenia 2019/787 a odôvodnenie uvedené v bode 27 preambuly nariadenia 2019/787, v zmysle ktorého „z dôvodu súladu s pravidlami uplatniteľnými na zemepisné označenia pre potraviny, víno a aromatizované vínne výrobky by sa mal názov spisu, v ktorom sú stanovené špecifikácie pre liehoviny, ktoré sa zapisujú do registra ako zemepisné označenie, zmeniť z „technickej dokumentácie“ na „špecifikáciu výrobku“.
Novela nadobúda účinnosť dňa 25. mája 2021.