Dňa 09. júna 2020 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 157/2020 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“).
V zmysle dôvodovej správy sa novela snaží reagovať na aktuálnu spoločensko-epidemiologickú situáciu. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v nadväznosti na zlepšenie epidemiologickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 v Slovenskej republike a v súlade s postupným plánom otvárania prevádzok vydal opatrenie, ktorým umožnil za splnenia prísnych hygienických a ochranných opatrení otvorenie zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku, materských škôl, materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základných škôl na účel výchovy a vzdelávania žiakov prvého až piateho ročníka, a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na účel výchovy a vzdelávania žiakov prvého až piateho ročníka. Novela má reflektovať aj obmedzené kapacitné možnosti predškolských zariadení a škôl a súčasne rešpektovať princíp dobrovoľnosti, pokiaľ ide o zapojenie dieťaťa do výchovno-vzdelávacieho procesu. V kontexte uvedeného novela prináša právnu úpravu, ktorá by kontinuálne zabezpečila nárok na pandemické ošetrovné tým rodičom, ktorí i naďalej, po otvorení škôl, budú poskytovať dieťaťu osobnú a celodennú starostlivosť z dôvodu neumiestnenia dieťaťa do školy z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti) alebo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie). Vzhľadom na postupné otvorenie zariadení sociálnych služieb (jasle od 1. júna 2020) sa obdobná právna úprava má týkať aj týchto zariadení.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, novela dopĺňa dva právne predpisy: (1) zákon o sociálnom poistení a (2) Zákonník práce. Do zákona o sociálnom poistení sa novelou vkladajú nové ustanovenia § 293fb a § 293fc zákona o sociálnom poistení.
Podmienky nároku na nemocenské v súvislosti s karanténnymi opatreniami a ich následným uvoľňovaním upravuje ustanovenie § 293fb zákona o sociálnom poistení: „Poistenec, ktorému vznikol nárok na nemocenské podľa § 293er ods. 1 alebo ods. 2 zákona o sociálnom poistení a tento nárok trvá ku dňu skončenia krízovej situácie, má nárok na nemocenské aj po skončení krízovej situácie, ak spĺňa podmienky podľa § 293er ods. 1 alebo ods. 2 zákona o sociálnom poistení.“ (ustanovenie § 293fb ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
Z citovaného ustanovenia § 293fb ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak zamestnancovi, ktorému vznikne dočasná pracovná neschopnosť napr. deň pred skončením krízovej situácie, by tak napriek jej skončeniu trval nárok na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou (štandardne za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti patrí zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú poskytuje zamestnávateľ) vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (štandardne sa nemocenské prvé tri dni trvania poskytuje vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu).
V zmysle nového ustanovenia § 293fb zákona o sociálnom poistení ďalej platí: „Na účel § 293er ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa vo vzťahu k dieťaťu uvedenému v § 39 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona o sociálnom poistení (A) predškolské zariadenie a škola považujú za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po ich otvorení, ak (1) zákonný zástupca dieťaťa neprejaví záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, alebo (2) dieťa sa nemôže zúčastňovať prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu v predškolskom zariadení alebo v škole z kapacitných dôvodov, (B) zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, považuje za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po jeho otvorení, ak (1) zákonný zástupca dieťaťa neprejaví záujem o poskytovanie starostlivosti dieťaťu v tomto zariadení z dôvodu obavy o jeho zdravie, alebo (2) dieťaťu nemôže byť poskytovaná starostlivosť v tomto zariadení z kapacitných dôvodov.“ (ustanovenie § 293fb ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Predmetné ustanovenie § 293fb ods. 2 zákona o sociálnom poistení umožňuje, aby sa vo vzťahu k dieťaťu do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, predškolské zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje a ktoré bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzavreté, považovalo po ich otvorení 1. júna 2020 i naďalej za uzavreté, ak rodičia neprejavia záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese z dôvodu obavy o jeho zdravie alebo ak sa dieťa výchovno-vzdelávacieho procesu nemôže zúčastňovať z kapacitných dôvodov. Rovnakú fikciu zavádza novela aj vo vzťahu k dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré bolo na základe rozhodnutia príslušného orgánu uzavreté a ktoré sa s účinnosťou od 1. júna 2020, resp. neskôr otvára. Od 1. júna 2020 sa na základe opatrenia otvorili zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa (jasle). Z uvedeného je zrejmé, že za obdobie, kedy dieťa nebude navštevovať predškolské zariadenie, školu alebo zariadenie sociálnych služieb aj po ich otvorení, bude patriť rodičovi dieťaťa nárok na ošetrovné, za predpokladu splnenia podmienok nároku, aj po ich otvorení.
Obdobná fikcia ako v ustanovení § 293fb ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa zavádza aj v ustanovení § 293fb ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a to vo vzťahu k osobám, ktorým sa v zariadeniach sociálnych služieb poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou. Podľa ustanovenia § 293fb ods. 3 zákona o sociálnom poistení totiž platí: „Na účel § 293er ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení sa vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, považuje za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po jeho otvorení, ak (A) táto fyzická osoba alebo jej zákonný zástupca neprejaví záujem o poskytovanie sociálnej služby z dôvodu obavy o jej zdravie, alebo (B) tejto fyzickej osobe nemôže byť poskytovaná sociálna služba z kapacitných dôvodov.“ (ustanovenie § 293fb ods. 3 zákona o sociálnom poistení).
V zmysle osobitnej časti dôvodovej správy k novele pri otvorení zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou nárok na ošetrovné vznikne alebo bude trvať tým poistencom, ktorí sa starajú o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ktorému sa poskytuje sociálna služba v zariadení sociálnych služieb ambulantnou alebo pobytovou formou, ktoré bolo na základe rozhodnutia príslušného orgánu uzavreté, ak táto osoba resp. jej zákonný zástupca po otvorení zariadenia nevyužije poskytovanú sociálnu službu zo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie) alebo ak osobe nie je možné poskytovať sociálnu službu z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti zariadenia).
V zmysle ďalších ustanovení § 293fb zákona o sociálnom poistení: „Poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti novely, tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti novely a potreba starostlivosti podľa § 293er ods. 3 písm. b) alebo písm. c) zákona o sociálnom poistení trvá aj po nadobudnutí účinnosti novely, vzniká nárok na ošetrovné podľa novely aj za obdobie potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti novely.“ (ustanovenie § 293fb ods. 4 zákona o sociálnom poistení“).
„Okresný úrad v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti poskytuje Sociálnej poisťovni na účel následnej kontroly splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení do 10. dňa kalendárneho mesiaca údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a rodnom čísle dieťaťa, ktoré sa zúčastnilo v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese, a o období, v ktorom sa toto dieťa zúčastnilo na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese, spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou; § 293er ods. 7 a 9 zákona o sociálnom poistení sa v tomto prípade neuplatňuje.“ (ustanovenie § 293fb ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
„Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje Sociálnej poisťovni na účel následnej kontroly splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) a c) zákona o sociálnom poistení do 10. dňa kalendárneho mesiaca údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a rodnom čísle fyzickej osoby, ktorej sa v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci poskytovala sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, a o období, v ktorom sa tejto fyzickej osobe poskytovala sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.“ (ustanovenie § 293fb ods. 6 zákona o sociálnom poistení).
Novela do zákona o sociálnom poistení vkladá aj nové ustanovenie § 293fc zákona o sociálnom poistení: „Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293fb ods. 4 zákona o sociálnom poistení.“ (ustanovenie § 293fc ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
„Zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa neprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293fb ods. 4 zákona o sociálnom poistení.“ (ustanovenie § 293fc ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Citované ustanovenie § 293fc zákona o sociálnom poistení umožňuje, aby by z dôvodu vyplácania ošetrovného poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti novely, ak tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti novely a potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa § 293er ods. 3 zákona o sociálnom poistení trvá aj po nadobudnutí účinnosti novely aj za obdobie pred účinnosťou novely, sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania/starostlivosti podľa § 293fb ods. 4 zákona o sociálnom poistení neprerušovalo poistenie štandardne od 11. dňa potreby ošetrovania/starostlivosti. Predmetné ustanovenie tiež umožňuje vybraným subjektom pri splnení zákonných podmienok oslobodenie od platenia poistného.
Novela okrem zákona o sociálnom poistení dopĺňa aj ustanovenia ZP a umožňuje na prechodnú dobu predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú aj nad rámec existujúcej právnej úpravy.
Novelou sa do ZP dopĺňa nové ustanovenie § 252o ZP („Prechodné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19“), v zmysle ktorého: „Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 ZP v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2 ZP, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok. Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie podľa § 48 ods. 2 ZP, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.“ (ustanovenie § 252o ods. 1 ZP).
„Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa § 252o ods. 1 ZP vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas.“ (ustanovenie § 252o ods. 2 ZP).
Novela sa predmetným doplnením ZP snaží zabezpečiť udržanie pracovných miest a udržanie zamestnanosti. Na základe podnetov od zamestnávateľov, predovšetkým z automobilového priemyslu, za skupinu zamestnancov obzvlášť ohrozenú prepúšťaním (nepredĺžením zmluvy na neurčitý čas) možno považovať zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú, ktorých pracovný pomer skončí v najbližšej dobe a jeho predĺženie nie je možné z dôvodov podľa § 48 ods. 2 ZP. Rovnako sa to týka zamestnancov, ktorých pracovný pomer na dobu určitú sa skončil v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a už nebol predĺžený. Zamestnávatelia v podnetoch uvádzali, že si v týchto ekonomicky náročných časoch nemôžu dovoliť zamestnať týchto zamestnancov na dobu neurčitú a z toho dôvodu budú nútení ich prepustiť. Tomuto sa je možné podľa zamestnávateľov vyhnúť legislatívnou úpravou, ktorá počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu umožní predĺženie, resp. opätovné uzatvorenie takýchto pracovných pomerov o dobu najviac jedného roka.
Pre prehľadnosť je potrebné pristaviť sa aj pri existujúcej právnej úpravy predĺženia a opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú, ktorá podmienky sa prechodne modifikujú (ustanovenie § 48 ods. 2 ZP): „Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.“ (ustanovenie § 48 ods. 2 ZP).
Predmetné ustanovenie § 48 ods. 2 ZP je tak v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní prelomené novým prechodným ustanovením § 252o ZP.
Novela nadobudla účinnosť vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 17. júna 2020.