Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu Trestného poriadku, ktorá zmenila možnosti a rozšírila dôvody podávania dovolania, upravila povinnosti povinného pri ospravedlnenej neúčasti na úkone a stanovila ďalšie zmeny, o ktorých Vás informujeme v celom článku.
Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ktorá nadobudne účinnosť dňa 1. septembra 2011. Účelom novely je najmä zabezpečenie zrýchlenia trestného konania, eliminácia možnosti obštrukčného správania zo strany obvinených, rozšírenie oprávnenia ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky a pod.
V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2010 bola stanovená zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu ako aj včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa ust. § 40 ods. 2. Súčasne sa zamedzilo následkom zmeny obhajcu vo vzťahu k zmene termínu už nariadeného úkonu trestného konania. Účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
Doručovanie upravené v ust. § 65 Trestného poriadku bolo doplnené o fikciu doručenia v prípadoch, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol adresát, s tým, že adresát je neznámy. Uvedená zásielka bude považovaná za doručenú dňom, keď bola vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Ust. § 65 bolo doplnené o ods. 5, v zmysle ktorého pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka, ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Novela tiež zaviedla, že ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, potom doslovný prepis záznamu vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. Upustilo sa od potreby vyhotovovania prepisu celého záznamu telekomunikačnej prevádzky nad rámec zistených skutočností významných pre trestné konanie. Súčasne bolo stanovené, že záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných nosičoch zachováva v celosti v spise tak, aby obvinený a obhajca mali v prípade, ak tak uznajú za potrebné, možnosť si na vlastné náklady zabezpečiť prepis záznamu aj v širšom rozsahu. Hodnovernosť prepisu v týchto prípadoch posúdi súd. Ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, môže predseda senátu nariadiť jeho doplnenie.
Ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvolaný na výsluch alebo iný úkon, bez dostatočného ospravedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon predviesť. Na to, ako aj na ďalšie následky nedostavenia sa, musí byť obvinený v predvolaní upozornený. V prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je po novom obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, novela zaviedla doručovanie rovnopisu rozsudku aj uvedenej osobe. Dosiahol sa tým súlad aj s ust. § 354 ods. 3, ktorý rieši doručenie trestného rozkazu pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy.
Súd podľa ust. § 240 ods. 1 po doručení obžaloby bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby napríklad obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencovi, zúčastnenej osobe a pod. Spolu s rovnopisom obžaloby sa týmto osobám doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Výzva zároveň obsahuje upozornenie na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Nová úprava zakotvila povinnosť upozorniť obvineného aj na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu. Uvedené neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa.
Predbežné prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí podľa ust. § 243 má podľa novej úpravy už len fakultatívny charakter. Obligatórne sa vykoná len v prípadoch podľa § 243 ods. 2, a to (1) ak predseda senátu má za to, že vec je potrebné vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) (napr. postúpiť vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný) alebo (2) ak je potrebné skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.
Medzi osobitné spôsoby konania bola novelou zaradená aj právna úprava konania po zrušení rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nálezom ústavného súdu. Uvedená úprava sa v súvislosti s výkonom kasačných rozhodnutí ústavného súdu zameriava na riešenie štyroch základných otázok, a to (1) postupu po doručení kasačného nálezu ústavného súdu (§ 362b), (2) osobitných pravidiel a obmedzení spojených s rozhodnutím len v prospech obvineného (§ 362c), (3) čiastočných zrušení rozsudku (§ 362d) a (4) opatrení po zrušení vykonávaného rozhodnutia. Nová úprava jasne vymedzila postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu po doručení kasačného nálezu ústavného súdu, pričom na rozdiel od zákona o Ústavnom súde SR zakotvila nielen viazanosť orgánu činného v trestnom konaní a súdu právnym názorom ústavného súdu, ale zároveň aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu vykonať úkony a doplnenia, ktoré ústavný súd v náleze nariadil.
Novela zásadným spôsobom zmenila ust. § 368 upravujúce inštitút dovolania. Podľa nového znenia je možné dovolanie podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. Podľa nového znenia ust. § 371 možno dovolanie podať aj vtedy, ak (1) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, (2) proti obvinenému bolo vedené trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe (napr. zákona o výkone väzby), Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúcemu zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
Pôvodne bolo možné dovolanie podať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podávalo v neprospech obvineného, v prospech obvineného najneskôr do 3 rokov od doručenia rozhodnutia. Novela uvedené lehoty zmenila, a to tým spôsobom, že dovolanie v neprospech obvineného možno podať do 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi, dovolanie v prospech obvineného možno podať do 3 rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému. V tomto prípade, ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.