Novelizovaný zákon o dani z pridanej hodnoty je podľa dôvodovej správy ďalším krokom v boji proti daňovým podvodom, najmä prostredníctvom zavedenia kontrolného výkazu. V našom článku Vám bližšie predstavíme niektoré čiastkové zmeny súvisiace so znižovaním administratívnych prekážok a záťaže pre podnikateľov.
Národná rada SR schválila novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorá zavádza do oblasti daňového práva nový inštitút, tzv. kontrolné výkazy. Prostredníctvom pridaného ust. § 78a sa zákon o DPH rozširuje práve o spomínaný inštitút. Ďalšie vybrané zmeny, ktoré v našom článku uvádzame, nadobudnú účinnosť 1. januára 2014.
Zavedením kontrolného výkazu dochádza k rozšíreniu povinností platiteľov daní. Platiteľmi daní rozumieme subjekty predpokladané zákonom o DPH. Platiteľmi dane sú teda zdaniteľné osoby, ktoré sú povinné podať Daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Ide o zdaniteľné osoby upravené v ust. § 4, 4a, 5 a 6 zákona o DPH. Predmetní platitelia daní budú po nadobudnutí účinnosti novely povinní súčasne s daňovým priznaním podávať aj kontrolný výkaz. Odsek 1 ust. § 78a predpokladá elektronické podávanie kontrolného výkazu. Pokiaľ ide o lehoty podávania, novelizovaný zákon predpokladá podanie kontrolného výkazu do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak sa platiteľ rozhodne podať daňové priznanie pred 25-tym dňom pred skončením zdaňovacieho obdobia, platí, že kontrolný výkaz bude povinný podať v ten istý deň ako daňové priznanie.
Kontrolný výkaz bude v zmysle odseku 2 ust. § 78a obsahovať podrobné údaje o jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa dane a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom dane za dané zdaňovacie obdobie. Budú nimi údaje z (1) vyhotovených faktúr o dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je platiteľ osobou povinnou platiť daň v tuzemsku, z (2) prijatých faktúr o dodaní tovarov a služieb, kedy je osobou povinnou platiť daň príjemca alebo iný povinný platiteľ, alebo pri ktorých príjemca uplatňuje odpočítanie dane pre príslušné obdobie; údaje (3) z každých iných dokladov alebo oznámení meniacich pôvodnú faktúru alebo (4) údaje o dodaní tovarov a služieb, z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku. Pre prípad dočasnej absencie faktúry alebo absencie povinnosti mať faktúru, zákonodarca prostredníctvom ust. § 78a odsek 3 predpokladá uvádzanie údajov do kontrolného výkazu aj z alternatívnych dokladov, napríklad zo zmlúv.
Z uvedených podkladov vo forme faktúr novelizovaný zákon o DPH podrobnejšie určuje aj rozsah údajov potrebných pre uvádzanie v kontrolných výkazoch. V kontrolnom výkaze bude nevyhnutné uvádzať (1) identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo má byť dodaná, (2) poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu, (3) dátum dodania tovaru alebo služby, alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová povinnosť, (4) základ dane a sumu dane, (5) sadzbu dane, (6) výšku odpočítanej dane, a (7) druh a množstvo tovaru, pokiaľ je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia pre špecifické tovary podľa ust. § 69 ods. 12 písm. h) a i) zákona o DPH.
Zo zjednodušených faktúr a faktúr vydaných prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice sa do kontrolného výkazu bude uvádzať (1) suma základov dane, (2) celková suma dane a (3) celková suma odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si platiteľ za dané zdaňovacie obdobie uplatňuje odpočítanie dane. Ako uvádza dôvodová správa k novele zákona, pôjde o kumulované údaje z predmetných zjednodušených faktúr.
Odsek 9 ust. § 78a predvída aj situácie, kedy platiteľ zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje, ktoré uviedol do kontrolného výkazu, nie sú úplné alebo správne. Pre uvedený prípad sa platiteľovi ustanovuje povinnosť, aby podal opravný kontrolný výkaz. Na skôr podaný nepresný alebo nesprávny výkaz sa ďalej nebude prihliadať. Pokiaľ lehota na podanie kontrolného výkazu uplynie a platiteľ až následne zistí nesprávnosť údajov v ňom uvedených, vznikne platiteľovi povinnosť podať tzv. dodatočný kontrolný výkaz. V ňom však, na rozdiel od opravného kontrolného výkazu, uvedie výlučne doplnené, prípadne opravené údaje. Inštitút opravných a dodatočných kontrolných výkazov má podobný charakter ako inštitút opravného a dodatočného daňového priznania.
Novelizovaný zákon o DPH zavádza v súvislosti s kontrolnými výkazmi aj preventívne a represívne mechanizmy. Ak platiteľ nesplní povinnosť podať kontrolný výkaz v uvedenej lehote 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, prvotným preventívnym aktom bude výzva zo strany daňového úradu na podanie kontrolného výkazu. Daňový úrad podobne vyzve platiteľa aj v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti už podaného kontrolného výkazu. Platiteľ bude povinný vyjadriť sa k pochybnostiam, odstrániť nedostatky, opraviť údaje, vysvetliť nejasnosti alebo iným spôsobom riadne preukázať pravdivosť údajov do piatich pracovných dní od doručenia výzvy zo strany daňového úradu.
Až pre eventuality nesplnenia uvedených povinností novelizovaná podoba zákona o DPH predpokladá použitie represívneho sankčného mechanizmu. Ak si platiteľ nesplní svoje zákonné povinnosti a nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí ho oneskorene, uvedie v ňom neúplné alebo nesprávne údaje, alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu vo výške až 10.000 Eur. Ak platiteľ poruší povinnosti opakovane, daňový úrad uloží pokutu vo výške až 100.000 Eur. Dolnú hranicu sadzby pokuty novelizovaná podoba zákona nestanovuje. Výška pokuty sa podľa dôvodovej správy určí podľa miery závažnosti porušenia zákona.
Podrobnosti o uvádzaní údajov v kontrolných výkazoch a najmä jeho vzor bližšie ustanovilo Ministerstvo financií SR formou opatrenia, ktoré bolo zverejnené vo Finančnom spravodajcovi. Bližšie informácie sú dostupné na webovej stránke Ministerstva http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9360.
Podľa dôvodovej správy zákonodarca očakáva, že zavedenie povinnosti podávania kontrolných výkazov povedie k efektívnejšiemu odhaľovaniu reťazcov podnikateľov, ktorí vytvárajú sieť spoločností vystavujúcich fiktívne faktúry (tuzemské a cezhraničné karuselové podvody), k odhaľovaniu nevystavovania faktúr, prípadne vystavovania faktúr neplatiteľmi dane. Dôvodová správa k novele uvádza, že povinné podávanie kontrolných výkazov bude slúžiť okrem iného aj ako prevencia proti uvádzaniu nepravdivých údajov a bude významným zdrojom informácií pre finančnú správu, čo by malo viesť k zefektívneniu plánovania daňových kontrol.
Z ďalších významných zmien prijatých novelou je vhodné prezentovať spresnenie ustanovenia upravujúceho nadobudnutie postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zákona. Platiteľom DPH zo zákona sa stáva osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku osoby, ktorá už je platiteľom. Prostredníctvom aktualizovaného ust. § 4 sa bližšie určuje skutočnosť, ktorou je nadobudnutie podniku alebo nadobudnutie organizačnej zložky. Po novom sa platiteľom zo zákona stane aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Novela spresňuje, že uvedení platitelia budú povinní reálne nadobudnutie hmotného a nehmotného majetku preukázať. V lehote 10 dní odo dňa vzniku predmetnej skutočnosti budú mať povinnosť ju oznámiť a predložiť doklady preukazujúce túto skutočnosť, napríklad zmluvy o predaji podniku, výpisy z obchodného registra a pod.
Po splnení uvedených povinností príslušný daňový úrad vykoná overenie a porovnanie údajov so skutkovým stavom a v prípade korektnosti zaregistruje platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí identifikačné číslo pre daň. To všetko v lehote 10 dní odo dňa doručenia oznámenia a príslušných podkladov.
Daňový úrad po nesplnení podmienok platiteľa nezaregistruje, nevydá osvedčenie, ani nepridelí identifikačné číslo. Proti jeho negatívnemu rozhodnutiu nebude možné podať odvolanie.
Inštitút zábezpeky pre daň z pridanej hodnoty bol do daňového práva zavedený novelou zákona o DPH ešte v roku 2012. O uvedenom inštitúte sme Vás už v našom bulletine informovali v príslušnom článku http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/ine/4326-zmeny-v-zakone-o-dani-z-pridanej-hodnoty.
Aktuálna novela však prináša v súvislosti s predmetnou zábezpekou niektoré zmeny. Precizovaním ust. § 4c dochádza k rozšíreniu povinnosti zložiť zábezpeku na daň aj na prípady, ak je žiadateľom registrácie pre daň právnická osoba, ktorej spoločníkom je ďalšia právnická osoba a zároveň má ku dňu podania žiadosti (1) nedoplatky na dani z pridanej hodnoty vo výške 1000 Eur a viac, alebo (2) ktorej daňový úrad zrušil registráciu pre daň z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania alebo kontrolného výkazu, nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovanej nezastihnuteľnosti povinnej osoby na adrese sídla, miesta podnikania, prevádzkarne alebo z dôvodu opakovaného porušenia povinností pri daňovej kontrole. Uvedené dôvody sú teda totožné ako pre prípad povinného zloženia zábezpeky pre fyzickú osobu.
Novela zákona o DPH vymedzuje okrem uvedených aj ďalšie subjekty, ktoré budú povinné zložiť zábezpeku na daň. Budú nimi zahraničné osoby, ktoré sú na Slovensku registrované ako platitelia DPH a ktorým sa zmení registrácia zo zahraničného na tuzemského platiteľa podľa ust. § 4 zákona o DPH.
Práve v súvislosti s uvedenou zmenou registrácie je potrebné prezentovať doplnené ust. § 6a, ktoré prináša právnu úpravu zmeny registrácie zahraničných platiteľov dane z pridanej hodnoty. Ak zdaniteľné osoby registrované ako zahraniční platitelia, spĺňajúc predpoklady tovarov, služieb a finančných podmienok upravených v ust. § 5 a § 6, nebudú ďalej spĺňať postavenie zahraničnej osoby, budú považované za tuzemské osoby v zmysle ust. § 4 zákona o DPH. Dôvodová správa k novele zákona demonštratívne uvádza situácie, kedy k uvedenému môže dôjsť, napríklad v prípade vzniku prevádzkarne zahraničnej osoby na Slovensku, presunu sídla na Slovensko a pod. Novela zavádza informačnú povinnosť pre zahraničné osoby písomne oznámiť daňovému úradu zmenu statusu. Obsahom oznámenia budú štandardné údaje, teda adresa sídla, miesto podnikania a pod.
Uvedený postup zmeny registrácie a oznamovací postup bude obdobný aj v opačnom zmysle, teda pre tuzemské osoby, ktoré prestanú spĺňať podmienky ust. § 4 zákona o DPH.