Účelom prijatej novely zákona č. 514/2003 Z. z. je vytvorenie legislatívnych podmienok na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Cieľom prijatej úpravy bolo podľa jej predkladateľa reagovať na poznatky aplikačnej praxe.
Novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) spresňuje platnú právnu úpravu. Aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, novela spresňuje jednotlivé ustanovenia zákona.
Na splnenie uvedených cieľov sa precizuje úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu. V zmysle uvedeného, napr. v mene štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci, koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšaknie v prípade, ak bola škoda spôsobená v občianskom alebo trestnom konaní. Uvedený bod bol zmenený a podľa novej úpravy Ministerstvo spravodlivosti koná v prípade, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Precizované bolo aj ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti za škodu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tak bude v mene štátu vystupovať v prípade, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru, za podmienky, že (1) prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo (2) vyšetrovateľ alebo poverený príslušník nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Ďalším subjektom konajúcim v mene štátu je aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pričom bude konať v mene štátu v prípade jeho nezákonných rozhodnutí alebo jeho nesprávneho úradného postupu.
Právna úprava novely zákona o zodpovednosti za škodu spresňuje definíciu nesprávneho úradného postupu, pričom účelom predloženého nie je vylúčenie Národnej rady Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov. Zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky zostáva aj naďalej zachovaná tak, ako je upravená už v súčasnej právnej úprave.
Podľa ust. § 9 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Novelou doplnené ods. 2 až 4 predmetného ustanovenia upresňujú posudzovanie nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k súdu a vyšetrovateľom Policajného zboru. Na základe prijatej novely pri posudzovaní nesprávneho postupu súdu spočívajúcom v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia (1) sťažnosti na prieťahy, (2) žiadosti na prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, (3) právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, (4) právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo (5) z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu. Podobne tak i pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy.
Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať s príslušným orgánom podľa ust. § 4 a § 11 zákona o zodpovednosti za škodu, a to na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Náležitosti žiadosti upravuje nové ust. 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého musí byť zo žiadosti zrejmé, (1) kto náhradu žiada, (2) ktorej veci sa týka, (3) akým spôsobom škoda vznikla, (4) čoho sa poškodený domáha. Pri žiadostiach a v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody na súde musí poškodený uviesť aj požadovanú výšku náhrady škody a označenie orgánu verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Na žiadosť, ktorá nemá uvedené náležitosti, sa nebude prihliadať.
Pokiaľ príslušný orgán nárok na náhradu škody neuspokojí, alebo uspokojí len čiastočne v lehote do 6 mesiacov od prijatia žiadosti, alebo písomne poškodenému oznámi, že jeho žiadosť neuspokojí, vzniká poškodenému právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku alebo jeho časti na súde. Rozsah nároku musí korešpondovať s rozsahom uvedeným v žiadosti a vychádzať z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
V konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup vo vzťahu k výške odškodnenia, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritéria na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky škody je závislé od úvahy súdu, ktorý má možnosť zvážiť všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Súdy však priznanú sumu často nedostatočne zdôvodnia, takže rozsudok je minimálne v tejto časti nepresvedčivý až nepreskúmateľný. Novela preto zaviedla vzájomnú závislosť medzi odškodnením osôb poškodených násilnými trestnými činmi na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej v rámci uplatnenia zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej.
Výška nemajetkovej ujmy nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. Nakoľko v prípadoch obetí násilných trestných činov môže dôjsť aj k závažnému zásahu do zdravia či dokonca života, je možné považovať za primerané, aby odškodnenie za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nebolo vyššie ako odškodňovanie za trvalé následky na zdraví, či dokonca za život.
Schválená novela zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci nadobudne účinnosť dňa 1. decembra 2012.